Prestup na Ukrajinu ako splnenie sna

Tomáš Matoušek (20) začal túto sezónu v materskom klube, no skôr ako reálne vypukla,  zamieril preč. V letnej príprave pod Urpínom drel. Naložil svojmu telu poriadne tréningové dávky, išiel príkladom hodným nasledovania. Pochopil, že ak sa chce, tak sa dá všetko. Aj poriadne sa presadiť v medzinárodnom meradle. Hokejové šťastie na seba nenechalo dlho čakať. „S mužstvom trénera Vladimíra Országha som si prešiel klasickým letným cyklom naberania kondície. Potom sme prešli na ľad a hneď v prvom prípravnom zápase na Memoriáli Pavla Zábojníka vo Zvolene sa mi darilo. Hrali sme proti DonbassuDoneck a síce sme v ňom prehrali 2:6, zástupcovia Donbassu po zápase kontaktovali našich funkcionárov s tým, že majú o mňa záujem,“ zaspomínal si na zrod svojho prestupu Tomáš, rodák z Banskej Bystrice, z ktorej sa mu odísť nechcelo.

Predstavte si však situáciu, že hráte prvý zápas sezóny a po ňom si vás stiahne nováčik KHL, ktorého trénuje slovenský tréner Július Šupler. „Bol to skutočne náš prvý zápas a chcel som si ho užiť, pretože hokej mi už chýbal. Dal som do toho všetko čo sa dalo, hral som do tela, snažil som sa odmakať každé striedanie a vôbec som netušil, že to takto vypáli.“ Ten zápas mu skutočne vyšiel, hrajúc v prvej formácii po prihrávke Michala Hudeca v 38. minúte aj skóroval a znižoval stav na 2:5. „Po tomto zápase chod vecí nabral rýchly spád. Naskytla sa mi aj možnosť odchodu do Slovana Bratislava, tak sme s agentom trochu čakali, no keď sa funkcionári Bystrice dohodli s tými z Donecka, priletel som do na Ukrajinu v najskoršom možnom termíne. Bol to veľmi dobrý krok, niečo ako splnenie sna. To som vedel od prvej chvíle.“ Jedno ráno sa teda zbalil, rozlúčil sa s rodičmi, rodinou i kamarátmi a pobral sa za novým kariérnym pôsobiskom. „Po príchode na Ukrajinu to nebola pre mňa žiadna sranda, ale každým dňom sa to zlepšovalo. Veľmi mi pomohli a aj pomáhajú slovenskí spoluhráči Peťo Podhradský s Jarom Obšutom. Po jednej spoločnej večeri mi Jaro dokonca navrhol, nech dovtedy, kým si nenájdem byt, netrčím na hoteli, ale nech idem k nemu.“ Veľmi dobrý prístup trénerov i spoluhráčov Tomášovi pomohol s adaptáciou. A len čo sa podarilo papierovo doriešiť jeho prestup, myšlienkovo sa zapozeral už len do povinností na ľade.

„V boji o svoju pozíciu odovzdám všetko“

Po pár tréningoch a po tom, čo zápas na Slovane presedel na tribúne s rodičmi a priateľkou Mirkou pre nedotiahnutú registračku, si svoj debut odbil v domácom zápase s CSKA Moskva, ktorý však „Šuplerovci“ prehrali 3:5. „Svoju premiéru som nehodnotil ako dobrú, pretože som hral v 4. formácii a veľkú časť duelu som presedel. Áno, som mladý chalan zo Slovenska, no neprišiel som sem zohrievať lavičku. Chcem hrávať a preto sa snažím ísť na maximum. Urobím všetko preto, aby som si tu v Donbasse vybojoval čo najlepšiu pozíciu,“povedal. K tomu mu akiste napomôžu aj výborné podmienky na trénovanie i na súkromný život. „Som už nasťahovaný v novom byte, takže sa dá povedať, že som taký pánko v domácnosti, ale už za mnou priletí priateľka, tak mi bude veselšie. Musím pochváliť aj tunajšiu stravu, keď nemáme zápas, tréning alebo nie sme niekde na tripe, tak s chalanmi vybehneme do mesta niečo si zajesť. Toho voľného času však máme minimum.“ Všetku energiu preto venuje len výlučne mužstvu v snahe pomôcť mu svojimi výkonmi. „Snažím sa na ľade odovzdať všetko čo vo mne je, atmosféru v šatni máme veľmi dobrú, už len aby nám to výsledkovo išlo lepšie. Mužstvo máme veľmi silné, no zatiaľ akoby sme trpeli na nováčikovskú daň. Akosi nám to nejde a podľa mňa by sme práve preto mali začať hrať viac do tela a súperom viac znepríjemňovať hru. Potrebujeme začať zbierať body, veľa sme ich už postrácali a na konci sezóny sa budú naháňať veľmi ťažko.“ Donbass ako nováčik KHL skutočne neodštartoval svoju púť súťažou dvakrát presvedčivo. V tabuľke konferencie mu patrí až 11. miesto.

Tomáš však verí v zlepšenie výkonov tímu i tých svojich. Tento chalan nikdy nebude so sebou spokojný, jeho dôvera v seba a túžba presadiť sa sú obdivuhodné. Vo víre hokejových povinností ale nezabúda nato hlavné. „Som na začiatku svojej hokejovej kariéry, ale za všetko čo sa mi kedy podarilo vďačím rodičom, rodine, priateľke a kamarátom, ktorí mi vždy pomohli a podporovali ma. Veľmi im ďakujem, takisto aj Banskej Bystrici zato, že ma vychovala a vytiahla do seniorského hokeja. A jedno poďakovanie by som chcel poslať do neba trénerovi Früfwaldovi, ktorý ma veľa naučil a takisto všetkým trénerom, ktorí ma kedy trénovali. Verím, že ich svojim pôsobením v Donbasse nesklamem,“ zakončil svoje výživné rozprávanie útočník DonbassuDoneck.