Samuel Baroš ide zabojovať o šancu do klubu, kde je jasnou jednotkou Patrik Rybár. Angažovanie slovenského brankára prišlo potom, čo sa skončilo hosťovanie pre Jakuba Sedláčeka. Klub si však zvolil cestu, ktorá sa tak trochu vymyká predstavám o českom hokeji. Ten bol dlhé roky známy špičkovými brankármi, ktoré predvádzali spoľahlivé výkony na medzinárodnej a domácej scéne. Nebol to len Dominik Hašek, kto šíril slávu českej brankárskej školy. Tých brankárov bolo ďaleko viac. Aktuálny stav je o niečo horší. Českí brankári sú síce aktívni v top súťažiach ako NHL a KHL. Ale nie sú medzi absolútnou špičkou. Ak sa aj nájdu, pozri napríklad Dominik Furch v Avangarde Omsk, v reprezentácii to nie je vidieť. Začať s výchovou treba už u najmenších. To podstatné sa však deje, keď vstúpia do profesionálneho života. Hráči sú konfrontovaní s podmienkami, na ktoré neboli v juniorských časoch zvyknutí. Prechod tak býva zložitý a častokrát trvá dlhší čas, kým sa ukáže skutočná výkonnosť. Podstatné však je, aby hráči, v našom prípade brankári, dostali príležitosť. Ak nie hneď v najvyššej súťaži, tak v prvej lige. A to začína byť problém. Aj u nás na Slovensku sme bojovali s tzv. tabuľkovými prestupmi. Rovnaký problém sa týka aj českého hokeja. Nastáva tým paradoxná situácia. Angažovanie zahraničného hráča je oveľa výhodnejšie, ako angažovanie domáceho hokejistu.
Tabuľkové odstupné si zaviedli kluby ako náhradu nákladov na vývoj hráča. Rovnako ako na Slovensku, aj u našich západných susedov je tak hráč viazaný aj potom, čo mu oficiálne vyprší zmluva. Táto suma môže dosiahnuť hodnotu viac ako milión českých korún. Ak chce niektorý hráč prestúpiť v rámci českých súťaží, nezostáva mu nič iné, ako tento poplatok uhradiť. Hviezdy s tým nemajú problém. Túto čiastku za nich uhradí nový klub, prípadne sponzor. Očakávajú za to adekvátne výkony. Horšie sú na tom hráči, ktorí nepatria do tejto skupiny. Alebo juniori, ktorí práve ukončili pôsobenie v juniorskej lige a chystajú prechod k seniorom. Ak si chce nájsť nové pôsobisko, musí sa najskôr oslobodiť z väzby k materskému klubu. A aj tu vstupujú do hry rôzne tabuľkové sumy. Pre jednotlivca sú to pomerne vysoké čiastky. Z nižšie uvedenej tabuľky je zrejmé, že mladý hráč do 20 rokov má hodnotu 800 000 českých korún. To je zhruba 31 000 euro. Máloktorý jednotlivec je na tom tak dobre, aby si dovolil sám za seba zaplatiť tento poplatok. Pri rokovaniach s potenciálnym novým klubom tak ako prvá padne otázka, či je stále viazaný k svojmu starému klubu.
Toto všetko vplýva na rozvoj hráča. Mnoho z nich tak radšej odchádza do cudziny, vrátane brankárov. Český hokej je ešte stále medzi svetovou špičkou. No aj tu sa ukazuje ústup z pozícií. Na majstrovstvách sveta získala česká reprezentácia medailu naposledy v roku 2012. To je aktuálne najdlhšia šnúra bez zisku cenného kovu. Brankári sú dôležitou súčasťou víťazného tímu. Táto pozícia je v rozvoji špecifická. Vo väčšine prípadov trvá istý čas, kým sa naplno uvedú do pohybu všetky schopnosti, ktoré robia brankára kvalitným brankárom. V súčastnosti je v českej Tipsport Extralige 14 klubov. A z nich sa iba 5 spolieha na čisto českú brankársku zostavu. V tých ďalších môžu byť českí brankári jednotkou, no nie je to pravidlo. Brno, Hradec Králové, Mladá Boleslav, Olomouc, Chomutov a Sparta Praha majú za jednotky hráčov zo zahraničia Vo väčšine prípadov sú to slovenskí reprezentanti. Častokrát sa potom objavujú diskusie, kde fanúšikovia ale aj rôzno odborníci poukazujú na fakt, že našej reprezentácii vychovávajú brankárov. A pritom samotný český brankársky post stagnuje.

Základné odstupné je uvedené nižššie v tabuľke. To ale nie je konečná suma. Do celkovej výšky môže výrazne prehovopriť počet štartov v národnom tíme, počet štartov v lige a samotné výkony. Celková suma tak môže byť neraz aj dvojnásobá.