Hráčov, ktorí počas svojej kariéry v KHL obliekali dres 6 klubov je veľmi veľa. V tejto chvíli nemá význam zverejňovať ich zoznam. Rovnako aj 7 klubov nie je nič výnimočné. A ani číslica 8 nie je stropom. Aj keď počet hráčov, ktorí sa predstavili vo farbách 8 klubov, nie je až tak veľa. Ak sme počítali správne, bolo ich 6. Pre úplnosť tak ešte dodávame menoslov, ktorí tvoria Nikita Filatov, Ivan Kasutin, Oleg Kvaša, Ivan Lekomcev, Konstantin Makarov a Igor Mirnov.

V 9 kluboch však hralo iba kvarteto hráčov. Pomerne známym hráčom je Nikolaj Žerdev. Svojho času to bol jeden z najtalentovanejších hokejistov, o ktorého sa zaujímalo množstvo klubov NHL. Svedčí o tom aj jeho postavenie na drafte. V roku 2003 ho draftoval klub Columbus Blue Jackets už z celkovej 4. pozície. Jeho kariéra v NHL nebola vôbec zlá. Trikrát zaznamenal viac ako 50 bodov a v jednom prípade dokonca viac ako 60 bodov. Pred sezónou 2009/2010 dal však prednosť novovzniknutej lige KHL. Nastupoval v drese Atlant Mytišči V nasledujúcej sezóne sa vrátil do NHL (Philadelphia Flyers), no potom sa definitívne zameral na KHL. V sezóne 2012/2013 prestúpil do ambiciózneho klubu Ak Bars Kazaň a odvtedy sa akoby niečo zlomilo. Celkovo tak vystriedal 9 klubov KHL. Ani v jednom prípade sa nedočkal Gagarinovho pohára. Od svojho prvého prestupu iba 4-krát hral v playoff.
Rovnaký počet má v štatistikách aj útočník Denis Kazionov. V roku 2006 ho draftoval do NHL klub Tampa Bay Lightning, no v zámorí nikdy nepôsobil. Od prvej sezóny KHL (2008/2009) v každom ročníku pôsobil v inom klube. Až ten posledný mu poskytol útočisko na dve sezóny. Je ním Metallurg Magnitogorsk. Nikdy nehral na významnom svetovom podujatí.
Igor Radulov je starším bratom slávnejšieho Alexandra Radulova. Aj on to skúšal v NHL. To však už bolo veľmi dávno, ešte na začiatku tohto storočia. V drese jastrabov odohral 43 zápasov s bilanciou 9 gólov a 7 asistencií. Od sezóny 2005/2006 pôsobí v Rusku. V KHL obliekal dres 9 klubov. No ak k tomu pripočítame aj krátke pôsobenie v klube Metallurg Novokuzneck v čase, keď ešte súťaž KHL neexistovala, počet klubov v ruskej najvyššej súťaži vzrastie na 10. A v sezóne 2000/2001 odohral 8 zápasov za Lokomotiv Jaroslavľ. Takže to máme číslo 11.
Útočník Michail Anisin jedenkrát oslavoval zisk Gagarinovho pohára. Bolo to v sezóne 2011/2012. A pričinil sa o to významnou mierou. V playoff bol so 14 gólmi najlepším strelcom a s 19 bodmi 3. najproduktívnejším hráčom. Ale toto bola v jeho prípade skôr výnimka, ako pravidlo. V ďalších sezónach už také úspechy nezaznamenal. Možno aj preto je jeho počet klubov tak vysoký.

Dostávame sa k číslu 10. To je počet sezón, ktoré má KHL za sebou. Alebo takmer za sebou, keďže tá desiata práve prebieha. Štvorica hráčov sa predstavila v desiatich kluboch KHL. Útočník Konstantin Glazačev mal pritom dobré šance presadiť sa aj v NHL. V roku 2003 bol draftovaný už v 2. kole klubom Nashville Predators. Ale aj on patril k hráčom, ktorý do zámoria vôbec neodcestovali. Svoju púť KHL začal v sezóne 2008/2009 v klube Barys Astana. A vo veľkom štýle. S 52 bodmi sa stal 10. najproduktívnejším hráčom súťaže. Potom to už však išlo z kopca. Nasledujúce dve sezóny boli ešte v poriadku, no potom už jeho bodový zisk nebol veľmi vysoký. Určite sa pod to podpísali aj mnohé zranenia. Ešte pred KHL pôsobil v dvoch ďalších kluboch ruskej najvyššej súťaže.
Gleb Klimenko už pôsobí v Bielorusku. Ale môže o sebe povedať, že získal Gagarinov pohár. A to ešte v prvej sezóne, ako hráč klubu Ak Bars Kazaň. Bol jednou z posíl, získanou pred playoff. Takže prišiel v poslednej chvíli. V závere svojej kariéry v KHL vystriedal 6 klubov v 3 sezónach.
Útočník Nikolaj Lemtjugov má aktuálne klub, ktorý mu vyhovuje. V Omsku pôsobí už tretiu sezónu bez prerušenia. Aj preto je prekvapujúce, že patrí k hráčom, ktorí vystriedali najviac organizácií v KHL. Začal v Čerepovci, odkiaľ prešiel do Kazane práve v sezóne, kedy získali druhý titul. Lemtjugov však odohral za tento klub iba 4 stretnutia, žiadny v playoff a tak jeho meno nie je pri tejto trofeji. V sezóne 2011/2012 vystriedal až 3 kluby (Kazaň, Magnitogorsk a Nižnekamsk). A popritom stihol ešte dvakrát pôsobiť v 2. ruskej lige VHL. Za tých 10 rokov toho stihol skutočne viac ako dosť. A pretože má ešte len 32 rokov, je predpoklad, že si niektoré ďalšie destinácie ešte pripíše.
Podobne ako Glazačev, aj Michail Žukov bol prvým víťazom Gagarinovho pohára. Ale on sa pod to nepodpísal tak výrazne, ako jeho spoluhráč. V dvoch sezónach po sebe pôsobil v 3 rôznych kluboch. To znamená 6 miest za 2 roky. To nie je málo. Ktovie, čo na to hovorila jeho rodina. V roku 2003 bol draftovaný do NHL v 3. kole klubom Edmonton Oilers. Ale v zámorí nikdy nehral.

Dostávame sa k víťazovi. Obranca Alexander Rjazancev pritom odohral svoj posledný profesionálny zápas v sezóne 2014/2015. Takže 11 klubov stihol vystriedať nie za 10, ale iba za 7 sezón. Skutočne obdivuhodné. V roku 1998 bol draftovaný do NHL v 6. kole, kde si ho vybrali Lavíny z Denveru. V zámorí aj 6 rokov pôsobil, ale do NHL sa nedostal. Medzitým pomohol vybojovať pre Rusko striebro a zlato na MS juniorov. Svoju krajinu reprezentoval aj na MS seniorov. Ale iba v roku 2005. Tam získal bronz. V KHL začal v Petrohrade. Nasledovali kluby ako Avangard Omsk, Víťaz Čechov, Avtomobilist Jekaterinburg, Salavat Julajev Ufa, Traktor Čeľjabinsk, Severstal Čerepovec, Spartak Moskva, Dynamo Moskva, Neftechimik Nižnekamsk a Amur Chabarovsk. V sezóne 2011/2012 nastrieľal až 18 gólov, čo bolo najviac zo všetkých obrancov KHL.