Pán Bokroš, máte za sebou hektické obdobie, ktoré vrcholilo na juniorskom šampionáte. Prišiel čas oddychu?

„Vôbec nie. Momentálne pripravujeme káder, s ktorým odohráme 10 zápasov prvej ligy pod hlavičkou Orange 20. Tím zostavíme z hráčov, ktorí vekovo spadajú do kategórie 18-ročných. Na oddych teda nie je čas, dosiahli sme šieste miesto v Kanade s „dvadstiakou“, ale sezóna sa nekončí.“

S akými pocitmi ste sa vracali z Kanady?

„Samozrejme, turnaj ukázal negatívne, ale tiež pozitívne veci. Mnohí by mohli oponovať, že sme vyhrali iba dva zápasy. Na ten turnaj budú dva pohľady, mňa však teší, že proklamovaný cieľ sa naplnil. Obe výhry totiž prišli v existenčných stretnutiach, v ktorých sa prejavila naša zodpovednosť a v konkrétnom zápase proti Švajčiarsku aj pevná vôľa celého kolektívu.“

Od začiatku ste hovorili, že tento tím má pred sebou dva vrcholy. Prvý -  zápas s Lotyšskom a druhý - zápas so Švajčiarskom. Vďaka čomu sa oba zvládli?

„Ten prvý zápas bol psychicky naozaj náročný, ale zároveň kľúčový. Nevyvíjal sa dobre, prehrávať 0:1 v úvodnom vystúpení, tak sme si to určite nepredstavovali. Ale nepoložili sme sa a zodpovedným výkonom nakoniec otočili vývoj vo svojej prospech.  Potrebné tri body mužstvu pomohli, čo sa ukázalo vo výbornom zápase proti Rusku, kde po dvoch tretinách bolo 1:1 a náš výkon bol veľmi dobrý. Proti silným súperom by sme mali hrať takto sústredene stále, škoda smolnej tretej tretiny, v ktorej sme dostali dva góly. Potom prišlo Švédsko a na súpera sme nestačili. Prehrali sme vysoko, ale do značnej miery za to mohla až posledná tretina. Nemôžem povedať, že sme ju vypustili, ale pod vplyvom okolností sme nezostali takí dôslední a sústredení, ako sa žiadalo. Vedeli sme, že prvý krok v podobe výhry s Lotysšskom sme urobili a čakal nás druhý, určite ťažší. Prejsť cez Švajčiarov do štvrťfinále. Nastúpil proti nám výborne hrajúci súper s dobre organizovanou hrou a hoci sme prehrávali 2:4 neustále sme hráčov nabádali, aby tento zápas nevzdávali. A v tom momente prišiel veľmi vydarený úsek, kedy sa ukázali pevné vlastnosti celého tímu, obrovská sila  kolektívu, čo ma v tých chvíľach veľmi tešilo. Za tú súdržnosť i charakter sme si postup zaslúžili.“

Na druhej strane, streliť Fínom päť gólov vo štvrťfinále a pritom nevyhrať, to asi mrzí.

„Isteže. No s deviatimi vylúčeniami proti takému súperovi, to je malá hokejová samovražda. Snaha tam bola, výborne sme hrali v útočnom pásme, ale pokiaľ chcete postúpiť cez takého súpera ďalej, nadpriemerný výkon nestačí, musíte byť výborní vo všetkých aspektoch hry. My sme neboli, súper nás prevýšil.“

Čo vám zišlo na um, keď ste videli, aká skupina čaká Slovensko na MS 20 o rok v ruskej Ufe?

„Že znova musíme zdolať jeden veľmi silný výber. V našich podmienkach to bude veľmi ťažké, ale aby som povedal pravdu, tak ďaleko v úvahách ešte nie som. Teraz som hlavou pri MS 18-ročných B kategórie, ktoré sú pred nami.“

Už pred rokom zaznievali hlasy, že nebyť projektu Orange SR 20, tak by sme tam boli ešte horšie, možno už dokonca v B-kategórii. Dá sa povedať, že ste podporovateľ tohto názoru?

„Viete, ja sa vždy len tak pousmejem, keď niekto príde s kritikou tohto projektu. Pokiaľ by sme ho totiž nemali, už sme na tom oveľa horšie. Tento projekt totiž kritizujú ľudia, ktorí na mládežnícke turnaje vôbec nechodia, alebo vidia dva-tri zápasy v televízii. Nemajú tak prehľad o tom, aký je vo svete trend a ako rýchla sa tento juniorský hokej vyvíja. Je preto nevyhnutné, aby hráči, ktorí štartujú na MS hrali už seniorský hokej, pretože len takto sa môžu konfrontovať oproti ostatným. Keď si pozriete, tak 80-90% hráčov z tímov našich súperov je už pevne zaradených do seniorského hokeja. Vďaka tomuto projektu hrá seniorský hokej viacero našich hráčov a na MS nám to pomáha.“

Budete teda presadzovať, aby projekt „dvadsiatky“, či už v tej podobe ako fungoval teraz, alebo v tej čisto extraligovej, pokračoval aj o rok?

„Ak by to bolo na mne, určite by som podporoval názor, aby seniorské tímy prikryli čo najviac juniorov pod seba a tí by hrali v našej najvyššej súťaži. Možno by sme potrebovali aj projekt pre 18-ročných hráčov. Lebo potom prídeme na kvalitný turnaj, máme odohrať za 10 dní päť, šesť náročných zápasov a nie vždy to zvládneme. Naše dorastenecké a juniorské ligy na to hráčov nepripravia. Pokiaľ chlapci hrajú len túto súťaž, nemajú to ako zvládnuť.“

Takže budete tlačiť,  aby sa projekt „dvadsiatky“ zachoval?

„Môžeme tlačiť koľko chceme, dnes je to o prostriedkoch a podmienkach. Ak by sme mali na to financie, trochu lepšiu podporu štátu, tak vieme spustiť aj 2-3 dobre fungujúce projekty, ktoré by sme potrebovali rozbehnúť. Napríklad teraz v Kanade bolo 14 juniorských trénerov zo Švédska a Fínska, aby sa zaučili, zistili, akým smerom sa má juniorský hokej uberať, nabrali nové poznatky. Keď to potom doma hovorím, všetkým to pripadá zvláštne.“

Ste majstrom Slovenska so Slovanom a Zvolenom, víťazom českej extraligy so Zlínom. Aké umiestnenie na MS 20 by vo vašich očiach dorovnalo tieto úspechy?

„Zabudli ste na titul z MS seniorov, to si zapamätám (s úsmevom). Otázka zaujímavá, ale odpovedať na ňu neviem. Žijem totiž v realite a viem, že zisk medaily na tomto fóre je pre Slovensko veľmi náročná úloha. Zatiaľ sa to podarilo len raz a výrazne k tomu pomohol perfektne chytajúci brankár Lašák. Potrebujete mať pri maximálnom úsilí aj veľa športového šťastia, veľa vecí musí naraz do seba zapadnúť. Tak trochu je to aj zhoda viacerých náhod. Naozaj neviem odpovedať na vašu otázku. Nechcem povedať, že medaila je v súčasných podmienkach nereálna, ale jej zisk je mimoriadne náročný.“

Pre vás ako šéftrénera mládežníckych výberov a vlastne aj pre nové vedenie SZĽH to bol prvý, naozaj skutočný súťažný test. Dopadol dobre?

„Nehovoril by som o teste, myslím si, že ako tréner som už dostatočne otestovaný. Od seniorov som prešiel k mládeži s jasným zámerom jej pomôcť. Dnes máme priority jasne stanovené, dvadsiatku potrebujeme udržať v áčku a stabilizovať jej pozíciu. Pretože Bielorusi, Lotyši, Švajčiari, Dáni či Nemci sa veľmi posunuli dopredu, robia výrazné kroky a my nemôžeme a nechceme dovoliť, aby sme sa dostali pod nich. Musíme sa udržať nad nimi. Na špičku momentálne myslieť nemôžeme, za Fínmi, Švédmi, Rusmi a ostatnými totiž v súčasnosti zaostávame. Hlavný cieľ je byť súčasťou áčka. Druhý cieľa roka je vrátiť „osemnástku“ do elitnej spoločnosti.“

Dvadsiatka skončila šiesta, no už v úvode ste naznačili, že náš mládežnícky hokej má pred sebou ešte jeden vrchol.

„Chceme využiť fungujúci projekt, ktorý máme k dispozícii a pre hráčov, ktorí môžu štartovať za „osemnástku“ otvárame spoločnú prípravu na svetový šampionát B kategórie na Slovensku. Mladých chlapcov, ktorí majú 17,5 roka si otestujeme v desiatich zápasoch prvej ligy a skúsia si tak seniorský hokej. Pre mňa ako pre trénera to bude veľmi dobrá pomôcka ich vidieť v spoločnej príprave a samozrejme v zápasoch. Môžeme si ich pripraviť aj po taktickej stránke. Chceme im dať priestor, ktorý nám tento projekt umožňuje.“