Teraz pôsobíte už druhú sezónu v súťaži NAHL, predtým ste boli v GMHL, istý čas v profesionálnej FHL, krátko v MHL. To je dosť, aby ste mohli porovnať tréningové metódy, trénerov a rôzne iné veci okolo hokeja. Ktoré váš prekvapili negatívne?
V NAHL a MHL boli tréningy veľmi podobné. Trénovalo sa vo vysokom tempe a vždy boli fyzicky náročné. Bolo to spôsobené aj tým, že v MHL sme mali trénera, ktorý pôsobil dlhší čas v USA. Negatívne veci sa mi pri tréningoch nestávali, skôr sú spojené s ubytovaním. No ale aj tie sa dali prekonať. Veď práve tie zlé veci vás posúvajú dopredu a stávate sa silnejšími. Sú to nové skúsenosti.

Sú niektoré z nich, ktoré sa vám naopak zapáčili? Ktoré by ste odporúčali robiť aj na Slovensku?
Na Slovensku by sme mali okopírovať všetko. To sa jednoducho nedá porovnať. Všetko sa tu robí naplno, je to oveľa tvrdšie. Nikto neplače, že je ťažký tréning, každý ešte zostáva na ľade aj po jeho skončení a robí individuálne na tých veciach, ktoré potrebuje. Po tréningu na ľade sa ideme najesť a potom k činkám. A musím spomenúť aj naše utorky, kedy máme tréningy bojového umenia MMA. Je to pekné spestrenie a pripraví nás to na situácie, kde sa nemusíme nikoho báť.

Zdá sa, že v NAHL ste si urobili dobré meno. Prispôsobili ste tomu vašu letnú prípravu?
Letnú prípravu som absolvoval s dvoma kondičnými trénermi. S Marekom Kokindom a Danom Kicurom. Bola to zaujímavá letná príprava, v ktorej sme sa zamerali hlavne na hokejové cviky. Aj im by som sa chcel poďakovať. Pripravoval som sa aj so skupinou hráčov, kde boli Draveckýý, Bartoš, Jurčo, Varholík, Kost a naniekoľkoo tréningov k nám zavítali aj hráči HC Košice.

Letná príprava asi nie je veľmi obľúbená medzi hokejistami. Ako je to vo vašom prípade?
Príprava na sezónu nemôže byť jednoduchá a tým pádom ani obľúbená. Ja ju nemilujem, ale ani neznášam. Treba sa zaprieť a makať. Dobrou cestou je dať sa do skupiny, kde jeden pomôže druhému a popri tom je ešte na tréningoch zábava.

V čom ste sa podľa vás zlepšili oproti predchádzajúcej sezóne?
Myslím si, že som si zlepšil stabilitu, silu a aj korčuľovanie. Práve na to sme sa v lete zamerali, strašne veľa cvikov sme mali naplánovaných na rozvoj korčuľovania.

Mali ste pred touto sezónou aj nejaké iné ponuky? Alebo ste boli už dávno presvedčený, že opäť pôjdete do NAHL?
Najskôr to vyzeralo, že pôjdem hrať mužskú súťaž. Ale po rozhovoroch s mojim agentom pánom Semjanom a mojimi rodičmi sme sa rozhodli ešte pre jednu sezónu v NAHL. Predsa je lepšie pravidelne hrávať zápasy, ako len trénovať alebo hrať iba pár minút. Dúfam, že táto sezóna mi pomôže k nejakej dobrej súťaži pre nasledujúcu sezónu.

Čím vás tam zlákali?
S trénerom Topeky Roadrunners som bol v kontakte aj po skončení sezóny. Dlho ma prehováral, aby som ešte prišiel k nim a odohral ešte jednu sezónu v tejto súťaži. Ich cieľom je vyhrať Robertson Cup, k čomu im mám aj ja pomôcť.

Je to podľa vás reálny cieľ?
Stále je to náš cieľ. Aj keď momentálne sa nám veľmi nedarí. Dúfam však, že formu si načasujeme na playoff.

V čom je váš tím dobrý a v čom zaostáva?
Pohľad na tabuľku napovie, že sa nám darí obranná hra. Dostávame málo gólov. Je to tým, že máme 5 obrancov, čo už hrali v Topeke a jedného zo St. Louis. Plus máme asi najlepšiu brankársku dvojicu v lige. Problémom je ale náš útok. Škoda, že nedávame viac gólov, mohli by sme teraz byť oveľa vyššie v tabuľke. Dúfam, že sa klub posilní aj tu. Trejdy prebiehajú do 10. februára, možno prídu nejakí kvalitní útočníci.

Základná časť je dlhá, trvá až do konca marca. No zápasy sa hrajú predovšetkým cez víkend. Ako vyzerá váš program cez týždeň medzi zápasmi?
Od pondelka do štvrtku máme tréningy na ľade a posilňovňu. V utorok máme MMA a popri tom ešte stíhame stretnutia s fanúšikmi, deťmi v školách a navštevujeme aj choré deti v nemocniciach. Zápasy hráme najčastejšie v piatok a v sobotu. V nedeľu je obyčajne voľno.

Vy ste v prvej desiatke kanadského bodovania obrancov a zároveň aj v počte plusových bodov. Znamená to, že ste so vašou hrou spokojný?
Zatiaľ som celkom spokojný, hoci stále sa mám čo zlepšovať. Ak by som mal trošku viac šťastia, bodov mohlo byť aj viac. Tento rok sa mi však mimo iné darí aj rozbíjať plexisklá. Ak si dobre pamätám, v sezóne som ich už pokazil 7.

Čo by ste ešte chceli vylepšiť?
Pravdepodobne asi techniku korčuľovania. Škoda, práve tréner na túto činnosť nám tu chýba.

Dobré výkony pravdepodobne pútajú pozornosť klubov z iných súťaží. Cítite nejaký záujem o vašu osobu?
Niečo som zachytil, ale nič konkrétne neviem. Boli to len také prvé kontakty. Ja sa musím sústrediť na moju hru a budúcnosť nechám na svojho agenta. Čo ďalej, budeme riešiť až po sezóne.

Zo súťaže NAHL ide veľa hráčov do univerzitných líg. Nie je to aj váš cieľ?
Nie. Ja som sa rozhodol pre seniorskú ligu. Univerzitné súťaže majú veľkú kvalitu, no ja sa radšej zameriam už na mužský hokej.

Neozvali sa vám náhodou z rodného mesta?
Z Košíc sa nikto zatiaľ neozval. Pravdepodobne o mňa nemajú záujem. Bolo by veľmi pekné hrať, za domáci klub, ale to nezáleží iba odo mňa.

Prednedávnom sa skončili juniorské majstrovstvá sveta. Mali ste možnosť sledovať zápasy slovenskej reprezentácie?
Mal som to šťastie. Rád som si pozrel zápasy, aj keď som ich nesledoval v priamom prenose. Sledovali ich aj moji spoluhráči a veru, mal som čo vysvetľovať po výsledku Slovenska proti USA. Trošku si ma kvôli tomu doberali.

Nie je vám teraz tak trochu ľúto, že vy ste nemali možnosť reprezentovať Slovensko na niektorom juniorskom podujatí?
Je to škoda, no čo už narobím? Život ide ďalej. Pre mňa tak už zostáva len prípadná seniorská reprezentácia. Ale k tomu je ešte ďaleko, najskôr sa musím uplatniť v mužskom hokeji. Držte mi palce, nech je to čo najlepšia liga.