Roman Tománek si v šlágri 30. kola na ľade Košíc pripísal asistenciu pri góle Ordzovenského, vďaka ktorej si upevnil miesto na špici kanadského bodovania celej súťaže. Po zápase však spokojný nemohol byť, jeho tím odchádzal zo Steel arény bez bodu. Aký bol zápas Košíc s Nitrou (4:3) z jeho pohľadu? „Nič moc. Dlhá cesta za nami, dlhá pred nami a domov ideme naprázdno. Prišli sme sem hrať hokej zo zabezpečenej obrany. Mali sme tu síce málo hráčov, ale tí čo prišli boli zdraví, takže na to sa nemôžeme vyhovárať. Od začiatku sme neplnili to, čo sme si povedali. Myslím si, že sme si dnes nezaslúžili bodovať. Naša hra začala byť aká – taká až v posledných desiatich minútach, keď sme vycítili, že predsa len by sme tu mohli bodovať,“ rozhovoril sa Roman Tománek.

Účasť v nominácii spríjemnila cestu do Košíc

 Zápasy Košíc s Nitrou sú v tejto sezóne ozdobou súťaže a zatiaľ stopercentne platí výhoda domáceho prostredia. Tá sa potvrdila aj v Steel aréne, domáci ukázali, že súperom doma body nepúšťajú. „Naplno treba hrať všade. V Košiciach je veľké ihrisko, neprišli sme sem hrať otvorenú partiu. Mali sme isté pokyny, no tie ostali v autobuse,“ mrzelo Romana Tománka. Jeho tím prehrával už 1:4, no napriek tomu sa dokázal vrátiť do zápasu. Za stavu 4:3 to vyzeralo pre Nitranov nádejne, štvrtýkrát však už domáceho brankára prekonať nedokázali. Vyrovnané mohlo byť, ale nebolo. „Mohlo byť, ale viete, ako to je. Keď zápas „naháňate“ na konci, už je to ťažké. Stratili sme veľa síl v oslabovkách. Dostali sme tri góly z bránkoviska. Keď sa ja postavím do súperovho bránkoviska, mne to súper nedovolí. Je to naša chyba v defenzíve, z ktorej sa musíme poučiť,“ upozorňuje.

Roman Tománek, to nie je len vychýrený strelec a aktuálne aj najproduktívnejší hráč súťaže, ale aj súčasný reprezentant Slovenska. Na 27-ročného útočníka si spomenuli reprezentační tréneri na čele s Vladimírom Vůjtkom pri skladaní nominácie na decembrový turnaj Arosa Challenge, ktorý sa bude hrať vo Švajčiarsku. Z druhého tímu tabuľky je Tománek jediným súčasným reprezentantom, pozvánka do najcennejšieho dresu ho potešila. O účasti vo Vůjtkovej družine sa dozvedel počas cesty do Košíc. „Dozvedel som sa o tom až keď som sa zobudil v autobuse. Jasné, že som rád, niečo také poteší. Reprezentovať Slovensko je pre každého česť, takisto aj pre mňa. Som rád, že mi dal tréner Vůjtek dôveru a šancu sa ukázať. Teraz je už len na mne, ako sa k tomu postavím,“ uvedomuje si autor zatiaľ 147. extraligových gólov.

Pripravený na vyššiu kvalitu

Tománek už roky patrí k produktívnym hráčom. Svoje kvality potvrdzoval už v Banskej Bystrici, výdatnými príspevkami sa snaží o ofenzívnu produkciu Nitry. V reprezentácii úplným nováčikom nie je, zatiaľ však svoje štarty v najcennejšom drese spočíta na prstoch rúk. Čakal sám Roman Tománek reprezentačnú pozvánku už niekedy v nedávnej minulosti? „Asi nie. Každý z nás je profesionál a nereprezentuje iba klub, za ktorý hrá, ale aj sám seba. Na chrbte máte isté meno, ktoré chcete mať čo najlepšie. Každý sa snaží hrať ako najlepšie môže a vie, takisto aj ja. Viem však, že nie vždy sa to podarí. Som rád, že si pán tréner všimol moje výkony a teší ma, že ho zaujali. Budem sa snažiť presvedčiť aj v reprezentácii, hoci tam idem s malou dušičkou.“ Malá dušička? To k Romanovi Tománkovi príliš nesedí. Na ľade sa totiž prezentuje sebavedomým štýlom, ťah na bránku a strelecký inštinkt mu môžu mnohí závidieť. Dá sa očakávať, že podobným štýlom sa skúsi presadiť aj na medzinárodnej scéne. Sám však vie, že vo Švajčiarsku to bude o niečom inom než v domácej súťaži. „Predsa len nemám toľko odohraté ako niektorí iní. Je jasné, že tam bude väčšia kvalita ako v našej lige. Verím, že sa k tomu postavím, a nielen ja, ale aj celý kolektív, tak, aby sme boli úspešní,“ vraví Roman Tománek odhodlane.