Túto sezónu ste začali v MHL B. Ako ste sa dostali k Baltice Vilnius?
Toto bola vlastne posledná voľba. Ja som sa počas leta začal pripravovať s klubom zo Spišskej Novej Vsi. Potom ale prišla táto ponuka a ja som sa rozhodol, že to vyskúšam.

Aké boli vaše predstavy, keď ste už vedeli, že pôjdete do tohto klubu?
Spočiatku to vyzeralo dobre. No už keď som tam pricestoval, nič nefungovalo, tak ako by malo. Na letisku ma nikto nečakal, ja som po rusky nevedel, no hrôza. Asi po 15 minútach my našiel tréner a odviezol ma do mesta. Na druhý deň som prišiel na štadión, kde naša šatňa mala asi 3 krát 3 metre. A bolo nás tam asi 16. Všetci ma ale uisťovali, že to je len prípravný kemp. Všade je to vraj rovnaké. Tak som to bral s rezervou. Vraj keď sa vrátime do Vilniusu, bude to lepšie. Lenže po 2 týždňoch nám povedali, že v tomto meste sa hrať nebude, nie sú na to peniaze. Už vtedy to začalo byť podozrivé. Postupom času sme začali mať problémy s financiami a s kopou ďalších vecí. Niekedy sme ani nemali na stravu. Išlo to len, ako sa hovorí, dolu vodou. Keď mi potom agent povedal, že je možnosť ísť do USA, tak som neváhal. Povedal som si, že už nemám čo stratiť.

V tomto tíme sa nakoniec stretlo až 7 Slovákov. Čo tí na to hovorili?
Spolu s českými hráčmi nás tu bolo 12. V podstate sme ale boli radi, že niekde hráme. Ak sa však niekomu naskytla príležitosť niekam odísť, tak hneď odišiel. Ale nie všetci mali túto šancu. Ak sa nemýlim, zostalo ich tam asi 8. Keď sme my traja s Kristiánom Kučerom a českým útočníkom Filipom Ondráčekom odišli, dali im aspoň jednu výplatu, aby si ich udržali. Chalani tam zostali, no keďže klub nepostúpil do playoff, sezóna sa pre nich rýchlo skončila.

Prečo ste nezostali v Spišskej Novej Vsi?
Je pravda, že mi dali ponuku. Ale ja som chcel vyskúšať zahraničie. O MHL išli dobré chýry, všetci hovorili, že je to dobrá liga. Chcel som to vyskúšať. Je to naozaj dobrá liga. Ale hráč musí mať šťastie na dobrý klub s dobrým zázemím.

Mohli by ste prezradiť, ktoré sú tie dobré a zlé kluby?
Moja skúsenosť hovorí, že do Balticy už nikdy viac. Podľa mňa je to názor všetkých chalanov, čo tam boli. Oplatí sa vyskúšať všetky ostatné ruské tímy. Baltica Vilnius bol klub z Litvy. Ruské kluby však majú peniaze a dobrých sponzorov. Napríklad Ogintsovo má naozaj dobré podmienky. To hovorím o MHL B. O MHL nemám prehľad, ale čo som počul, tak tam je to ešte lepšie. Samozrejme, opäť hovoríme o Rusku.

Kedy ste sa začali obzerať po iných možnostiach?
Ja som tam vydržal asi 3 mesiace. Potom som povedal agentovi, že ak sa niečo vyskytne, tak pôjdem tam. Ešte v tom istom mesiaci sa mi ozval, že je tu klub zo súťaže WSHL, ktorý sa chce dostať do playoff a zháňa posily. Povedal som, že to beriem. Ku mne sa pridal aj Kristián a Filip. Aspoň som nešiel sám.

Ako vás tam privítali?
Privítanie bolo výborné. Prišli sme do Las Vegas, čo je naozaj úžasné mesto. Na letisku nás čakal jeden český hráč, ktorý tam pôsobil. Hneď nám vysvetlil všetky podrobnosti. Povedal nám, že hneď na druhý deň hráme a tento zápas potrebujeme vyhrať. Hrali sme proti Dallasu Snipers, čo bol podľa jeho slov dobrý tím. Premiéra nám vyšla. Ja som vychytal nulu a Kristián s Filipom strelili gól. Takže sme si hneď urobili dobré meno.

Takže všetko bolo v poriadku?
Tak problémy sa vyskytnú všade. Ale tento klub sa aspoň snažil splniť to, čo mal v podmienkach. Nemôžem sa sťažovať, žeby tu bolo zle.

Ako to bolo s bývaním?
Na začiatku sem bývali v San Franciscu. Ale potom mala rodina, kde sme boli ubytovaní, nejaké problémy, tak sme si našli niečo iné. Teraz je to v meste Concord, kde sme bývali štyria. Ja som sa ale po čase presťahoval do San Jose, kde som mal lepšie podmienky na trénovanie. Manažér mi vybavil individuálne tréningové jednotky, na čo tam boli lepšie podmienky.

Prvý kontakt prišiel v Las Vegas na „Western States Shootout“ Čo to vlastne je? Bola to nejaká skúška?
Tento turnaj mal divné pravidlá, ktoré nás zaskočili. Zápas sa nehral na 3 tretiny, ale tak trochu futbalovo na 2 „polčasy“, ktoré trvali 25 minút. Navyše sme naskočili do zápasov prakticky bez akejkoľvek aklimatizácie. V stredu večer sme prileteli a vo štvrtok ráno sme už hrali zápas. Bolo to pre nás troch nových náročné. Tu sa navyše hrá systémom 3 zápasy za 3 dni. Aj na to sme si museli zvyknúť.

Na čo vlastne tento turnaj slúžil?
Bola to síce exhibícia, no body sa započítavali do súťaže. Bolo to zorganizované pre rôznych agentov a skautov iných súťaží. Predovšetkým vysokoškolských, ktorí si tu mali možnosť pozrieť kandidátov.

V štatistikách týchto zápasov je možné vidieť, že máte pripísaný gól. Je to pravda?
Tak to je ďalšia vec, ktorá nás tu zaskočila. Ja som žiadny gól nestrelil. Ale majú tu strašný chaos v štatistikách. Viackrát sa mi stalo, že mi nepripísali zápas, ktorý som odchytal. Niekedy mi to pripadalo, že body píšu na požiadanie. Konkrétne ten môj „gól„ si nikto nepýtal, tak ho pripísali mne. Aj iní hráči kvôli tomu mali iné štatistiky, ako v skutočnosti. Hráč napríklad strelil 3 góly, no pripísali mu iba 1 a k tomu 2 prihrávky.

Najproduktívnejším hráčom je oficiálne Dominik Gabaj z klubu Idaho Jr. Stealheads. Platí to aj v jeho prípade?
Áno. Aj keď on má právo hrdiť sa týmto titulom. On dával naozaj jeden gól za druhým. Ich tím bol skutočne výborný. Ale keď som s nim písal, tak mi hovoril, že keď strelil 3 góly, pripísali mu 4. A keď strelil 5 gólov, pridali mu iba 3. Ale stále mu to tak skombinovali, že mu to vyšlo.

Akú úroveň mali zápasy v základnej časti?
Potom sa to ale rozbehlo a aj ostatné tímy sa zlepšili. My sme vlastne prišli s tým, že pomôžeme nášmu klubu dostať sa do playoff. To znamenalo víťaziť, čo sa nám aj celkom darilo. Zaznamenali sme 15-zápasovú šnúru víťazstiev. Do playoff sme sa ale prebojovali až v poslednom zápase. A aj tu sme v každom kole najskôr prvý zápas prehrali. Našťastie sme to vždy dokázali otočiť.

Kde sa vlastne táto súťaž hrá?
Táto súťaž sa hrá v západnej časti USA. Je rozdelená na 4 divízie. Podobné súťaže ako WSHL sa nachádzajú aj v severnej časti a vo vnútrozemí USA. Tieto tri ligy sú pod jednou organizáciou a v závere sezóny hrajú dva najlepšie tímy z každej súťaže turnaj v Las Vegas.

Boli ste sa pozrieť aj na zápasy NHL? Alebo na zápasy San Francisca Bulls, kde pôsobil Peter Sivák?
Na Petra Siváka sme sa boli pozrieť. Akurát v tomto stretnutí strelil gól. Ale neboli sme s ním priamo v kontakte. Na zápas NHL nám nevyšiel čas. Vždy keď hrali doma žraloci zo San Jose, my sme mali na programe zápasy. Alebo sme boli práve na cestách. K niektorým našim súperom sme niekedy vyrazili už deň pred zápasom. Napríklad do San Diega sme cestovali 6 hodín, ale zažili sme aj 14-hodinovú cestu.

V playoff ste postúpili až do finále, kde ste už ale nestačili na víťaza z Idaha. Tento tím prehral v základnej časti iba 2 zápasy. V čom bola ich najväčšia sila?
Oni boli viac zohratí. Hrali spolu takmer celú sezónu. Náš tím sa zohrával počas sezóny. Keď sme prišli my, začalo sa tímu viac dariť a nazbierali sme tým viac sebavedomia. Oni však boli lepší. Mali výborný útok. Takže keď nastrieľali viac gólov, ich súper už prestal hrať. Oni mali aj iné zázemie. Napríklad tréningy mali každý deň a celkovo ten klub podriadil všetko tomu, aby získal titul.

Bol to podľa vás dobrý krok, odísť do tejto súťaže?
Ale áno. Ja som si zachytal do sýtosti. V bráne som bol takmer stále. Tréner mi dôveroval, mohol som si povedať, či chcem nastúpiť, alebo či sa cítim unavený. V podstate záležalo iba na mne, či budem chytať, alebo nie. Súperovi hráči ma dostatočne preverili. V našej obrane sa častokrát otváral veľký priestor, pretože naši obrancovia sa neraz hrnuli až príliš do útoku. Niekedy to bol taký hurá hokej. Videlo nás veľa skautov, ktorí sa o nás informovali.

Znamená to, že už máte nejakú ponuku pre budúcu sezónu?
Niečo sa vyskytlo. Dostal som napríklad ponuku vyskúšať prípravný kemp jedného univerzitného tímu v New Yorku. To je ale ďaleko. Ja ešte presne neviem, čo bude. Veď stále som v USA, ešte som ani nezačal s prípravou na nasledujúcu sezónu. Najskôr sa musím dostať domov. Potom sa stretnem s agentom a porozprávame sa o možnostiach.

Zvolili by ste radšej Európu alebo zámorie?
Mne sa tu páči, tak asi by som sa rozhodol pre zámorie. Ale už by to nemohla byť juniorská súťaž, pretože na tom som už starý. Rád by som skúsil aj tryout v ECHL v San Franciscu. Priamo v tom istom klube, kde pôsobil aj Peter Sivák. Tá liga je naozaj dobrá.

O malú chvíľu sú tu majstrovstvá sveta. A aj MS do 18 rokov. Budete tieto podujatia sledovať?
Seniorské MS si určite nenechám ujsť. Budem im držať palce, nech to dotiahnú čo najďalej. Určite chcem pozerať každý zápas Slovenska. Majstrovstvá sveta do 18 rokov už tak veľmi nesledujem. Poznám tam síce pár hráčov, ale mne už táto veková kategória nie je taká blízka.