Fanúšikov bude určite zaujímať, aký je váš aktuálny stav, keďže sme vás ešte nevideli v zápase.
„Už keď som prišiel v septembri do zámoria, bol som zranený. Mám poranené rameno. Mal som tam nejakú zlomeninu a nakoniec som s tým musel ísť aj na operáciu. Kvôli tomu som nebol ani v prípravnom kempe Vegas Golden Knights.“

Kedy sa vám to stalo?
„Stalo sa to v jednom zápase ešte počas predchádzajúcej sezóny, vo finále playoff proti Seattlu. Takže posledné zápasy, Memorial Cup a vlastne aj letné majstrovstvá sveta som odohral zranený.“

Bolo to bolestivé zranenie, alebo vás to len obmedzovalo v nejakej činnosti?
„Bolo samozrejme aj bolestivé. Musel som hrať so špeciálnym chráničom na ruke a to mi aj bránilo v určitých pohyboch. Ale bolo to cítiť aj počas spánku. Keď ten adrenalín vyprchal, v noci som sa často budil kvôli bolesti. Dlho som sa prehadzoval, kým som zaspal, takže spánok nebol práve najlepší.“

Nechceli ste si tieto zdravotné problémy vyriešiť už v lete?
„Riešilo sa to už v lete. Na začiatku ale museli nájsť, kde presne je problém, čo sa lekárom zo začiatku nedarilo. No ja som veľmi túžil hrať na majstrovstvách sveta a tak sme sa dohodli, že podrobné vyšetrenia absolvujem až potom. Dlho na to nevedeli prísť, podstúpil som rôzne vyšetrenia, kým zistili presný rozsah zranenia.“

Liečbu vám zabezpečil klub?
„Áno, to už bolo v réžii Vegas Golden Knights. Vyšetrenia, operácia prebiehali už v USA. Preventívne prehliadky už ale prebiehajú tu v Kanade. To vlastne rieši náš fyzioterapeut.“

Viete už aj približný dátum návratu?
„To je teraz ťažko povedať. Mali by to byť ešte 2 mesiace, termín bol stanovený na január. Ale je možné, že to stihnem aj skôr.“

Takže majstrovstvá sveta pre vás nie sú aktuálne?
„Ako som povedal, ešte je tu šanca, že to stihnem skôr. Mohlo by sa to podariť, ale nemôžem vylúčiť ani druhú možnosť.“

V lete nebolo vystúpenie slovenskej reprezentácie veľmi slávne. Ako by ste to zhodnotili z vášho pohľadu.
„Čo sa stalo, stalo sa. Už to nezmeníme, čo ale neznamená, že nás to nemrzí. Takto to nemalo skončiť. Ale musím povedať, že každý z nás odovzdal na ľade maximum, aj keď to možno na ľade tak nevyzeralo. Môžem povedať s čistou hlavou, že sme sa naozaj snažili.“

Bol to podľa vás dobrý nápad, zorganizovať turnaj v lete?
„Tak bol to nápad organizátora, my sme to museli len rešpektovať. Každý tím však mal rovnaké podmienky, takže sa nemôžeme na toto vyhovárať.“

Ako teraz trávite čas?
„Našťastie už môžem korčuľovať. Zatiaľ ešte bez spoluhráčov, ale aj to je niečo. Deň prebieha zvyčajne tak, že ráno prídem na štadión, idem za fyzioterapeutom, ten mi to rameno ponaťahuje, rozhýbe, nasledujú nejaké cviky na rameno a posilňovňa na nohy.“

Navštevujete aj zápasy vášho klubu?
„Áno. Domáce zápasy sú v podstate povinné. Na tie vonku nechodím, pretože už rehabilitujem a začínam s fyzickou prípravou.“

Vo WHL pôsobí aj vychádzajúca kanadská hviezda Connor Bedard, ktorý aj v dvoch zápasoch proti vášmu tímu zažiaril. Je skutočne taký dobrý, ako sa to o ňom hovorí?
„Je vidieť, že to má v sebe. Snaží sa strieľať z každej pozície, má skutočne fantastickú strelu. Tým, že tak často strieľa, mu tie body pribúdajú častejšie a to aj vďaka jeho spoluhráčom. Určite má pred sebou budúcnosť. Keďže je menšieho vzrastu, musí ešte nabrať svaly, aj keď už teraz je vidieť, že je fyzicky vyspelý.“

V súvislosti s vašim klubom je zaujímavá informácia, že máte ten istý zimný štadión, aký používa aj klub NHL Edmonton Oilers. Aká tam panuje atmosféra?
„Musím povedať, že teraz to nie je nič moc. Tímu sa teraz veľmi nedarí, tak tam chodí iba 2 až 3 tisíc divákov. Na juniorský hokej je to stále dosť, ale v tej veľkej hale sa to stratí. A ak tam nepríde veľa detí, tak tých fanúšikov ani nie je počuť. Oni sú známi tým, že povzbudzujú, iba keď sa niečo deje.“

V tejto hale aj trénujete?
„V podstate áno. Tam sú vlastne 2 ľadové plochy. Ak je tá hlavná obsadená, keď tam napríklad prebieha zápas, tak my trénujeme na tej vedľajšej. Zápasy však vždy hráme na tej hlavnej ploche.“

Prečo sa vlastne tímu nedarí?
„Minulý rok sa podpísali kvalitní hráči, ktorí nám mali pomôcť dostať sa v playoff ďaleko. To sa aj podarilo. Ale tento rok už traja z nich hrajú stabilne v NHL, ďalší sú v AHL a niektorí museli skončiť, pretože už boli príliš starí na WHL. Teraz sme vo fáze prestavby tímu, máme veľa mladých hráčov.“

Ktorí vaši bývalí spoluhráči už teraz pôsobia v NHL?
„Obranca Kaiden Guhle pôsobí v Montreale Canadiens, Jake Neighbours hrá za St. Louis Blues a Dylan Guenther hrá v prvom útoku Arizony Coyotes.“

Ste s nimi aj v kontakte?
„Ale áno. Počas sezóny si napíšeme, ako sa komu darí. A keď tu hrali St. Louis Blues, tak sme sa stretli s Jakom, porozprávali, prešli nejaké veci. Bolo to pekné vrátiť sa myšlienkami do predchádzajúcej sezóny.“

Keď idete na zápasy Edmontonu Oilers, máte nejaké výhody?
„My často na zápasy NHL nechodíme. Toto bola skôr výnimka, keď nám zaplatili lístky na zápas, kde hral náš bývalý kapitán. Bol to zápas poobede, hneď po našom tréningu, takže nám to nejak vybavili. Inak na zápasy nechodíme, keďže väčšinou je plný štadión.“

Aká je atmosféra na týchto zápasoch?
„Tam to žije trochu viac. Ale v podstate len ak sa predvedie McDavid alebo Draisaitl. Ak sa im darí, ak vymýšľajú rôzne prihrávky, alebo McDavid prekorčuľuje celú ľadovú plochu, diváci na to reagujú. Ale ak nie, ako na zápase proti St. Louis Blues, a nedajú ani gól, tak tá atmosféra je tiež slabá.“

Chodievate pozerať aj nejaké iné športy?
„Boli sme sa raz pozrieť na zápase CFL, čo je kanadská liga amerického futbalu. Ale to nie je nič pre mňa. Inak na to ani nemáme čas, keďže zápasový program je celkom nabitý.“

Vy už tiež patríte medzi tých starších hráčov. Myslíte si, že sezónu dokončíte v tomto klube?
„Neviem, ako to bude. Ešte som zranený, takže k tomu sa ťažko môžem vyjadriť. Uvidím, čo sa stane. Či tu zostanem, alebo počas deadlinu my vymenia. Nezáleží to na mne. Bolo by pekné opäť hrať o titul. No Edmonton Oil Kings mi veľa dali, takže by bol aj rád, ak by som tu zostal.“

Rozmýšľali ste už aj nad ďalšou hokejovou budúcnosťou?
„Tak to je ešte ďaleko. Ja som vlastne ešte ani nebol v kempe Vegas Golden Knights. Bude záležať od tejto sezóny, ako sa mi bude dariť v kempe a potom sa uvidí. Najskôr sa ale musím dať zdravotne do poriadku.“

Sledujete teraz aj košický hokej?
„Ale áno. Snažím sa to sledovať. V piatok je to ťažké, pretože tam mám povinnosti, ale v nedeľu si rád privstanem, aby som mohol pozerať zápas. Veľmi ma to zaujíma a stále im fandím.“

Uvidíme vás ešte v košickom drese?
„Ja si myslím, že áno. Už som si splnil detský sen, keď ako košikár som odohral zápasy za Košice. Chcel by som však rozbehnúť kariéru v zámorí. A potom, v závere by som sa mohol vrátiť do Košíc. Ale to sú plány na veľmi dlhú dobu, všeličo sa môže stať.“