Zlatú medailu získal výber USA, ktorý sa skladal prakticky iba z hráčov hrajúcich v najkvalitnejšej súťaži sveta.

Je teda nesporne preukázateľné, ktorá liga v kanadskom bodovaní hrala prím. Ako to však bolo za ňou, hráči ktorých líg získali dokopy najviac bodov a ako sa s nimi porovnala slovenská extraliga? Dokázala sa aspoň priblížiť európskej konkurencii? Pre odpovede na tieto otázky sa najprv pozrieme na graf, ukazujúci počet celkovo získaných bodov hráčov z jednotlivých svetových líg.

Pozn.: V prípade, že hráč nastúpil v priebehu sezóny za tímy vo viacerých ligách v Európe (alebo Európe aj zámorí), jeho body sa počítali do štatistík ligy, v ktorej sezónu dokončil. V prípade zámorských súťaží sú body pripočítané do štatistík najkvalitnejšej ligy, v ktorej hráč nastúpil. Pokiaľ má teda napríklad odohraných 50 zápasov v AHL a 20 v NHL, body sa zarátajú do štatistík NHL, pre čo najlepší prehľad.

Počet získaných bodov hráčov na MS z jednotlivých svetových líg (ligy s 10+ bodmi)

Pri pohľade na bodovanie si okamžite môžeme všimnúť obrovský náskok NHL pred ostatnými svetovými ligami, čo sme však mohli považovať za očakávané.

Druhé miesto obsadila so 175 bodmi švajčiarska najvyššia súťaž. Na treťom mieste sa nachádzala už s menej ako 100 bodmi česká extraliga. Vysoko sa najmä vďaka domácim hráčom umiestnila aj nemecká najvyššia súťaž, ktorej sa podarilo predbehnúť Švédsko aj Fínsko. Švédski hráči z domácej súťaže však paradoxne nazbierali iba 2 body, keďže švédska reprezentácia sa na domácich majstrovstvách sveta spoliehala najviac na hráčov z NHL. Rovnako to bolo aj v prípade Fínska, reprezentácia krajiny tisícich jazier paradoxne zbierala ťahúňov najmä z NHL, švédskej a švajčiarskej najvyššej súťaže. Slovenská extraliga sa umiestnila veľmi nelichotivo až na 11. mieste, pričom väčšinu bodov pre našu najvyššiu súťaž nenazbierali Slováci, ale Lotyši. Hráči nadnárodnej ICEHL, ktorú hokejová verejnosť s našou extraligou porovnáva najčastejšie, získali až viac ako 4-krát viac bodov. Je však nutné podotknúť, že najmä reprezentácie Rakúska, Slovinska a Maďarska sa z hráčov z tejto ligy väčšinovo skladali, na rozdiel od Slovenskej. Rovnako sa dá vysvetliť aj spadnutie pod nórsku najvyššiu súťaž.

Hráči z NHL, ako bolo spomenuté majstrovstvám sveta jednoznačne dominovali, čo výborne dokumentuje aj nasledujúci graf:

Z celkových 1001 bodov, ktoré boli v priebehu majstrovstiev sveta hráčmi získané sa hráčom z najkvalitnejšej súťaže sveta totiž podarilo získať takmer polovicu. Najväčšiu zásluhu na tomto čísle majú reprezentácie USA (125 bodov hráčov z NHL), Švédska (109) a Kanady (94). Tieto tri reprezentácie sa na hráčov tejto zámorskej súťaže bez akýchkoľvek pochybností spoliehali najviac.

Pokiaľ by sme sa však chceli pozrieť na porovnanie európskych najvyšších súťaží a tým pádom zo štatistík vylúčili všetky mimoeurópske súťaže (vrátane KHL, keďže z 22 celkových bodov až 20 získali hráči Kazachstanu, 1 mal na konte Slovák Grman a 1 Slovinec Drozg), dostali by sme nasledovné porovnanie:

Počet získaných bodov hráčov na MS z jednotlivých európskych líg (ligy s 10+ bodmi)

Hráči z európskych súťaží získali dokopy na majstrovstvách sveta 494 bodov, pričom 175 ide na konto švajčiarskej extraligy, čo predstavuje až 35% celkových bodov európskych líg. Táto štatistika však má svoje nedostatky, keďže ako už bolo spomenuté, niektoré krajiny reprezentovali prakticky iba hráči jednej a zároveň pre nich domácej súťaže, čo ovplyvnilo celkové výsledky. Preto sa v nasledujúcom porovnaní pozrieme na body získané iba legionármi z líg tohto grafu, čiže odpočítame všetky body, ktoré získali domáci hráči súťaží (napríklad v prípade Slovenska odpočítame z celkových 11 bodov všetky body slovenských hráčov, čiže 5 bodov).

Počet získaných bodov na MS legionárov z jednotlivých európskych líg

V tomto porovnaní môžeme na prvý pohľad vnímať obrovský prepad najmä nemeckej najvyššej súťaže a ICEHL. Naopak, čísla švédskej SHL zostali prakticky nezmenené, keďže sa odpočítali iba 2 body kapitána Rögle Antona Bengtssona. Na čele naďalej zostáva švajčiarska najvyššia súťaž, ktorá sa stala domovom pre mnohých hráčov fínskej, českej, či dokonca aj rakúskej reprezentácie. Slovenská extraliga si v tomto porovnaní taktiež polepšila na 6. miesto, všetko však vďaka lotyšským hokejistom, hrajúcim u nás.

Zaujímavosti o každej súťaži a bodovaní jej hráčov na majstrovstvách sveta:

• NHL bola najčastejšie sa vyskytujúcou ligou v bodovaniach jednotlivých reprezentácii, až v 12 z nich získal aspoň bod hráč z tejto zámorskej súťaže.
• Švajčiarska extraliga sa v danom porovnaní ukazuje ako najkvalitnejšia európska súťaž. Jediné európske krajiny, ktoré nemali bodujúceho hráča z tejto ligy boli Nórsko a Slovinsko.
• Česká extraliga má na konte až troch najproduktívnejších hráčov európskych výberov, Dána Olesena (5+7), Lotyša Tralmaksa (3+4) a Francúza Perreta (2+2). Slováci hrajúci v českej extralige nazbierali na majstrovstvách sveta dokopy 7 bodov.
• Hráči nemeckej extraligy síce získali na MS dokopy až 55 bodov, no tie boli distribuované iba medzi hráčov z dvoch krajín: Nemecka a Dánska.
• Lotyšsko je jedinou krajinou, ktoré nemá ani jedného bodujúceho hráča z domácej hokejovej ligy, zato sa však stalo rekordérom v počte hráčov v zahraničných súťažiach, keďže v lotyšskom drese bodovali hráči z až deviatich rôznych líg.
• Švédsku extraligu v tejto bodovej štatistike potiahol najmä dánsky výber, keďže z celkových 54 bodov až 34 získali Dáni hrajúci v SHL.
• Hráči z ICEHL bodovali na majstrovstvách sveta vo veľkom, no iba jeden legionár z tejto súťaže získal kanadský bod. Týmto hráčom bol dánsky kapitán Jesper Jensen Aabo, hrajúci za KAC Klagenfurt.
• V bodových štatistikách sa občas ukázali aj hráči z druhých najvyšších súťaží, najmä švédskej a švajčiarskej. Jeden bod na majstrovstvách sveta však získal aj hráč z tretej najvyššej súťaže, konkrétne Slovinec Žan Jezovšek, hrajúci za klub EV Lindau v nemeckej tretej lige.
• Fínska extraliga sa nepredviedla v najlepšom svetle, keďže fínsky výber potiahli najmä hráči z NHL a švédskej či švajčiarskej najvyššej súťaže. Na fínsku extraligu sa taktiež nespoliehala pri výbere hráčov žiadna krajina, 8 bodov, ktoré získali Fíni hrajúci v Liige bol zároveň aj najväčší počet zo všetkých reprezentácií.
• Z 24 bodov, ktoré získali hráči AHL išlo až 10 na konto nórskej reprezentácie, zásluhou Stiana Solberga a Michaela Brandsegga-Nygårda.
• KHL reprezentoval na majstrovstvách sveta najmä Kazachstan, ktorého výber sa skladal prakticky iba z hráčov KHL, prípade kazašskej najvyššej súťaže.
• Nórska extraliga bola jedinou zo všetkých spomenutých v porovnaní, ktorej body získali výlučne Nóri hrajúci v domácej súťaži.
• Traja hráči slovenskej extraligy získali body na majstrovstvách sveta. Boli nimi Sebastián Čederle, Samuel Takáč a Mislav Rosandič. Slovensko sa však spoliehalo oveľa viac na hráčov z českej extraligy a zámorskej AHL.
• Dokopy bodovali na majstrovstvách sveta hráči z 21 rôznych svetových súťaží.