Matúš, váš doterajší hokejový život bol spojený s Duklou. Očakávalo, sa že práve v jej drese absolvujete reštart. Prečo sú to nakoniec Nové Zámky?

„V Dukle som sa dozvedel, že dostanem len sedem zápasov na skúšku a bolo mi naznačené, že by som sa mal ísť rozohrávať inde. Nevedeli mi garantovať, že budem mať pevné miesto v zostave a ja po dlhom zranení potrebujem hlavne veľa hrávať. Keď som sa potom rozprával s trénerom Nových Zámkov Hrnčárom, zapáčila sa mi jeho filozofia a povedal mi, že som mnou počíta ako s členom kostry tímu. Takže som neváhal.“

Fanúšikovia Dukly sú podľa reakcií sklamaní, že ste nedostali väčšiu šancu v Trenčíne po zranení. Nemali ste ťažké srdce na materský klub, v ktorého drese ste sa zranili?

„Chvíľku som s tým bojoval a zamrzelo ma to, ale treba ísť ďalej. Musím byť profesionál a urobiť iný krok, aj keď som v Dukle odohral veľa sezón a bola mojím domovom. Teraz však budú mojim domovom Nové Zámky, kde chcem dokázať, že na to mám. Šancu som dostal a chcem sa jej naplno chopiť.“

Pamätáte sa ešte na ten moment, keď ste sa v súboji s Nitrou zranilli?

„Pamätám, na to sa nezabúda, keďže to dopadlo pre mňa škaredo, a prežil som si to, čo som prežil. Bola to situácia dvoch na jedného, Blackwater ma atakoval zozadu a ja som spadol na brankára. Či už som si pri tom nohu zle zakliesnil ja, alebo mi na ňu nešťastne spadol, to už je jedno, dopadlo to zle. V tej dobe som možno mal na neho ťažké srdce, ale časom to beriem tak, že som možno niečo stratil, ale niečomu sa aj priučil. Hovorí sa, že všetko zlé je aj na niečo dobré. Budem sa snažiť vziať si z toho tie pozitíva.“

Návrat bol ťažký a dlhý. Operácia, rekovalescencia, v minulej sezóne ste naskočili len na pár prvoligových zápasov. Kde bol problém?

„Asi to poviem za všetkých športovcov, keď zdravie neslúži a ten športovec nemôže robiť šport ktorý miluje, a ktorý ho aj živí, je to veľmi zlé na psychiku. Chvíľami som sa cítil dobre, že to ide správnym smerom, odrazu to bolelo tak, že som sa z tej nohy nevedel ani odraziť. Nevedeli sme prečo, všetci mi vraveli, že noha je v poriadku, všetky kontroly dopadli dobre, ale ja som to cítil inak. Každé telo sa asi so zranením vyrovnáva inak. Teraz sa už ale konečne cítim dobre a som veľmi nedočkavý. Doma ma už mrle žerú, nech sa už konečne začne hrať. Taký hladný po hokeji som bol naposledy asi na základnej škole, je to neopísateľný pocit. Urobil som veľmi veľa práce, aby som sa mohol vrátiť naspäť.“

Tréner Nových Zámkov avizoval celoplošný a korčuliarsky hokej, čo je štýl, ktorý by vám mohol sedieť. Nemýlime sa?

„Dúfam, že to bude vyhovovať mne aj celému tímu. Mne ofenzívny a korčuliarsky hokej sedí. Bolo by super, keby sme hrali taký hokej, ktorý by hlavne bavil divákov. Verím, že Nové Zámky budú mať sezónu, počas ktorej prekvapia a že aj niečo dosiahneme. Ja som momentálne veľmi hladný po hokeji a možno mám aj trochu veľké predstavy a veľké plány. Poskladal sa tam tím zo šikovných chalanov a tak nám to verím pôjde.“

Koronavírus zničil minulú sezónu a otázniky sú aj teraz. Nebojíte sa, že vám návrat pokazí?

„Keď sa nebude môcť hrať, opäť musím len čakať. Ja ale dúfam, že nebudú žiadne veľké komplikácie, že nepríde žiadna veľká druhá vlna vírusu. Lebo už teraz je mi strašne dlho, nechce sa mi viac čakať.“

Veríte, že sa v drese Nových Zámkov môžete priblížiť k sezóne 2016/17, kde ste nazbierali 37 bodov v 68 dueloch?

„Pre mňa to bola dobrá sezóna, nahral som tam dosť bodov a hralo sa mi dobre. Bavil ma vtedy hokej, aj sa dosť hralo na mňa, mal som vysoký ice-time. Pre mužstvo sezóna nebola úspešná, museli sme hrať baráž, ale verím, že v tejto nasledujúcej bude úspešné aj mužstvo, aj ja. Hokej je kolektívny šport a body mi budú nanič, ak budeme niekde na dne tabuľky. Ja chcem dokázať aj sám sebe, aj ľuďom, že viem hrať hokej a dokážem zopakovať takú sezónu, ako bola vtedy. Verím, že si pomôžeme navzájom so spoluhráčmi a bude to dobré.“

Na pamätnom juniorskom šampionáte ste získali bronz. Hráči z tohto tímu majú rôzne osudy, niektorí už museli skončiť s hokejom, niektorí hrajú pravidelne NHL (Černák, Jaroš, Cehlárik), či klopú na jej brány (Lantoši). Ste v kontakte s vtedajšími spoluhráčmi?
„Som šťastný, že som mohol byť súčasťou takého tímu. Mali sme úspešný šampionát, je to zážitok na celý život. Bol to zatiaľ môj najkrajší hokejový zážitok. Verím, že prídu ešte ďalšie a krajšie. S bývalými spoluhráčmi síce nie sme v pravidelnom kontakte, ale vždy keď mi niekto z nich napíše, tak ho beriem ako kamaráta. Sledujem, ako sa chalanom darí, niektorým viac, iní sa snažia. Sú tam aj chalani, ktorí už sú v NHL a to je naozaj skvelé sledovať ich a spomínať, že sme hrali spolu a dosiahli úspech.“

Moment zranenia M.Holendu v čase 1:43:55