Ako sa udial váš príchod do Liptovského Mikuláša?

„Zbehlo sa to zo dňa na deň. Ešte predtým som bol na skúške v Sokolove, kde sme sa nedohodli, a tiež na try-oute v Trnave. Strávil som tam jeden týždeň, keď sa potom môjmu agentovi počas víkendu ozvali z Liptovského Mikuláša. Rýchlo som si išiel po veci do Trnavy a v pondelok ráno som sa už hlásil na tréningu v Mikuláši.“

Ponuku od extraligistu ste teda dlho nezvažovali.

„Každý chce hrať najvyššiu súťaž. Či už v Česku alebo na Slovensku. Vidím v tom možnosť posunúť sa vo svojej kariére vyššie a tiež to beriem ako výzvu. Som rád, že sa táto príležitosť naskytla a verím, že si vybojujem čo najviac priestoru v bránke.“

Momentálne ste do prípravy zaradení štyria gólmani. Ako ste sa spolu zatiaľ zžili?

„Funguje to výborne. Komunikujeme spolu hlavne po anglicky, aj keď Patrik Kozel vie aj niečo z fínčiny, keďže predtým chytal vo Fínsku.“

Máte s klubom už podpísanú zmluvu?

„Áno, na jednu sezónu.“

Ako hodnotíte podmienky v Liptovskom Mikuláši? Sú lepšie ako v Martine, kde ste chytali v závere predošlej sezóny?

„Dalo by sa povedať, že aj v Martine boli extraligové podmienky, aj keď išlo o prvú ligu. Čo sa týka financií, teraz sa nepozerám na peniaze. Dôležité je ukázať sa v dobrom svetle, pomôcť tímu a skúsiť sa posunúť v kariére. Chcem sa chytiť, naštartovať svoju kariéru. Aby som sa raz v budúcnosti mohol hokejom poriadne živiť.“

„Povedal by som, že v tomto smere som dosť špecifický brankár. Každý mi hovorí, že mám svojský štýl a že som iný ako ostatní brankári.“

Teda taký neortodoxný štýl. Niečo ako Dominik Hašek?

„Presne tak. V Česku mi spoluhráči často hovorili, že chytávam ako Dominik Hašek alebo Jiří Holeček. Často totiž chytám štýlom „skade ruka, skade noha“. Snažím sa však na tom pracovať, najmä počas letnej prípravy. Teraz v lete som sa so svojím trénerom Jakubom Mikom zameriaval najmä na techniku pohybu v bránkovisku.“

Koľko presne meriate?

„194 centimetrov. Pri váhe 96 – 97 kíl.“

Špecializované weby vás uvádzajú ako odchovanca Plzne. Tam ste s hokejom aj začínali?

„Nie, pochádzam z Tachova, ktorý je asi 60 km za Plzňou. Blízko pri nemeckých hraniciach. Tam som začínal s hokejom a v šiestej triede som sa potom presunul do Plzne, kde som bol až do juniorky.“

Napriek tomu, že ste vyrastali ďaleko od Slovenska, máte k nemu veľmi blízko.

„Áno, moja mama je Slovenka. Pochádza od Bardejova, kde dodnes žijú moji starí rodičia a za ktorými budem aj teraz často cestovať. Keď som bol chlapec, cez prázdniny sme často chodievali na Slovensko. Boli to tie najlepšie prázdniny, aké som kedy mohol mať. Všetci moji kamaráti jazdili k moru, ja som bol pri mori s rodičmi raz v živote. S bratom sme si prázdniny na Slovensku vždy užívali.“

Máte aj slovenské občianstvo?

„Áno, od tohto leta. Aj kvôli hokeju a tomu, aby som sa na Slovensku nepočítal do limitu pre cudzincov. Keď som mal takúto možnosť, tak som si k českému vybavil aj slovenské občianstvo.“

„Pôvodne som do El Pasa ani nemal ísť. Mal som pôsobiť na Aljaške v meste Fairbanks v súťaži NAHL. Ale kvôli limitu pre cudzincov, pričom brankár zaberal dve takéto miesta, sme sa nedohodli. Z Aljašky som putoval so Seattlu, kde som strávil len týždeň a išiel do El Pasa. Za tri týždne som sa dostal z Aljašky až na samý juh krajiny k mexickým hraniciam... Na pôsobenie v El Paso však spomínam veľmi rád. pretože som tam dostal najväčšiu hernú prax vo svojej kariére. Tréner mi veľmi veril, odchytal som prakticky celú sezónu. Zo začiatku som pritom po anglicky veľa nevedel, prvé štyri mesiace som sa nemal ako dorozumieť. V škole som ju totiž flákal, skôr som bol na ruštinu, z ktorej som aj maturoval.“

Hoci na juhu USA pôsobia viaceré kluby NHL, nie je to typická hokejová oblasť. Aké to tam bolo?

„Bola to naozaj zaujímavá skúsenosť. Museli sme napríklad trénovať skoro ráno, pretože zimný štadión sme mali pri mexických hraniciach a cez deň a poobede sa pri nich na cestách tvorili kolóny. Hranice medzi USA a Mexikom sú známe tým, ako sú strážené a ako tam každého preverujú. Aby sme pri ceste na štadión nemuseli stáť v kolónach, ktoré smerovali k mexickým hraniciam, stretávali sme sa na tréningu už o šiestej ráno. Na ľade sme boli väčšinou štyri hodiny a potom sme sa presúvali na opačný koniec mesta, kde sme mali posilňovňu.“

Od mexických hraníc ste sa následne presunuli do Číny. V nasledujúcej sezóne 2018/2019 ste chytali ruskú mládežnícku MHL za čínsky klub KRS Heilongjiang.

„Kým v El Pasu bolo prakticky celý rok 25°C a sneh som tam zažil raz na asi dve hodiny, tak čínsky Harbin, kde tento klub sídli, je zas štvrté najchladnejšie mesto na svete. Zažil som tam aj -40°C. V našom tíme museli nastupovať domáci čínski hráči kvôli príprave na olympijské hry 2022 a nás cudzincov mohlo byť len šesť. Tréner nám často prízvukoval, že im máme byť vzormi, aby sa mohli pri nás zlepšovať. Ukazovali sme im, ako sa má trénovať, pripravovať na zápas či ako si upratať svoje miesto v šatni. Prekvapilo ma napríklad to, že domáci nemali vo zvyku sa po tréningu sprchovať. Podmienky sme však mali vysoko profesionálne a patrili sme pod Červenú hviezdu Kunlun, s ktorou som mal aj podpísaný dvojcestný kontrakt.“

Aká bola vaša šanca dostať sa do prvého tímu Kunlunu?

„Keď sa Kunlunu zranil jeden z brankárov, mal som ísť do tímu ako dvojka. Ale práve vtedy som mal tiež veľké zranenie – utrhnutý meniskus v kolene. Škoda, mrzelo ma to, že to nevyšlo. Ale verím, že sa mi to ešte niekedy podarí.“

Potom ste sa v ďalšej sezóne presunuli do Tsen Tou Jilin z Vyššej hokejovej ligy.

„Tam naopak neboli takmer žiadni čínski hráči, ale hlavne Rusi. Bol to divoký angažmán. Hneď po príchode a podpise zmluvy som sa musel vrátiť kvôli vybavovaniu víz naspäť do Česka. Keď som sa po dvoch týždňoch vrátil a odchytal dva zápasy, povedali mi, že v tíme končím. Päť minút po zápase, ktorý sme prehrali po nájazdoch. Zo dňa na deň som tak bol bez tímu a musel som vyriešiť cestu domov do Česka.“

Napokon ste smerovali do Martina. Ako k tomu došlo?

„Dva mesiace som bol bez tímu a s agentom sme riešili, ako ďalej. Ocitol som sa v Detve, kde mi povedali, že je šanca zachytať si v Martine, ktorý myslí na postup do extraligy a práve som mu zranil brankár. Tak som sa presunul do Martina, kde som zostal až do doby, kým nebola liga ukončená kvôli koronavírusu.“

Ďalšie rozhovory s nováčikmi v Tipos extralige na Hokejportal.net

S Adamom Daudom (Nitra)

S Jakubom Sedláčkom (Košice)

S Mattom Hammondom (Zvolen)

S Janne Kettunenom (Trenčín)

S Erikom Embrichom (Nové Zámky)

S Mattom Mistelem (Banská Bystrica)