Na začiatok sa môžeme pozrieť na štatistiky. Až na pár výnimiek opäť nevyznievajú priaznivo.

Slovenský tím bol vo vedení počas celého šampionátu iba 15 minút 19 sekúnd. V prvom zápase proti Švajčiarsku 5 minút a 43 sekúnd, v druhom zápase proti Nemecku dvakrát. Stav 2:1 udržali 5 minút a 3 sekundy a stav 3:2 vydržal 4 minúty a 33 sekúnd.

Tento tím strelil počas šampionátu iba 7 gólov v 5 zápasoch. To je vôbec najnižší počet od príchodu do elitnej kategórie v sezóne 1995/1996. Doterajší negatívny rekord bolo 8 gólov zo sezóny 2015/2016.

Slovenskí brankári inkasovali 18 gólov. Rekordom je 13 gólov zo sezóny 2004/2005.

Úspešnosť presiloviek bola 18,65 %. V početnej výhode zaznamenali slovenskí hráči 3 góly, pričom 16-krát mali túto možnosť.

Po 5 zápasoch mal náš tím na konte najviac vylúčení, až 20. Inkasovali 5 gólov, čiže efektivita je 75 %. To nie je najhoršie číslo, ale počet minút v oslabení sa musel podpísať pod výkony.

Na bránu súpera vyslali Slováci 105 striel. Boli aj horšie tímy, no priemer 21 striel na zápas nie je oslňujúci.

Našiel sa iba jeden strelec, ktorý dokázal streliť viac ako 1 gól. Bol ním Michal Mrázik s 2 presnými zásahmi.

Juraj Slafkovský zaznamenal 13 striel, ale gól neodkázal streliť.

Tento mladý útočník bol zároveň aj najvyťaženejším útočníkom s priemerom 17 minút a 42 sekúnd. Lepší bol už len obranca Samuel Kňažko s 18 minútami a 25 sekundami.

Najtrestnejším hráčom bol Samuel Kňažko so 14 trestnými minútami.

Iba Jakub Kolenič mal v tabuľke plusový počet bodov (+1).

Oleksii Myklukha mal na vhadzovaní úspešnosť až 73,81 %. Z 31 vhadzovaní 20 vyhral. Toto číslo je na slovenské pomery doslova neuveriteľné.

Ako sme už spomínali, Šimon Latkóczy je iba druhým slovenským brankárom, ktorý vo svojom premiérovom zápase zaznamenal čisté konto.

Z týchto vyššie spomínaných čísel môžeme ľahko odvodiť, čo bol najväčší problém tohto výberu. Jednoznačne ofenzíva. Boli sme milo prekvapení, ako zodpovedne sa hráči stavali k defenzívnym úlohám. Ako sa poctivo vracali do svojho pásma a neraz obrali útočiaceho hráča o puk. No prechod do útoku a vytváranie šancí bol problém. A veľký. Nenašiel sa nikto,kto by bol schopný potiahnuť ofenzívu, keď sa to najviac žiadalo. Tatar, Reway, Pánik, to sú hráči, ktorí sa nám okamžite vybavia ako takýto ťahúni. Nie je to však len o jednom hráčovi. Správny tím by mal mať minimálne 2 útoky schopné presadiť sa. Žiaľ, v tomto tíme to nebol ani jeden. Občasné záblesky iniciatívy nemali dlhé trvanie. V tomto smere sme čakali viac predovšetkým od Martina Chromiaka. On mal byť tým ofenzívnym lídrom. Nestalo sa, možno to dokáže na seniorskej úrovni. Oleksii Myklukha bol fantastický na vhadzovaniach. Toto je činnosť, na ktorú neraz dopláca aj seniorský tím. Škoda len, že strelil iba 1 gól. Aj v jeho prípade sme čakali trošku viac v ofenzíve. Navyše tie 3 vylúčenia v zápase proti Nemecku boli ozaj škvrnou na jeho výkonoch.

Obrancovia si splnili úlohy. Najviac určite zaujal ten najmladší Šimon Nemec. Jeho výkony boli vskutku obdivuhodné. Dlho sme nevideli v juniorskom tíme tak mladého hráča s tak veľkým prehľadom. Svojim pohybom na ľade neraz pripomínal Ľubomíra Višňovského a my len môžeme dúfať, že aj napodobí jeho kariéru. Dávid Mudrák nezaznamenal ani 1 kanadský bod. No aj on by si zaslúžil pochvalu. V defenzíve odviedol kus práce. Niekedy sme ho dlhé minúty akoby ani nevideli na ľade, čo je ale možno aj dobre. To znamená, že nerobil chyby. Podobne aj Šimon Bečár. Samuel Kňažko ako náš jediný draftovaný obranca bol pod väčším tlakom fanúšikov. Tí sledovali každý detail jeho hry. Musíme priznať, že aj my sme zaznamenali viac krízových momentov v jeho podaní. Podobne aj Marko Stacha. Dúfali sme, že nadviaže na výkony z predchádzajúcej sezóny a krivka jeho výkonnosti pôjde hore. Aj v jeho prípade bolo vidieť, že nie je vo svojej koži.

Brankári nesklamali. A čo nás teší najviac, nesklamal hlavne brankár, ktorý bude môcť reprezentovať aj o rok. Šimon Latkóczy ukázal niekoľko bravúrnych zákrokov a tých nebolo málo. Za zmienku stoja tie v zápase proti Švajčiarsku a dva samostatné nájazdy v zápase proti USA. Vyžarovala z neho istota, čo je v prípade brankára veľké plus. Samuel Hlavaj sa stal slovenským rekordérom, keď ako vôbec prvý brankár sa predstavil na 3 juniorských šampionátoch. Pôvodne mal byť jednotkou, no Latkóczy bol jednoducho o niečo lepší. Možno ak by Hlavaj neinkasoval toľko gólov v zápase proti Fínsku, bol by vo štvrťfinále on. Ale to sú už len špekulácie.

Tento tím má budúcnosť. Sú tam viacerí hráči, okolo ktorých sa dá vystavať kvalitné družstvo. V nasledujúcej sezóne bude mať Slovensko skupinu smrti, takže to bude aj potrebné. No mnohí fanúšikovia sa už koncentrujú na sezónu 2022/2023, kde by podľa nich mal byť k dispozícii hviezdny výber, aký sme dlho nevideli. Čas ukáže, či to je pravda.

Prvý zápas proti Švajčiarku
Zápas sa skončil víťazstvom Slovenska. Ale bolo to dlhá cesta. Víťazný gól padol až v tretej tretine. Predtým sme museli viackrát pochváliť Šimona Latkóczyho za jeho zákroky. Bolo možno prekvapením, že dostal šancu pred Hlavajom, ale bolo to dobré rozhodnutie. Prvá strela na jeho bránu zazvonila o tyčku, no dokázal vyriešiť množstvo nebezpečných situácií priamo pred jeho bránou. Či už to boli strely z diaľky, alebo skrumáž pred bránou, Latkóczy si s tým poradil. Hlavne zákrok 3 sekundy pred koncom 2. tretiny bol mimoriadne dôležitý. Boli sme pozitívne prekvapení z defenzívnej činnosti útočníkov. A dobrú hru predviedli traja najmladší hráči. Pozornosť pútal hlavne Juraj Slafkovský. Pomer striel bol v prvých dvoch tretinách naklonený Slovákom (32:28), ale to bolo predovšetkým vďaka 5 presilovkám. V hre 5 na 5 to už bolo horšie. Víťazný gól strelil Roman Faith.


Druhý zápas proti Kanade
Zápasu s Kanadou sme sa tak trochu obávali. Hlavne potom, čo javorové listy naložili Nemcom 16 gólový prídel. Ale nakoniec to nebolo zlé. Dokonca sme mohli byť určitým spôsobom aj spokojní, pretože naši mladíci odohrali vyrovnanú partiu. Súpera nepustili k hre, akú si predstavovali a obetavými zákrokmi pomáhali brankárovi Hlavajovi. V 59. minúte znížil Chromiak na 1:2. Záverečný tlak s odvolaným brankárom našim hráčom nevyšiel. Strata puku na útočnej čiare znamenala gól do prázdnej brány a prehru 1:3.


Tretí zápas proti Nemecku
Toto sme brali ako zápas, kde by mali pribudnúť 3 body. Nemci však mali k dispozícii elitný útok v zložení Elias – Stützle – Peterka, ktorý sa postaral o všetky góly. Aj vrátane toho víťazného v presilovke v predĺžení. Ktorý síce strelil obranca Zimmermann, no za výdatnej pomoci útočníkov. Pomer striel 32:25 pre Nemecko. Mrzia predovšetkým vylúčenia. Slováci boli 7-krát na trestnej lavici, z toho 3-krát Oleksii Myklukha. Nemci strelili 3 góly pri našom oslabení a vďaka tomu zvíťazili 4:3.


Štvrtý zápas proti Fínsku
Najslabší výkon na šampionáte predviedli naši hráči v zápase proti Fínsku. Pomer striel 12:50 iba podčiarkuje nelichotivú prehru 0:6. Napriek vysokému počtu inkasovaných gólov bol brankár Samuel Hlavaj najlepším slovenským hráčom.


Štvrťfinálový zápas proti USA
Súper bol veľkým favoritom, čo nakoniec aj potvrdil. V 37. minúte už vyhrávali 3:0. Naši sa však nevzdávali. Najskôr Kašlík v 39. minúte znížil na 1:3 a Dominik Sojka v presilovke v 50. minúte peknou tečovanou strelou znížil na 2:3. K chystanému náporu však neprišlo, pretože v 56. minúte strelili hráči USA ďalší gól. Snaha s odvolaným brankárom už bola možno aj zbytočná, vyústila iba do ďalšieho gólu v našej sieti.