Škandál, ktorý nemá obdobu, vypukol v druhej polovici 40-tych rokov. Presnejšie v sezóne 1947/1948. V tom čase bolo v NHL iba 6 klubov, z toho 4 v USA a 2 v Kanade. A bol to práve americký klub, ktorý bol zatiahnutý do tohto problému. Začalo sa to výmenou, ktorú bostonské medvede urobili k klubom Detroit Red Wings. Aspoň to tak tvrdí jeden z aktérov, bývalý útočník, ktorý dokonca stále drží jeden rekord NHL, Don Gallinger. Bruins získali Billyho Taylora, o ktorom bolo známe, že je závislý na hazardných hrách. S hazardom mal skúsenosti aj Gallinger a tak mu Bill Taylor ponúkol možnosť, ako by mohol zdvojnásobiť svoj ročný príjem. Obaja títo hráči bývali v rovnakej ubytovni a mali dostatok času si to premyslieť. V tom čase sa platy hráčov NHL nepohybovali v takých výškach, ako je tomu teraz. Ani zďaleka. V prípade Gallingera malo ísť o 7 500 dolárov za celú sezónu. Obaja sa dohodli, že budú stávkovať na zápasy svojho tímu, konkrétne na jeho prehry. Spojili sa s Jamesom Tamerom z Detroitu, ktorý sa v tomto prostredí pohyboval už dlhé roky a vymysleli plán. Aby to nevyzeralo príliš okato, stávkovali na prehry v zápasoch, v ktorých im naozaj prehra hrozila. Gallinger a Taylor vynášali zo šatne informácie o tom, kto je zranený, kto sa necíti dobre a aká je celková nálada v tíme a tieto posúvali Tamerovi. Popritom aj vsádzali čiastky od 250 do 1000 dolárov na prehru Bostonu Bruins.

Dlho im to však nevydržalo. Polícia odpočúvala telefón Jamesa Tamera a tak zachytili rozhovor, ktorý novinári v Detroite aj zverejnili. Gallinger v ňom informoval svojho partnera, že večer nebude hrať naplno a má za neho vsadiť 500 dolárov. Tamer krátko na to zavolal do New Yorku, kde medzitým vymenili Billyho Taylora, a aj on si vsadil rovnakú čiastku. Mali však smolu. Nielenže ich polícia nahrala, tím Bostonu Bruins svoj zápas dotiahol do víťazného konca a tak všetci svoje peniaze stratili. Polícia navyše informovala o svojom zistení prezidenta NHL Clarenca Campbella

Vo februári predvolali Gallingera na výsluch do Toronta, aby predstaviteľom NHL vysvetlil svoje konanie. Vo vlaku sa však tento hráč rozhodol, že bude všetko zapierať, aby ušetril hanby svojho otca. Generálny manažér Bostonu Bruins Art Ross vypočúval v Toronte všetkých svojich hráčov, no Gallingerovi priamo povedal, že to bol on. Ten to ale naďalej popieral a nepomohla ani intervencia jeho otca, ktorý sa to už medzičasom dozvedel. Art Ross mu odporučil, aby poslali Dona Gallingera k psychiatrovi, čo odmietol. Neskôr to ale ľutoval, pretože zistil, že mu vlastne takto chceli pomôcť.
V marci 1948 sa o tom dozvedeli médiá, no mená hráčov zatiaľ neboli zverejnené. O pár dní neskôr už ale boli známe. Don Gallinger strelil svoj posledný gól, odohral svoj posledný zápas a nasledovalo niekoľko mesačné vyšetrovanie. V septembri sa potom dozvedel nemilú správu, že v tejto súťaži si už nielenže nezahrá, ale ani nebude môcť pôsobiť v inej funkcii. Prezident NHL možno aj zvažoval miernejší trest, no keďže Gallinger trval na svojej nevine, dostal zákaz činnosti v NHL na doživotie.
Rovnaký trest dostal aj Bill Taylor. Ten sa to ale dozvedel už v marci. Na rozdiel od Gallingera sa však ešte do NHL vrátil. V roku 1970 obom týmto bývalým hráčom doživotný trest zrušili. Taylor sa stal neskôr skautom Pittsburghu Penguins, Gallinger sa už ale do NHL nikdy nevrátil.

Celý život trpel kvôli tomuto rozhodnutiu. Z človeka, ktorý sršal energiou a chuťou do života sa stal podľa jeho syna zatrpknutý starý muž. Dožil v malom apartmáne, obklopený novinovými článkami o svojej osobe. Finančne bol na tom veľmi zle, pretože viacero jeho podnikateľských projektov zlyhalo a dôchodok, ktorý dostával od NHL, bol iba 37 dolárov. Za pohreb musel zaplatiť jeho syn.

Don Gallinger sa tak zapísal do histórie NHL dvoma spôsobmi. Ten prvý bol pozitívny a môžme povedať, že je to výkon, ktorý bude ešte dlho neprekonaný. V roku 1943, ešte ako 17-ročný, skóroval v predĺžení playoff zápasu, čím sa stal najmladším hráčom, ktorý to dokázal. Hokejová história si ho však bude pamätať skôr kvôli najdlhšej suspendácii v NHL, o ktorú sa delí s Billom Taylorom.

Ak by sme chceli byť ale presní, nebol to prvý hráč, ktorý dostal doživotný zákaz pôsobiť v NHL. Bol však prvý a jediný, ktorý to aj skutočne dodržal. Bill Taylor sa do tejto súťaže vrátil aspoň ako skaut. Rovnako aj Babe Pratt, ktorého za toto odsúdili v roku 1946. Takisto stávkoval na hokejové zápasy a takisto dostal doživotný trest. Ale na rozdiel od Gallingera svoj priestupok oľutoval a tak mu ho zmiernili iba na 9 zápasov. Obaja títo hráči dokonca hrali v sezóne 1946/1947 v tom istom tíme Boston Bruins. Don Gallinger ukončil svoju kariéru ako 23-ročný a ďalších 51 rokov mohol iba špekulovať o tom, ako by sa jeho kariéra vyvíjala, ak by sa k svojmu činu priznal.