Mohli by ste nám priblížiť, ako bude teraz prebiehať váš program v najbližších dňoch?
„Túto nedeľu letím na Slovensku a v pondelok už ako tím letíme do Kanady do Ottawy. Ale ešte predtým odohrám jeden zápas. Potom sa už musím zbaliť a v nedeľu ráno cestujem autobusom do Helsínk. Celá tá cesta by nemala trvať veľmi dlho, asi 4 hodiny. A večer máme zraz reprezentácie. Ja som z Bratislavy, takže sa môžem ísť ešte pozrieť domov, pretože to mám blízko.“

Kedy ste sa dozvedel, že ste nominovaný?
„Mne to povedal tréner v klube. Dostali list od vedenia nášho hokeja, či by ma klub mohol uvoľniť na reprezentačný zraz, pretože ešte máme na programe viacero zápasov. Bol som prekvapený, aj keď som tak trochu som dúfal, že by sa mi to mohlo podariť. Na poslednom turnaji som odohral podľa mňa dobré zápasy a tréneri mi hovorili, že by tam mohla byť šanca. Ale zároveň si uvedomujem, že stále to nie je isté. Je tam 35 hráčov a každý bude chcieť reprezentovať. Takže ešte budú posielať hráčov domov. “

Je ešte niekto vo vašom tíme, kto by mohol reprezentovať?
„Áno, sú tam nejakí kandidáti. Fíni však ešte nepoznajú nomináciu, takže títo hráči nevedia, či pôjdu alebo nie. Ale sú tam nejakí favoriti. Jeden útočník a jeden obranca.“

Toto je ešte len predbežná nominácia. Rozhodujúce budú výkony v prípravných zápasoch. Čo bude podľa vás rozhodovať?
„Myslím si, že dôležitá bude aktuálna forma. A taká tá bojovnosť na ľade. To by mohli byť dva najväčšie faktory, na ktoré budú tréneri pozerať.“

Každý hráč je svojim spôsobom špecifický. Aké sú vaše silné a slabé stránky?
„Ja by som povedal, že som útočník do každého útoku. Taký všestranný hráč, ktorý hrá dopredu, ale myslí aj na defenzívu. Nebojím sa ísť do súbojov, hrať fyzicky a rozdať nejaké bodyčeky. Keď idem na ľad takto nastavený, tak sa mi hrá dobre. Momentálne v klube som využívaný na všetky úlohy. Hrám lídra presilovky, chodím na oslabenia, prvá – druhá päťka. Takže tu som takto využívaný. Ale ako som povedal, nemám problém hrať v každej päťke. “

Odkedy vlastne pôsobíte vo Fínsku?
„Ak sa nemýlim, mal som 12 rokov, keď sme tu prišli. Jeden z trénerov si ma všimol na medzinárodnom turnaji, kde som hral v tzv. tíme Select a ponúkli mi možnosť pôsobiť v ich klube. Najskôr som išiel na týždeň na skúšku. Zistiť, ako to tu chodí a vyskúšať si tréningy. Cez víkend som si pozrel aj ich zápas. Hneď po príchode sme videli, že tá intenzita a celkovo tréningový proces je na vyššej úrovni ako u nás, tak sme sa s rodičmi rozhodli, že tu zostaneme.“

Aké to bolo prísť do cudzej krajiny v tak mladom veku?
„Nebolo to ľahké. Keď som tam prišiel, po fínsky som samozrejme nevedel. A aj angličtina mi robila problémy. Ale veľmi mi pomohol tréner, ktorý ma tam priviedol. Pomáhal mi s jazykom, ako to chodí a celkovo zvládnuť nové prostredie. Začal som navštevovať aj školu. Najskôr som bol v tzv. prechodovej triede, kde sme sa učili hlavne základy fínskeho jazyka. Teraz navštevujem už strednú školu a tam už používam angličtinu. Je to zamerané na biznis, niečo asi ako u nás obchodná škola.“

Hovorí sa, že fínske školy sú veľmi kvalitné. Je to pravda?
„Dá sa to tak povedať. Tu sa moc neučíme pomocou kníh. Veľa sa využíva počítať, internet. To je asi najväčší rozdiel oproti Slovensku. Aj skúšky sa robia viac-menej cez počítač.“

Dostávali ste aj klasické vysvedčenie?
„Áno. Ale to známkovanie je tu iné. Najhoršia je štvorka a najlepšia desiatka. Ja som taký priemerný študent. Ale to bolo spôsobené aj tým, že som sa najskôr musel naučiť po fínsky. Učitelia však boli veľmi milí. Ak som nerozumel, snažili sa mi pomôcť a vysvetlili mi to aj po anglicky.“

Boli ste tam sám?
„Nie. Na to som bol ešte príliš mladý. Celá naša rodina sa tu presťahovala. To umožnilo aj môjmu mladšiemu bratovi Jakubovi navštevovať zadarmo anglickú školu, takže sa tiež môže naučiť jazyky.“

Aj on sa venuje hokeju?
„On je brankár ako náš otec. Ešte je však mladý, pôsobí v kategórii do 10 rokov. “

Kedy ste začali s hokejom?
„Prakticky od malička. Ja pochádzam z hokejovej rodiny. Môj otec hral hokej, aj môj strýko a aj môj dedo. Vlastne som vyrastal v hokejovej šatni. Dá sa povedať, ž som chodil na každý zápas môjho otca a aj na množstvo zápasov môjho strýka. Každú nedeľu pri spoločnom obede sme preberali hlavne hokej.“

Po tých rokoch by ste už aj mohli opísať, aký je rozdiel medzi Fínmi a Slovákmi?
„Rozdiel by som videl asi v prístupe k novým spoluhráčom. U nás na Slovensku keď príde niekto nový do tímu, tak ostatní ho skôr vidia ako konkurenciu. Tu ma chalani hneď zobrali medzi seba a snažili sa zistiť čo najviac o mne a o prostredí, z ktorého pochádzam.“

Pôsobíte v klube Tappara Tampere. Čo je klub s bohatou históriou. Sú tam aj iní hráči z Česka alebo Slovenska?
„V predchádzajúcej sezóne som mal českého spoluhráča. Teraz je v tíme do 18 rokov jeden Čech a aj Slovák Lucien Bernát. S nimi aj chodím do školy. A ešte v tíme do 16 rokov je ďalší Slovák Róbert Matula.“

Tampere je pekné mesto?
„Myslím si, že áno. Je tu veľa jazier. Teraz už začína pravá zima, jazerá už zamrzli, takže sa tu všade hrá hokej. Keď som išiel ráno na tréning, bolo už -10.“

Zažili ste aj nejakú extrémnu zimu?
„Keď som tu bol druhý rok, tak boli rána aj s -30 stupňovými mrazmi.“

Fíni sú vraj zbláznení do sauny. Chytilo to aj vás?
„Sauny sú tu naozaj všade. Každý dom, ktorý som navštívil, má saunu. Je tu aj množstvo verejných sáun. Každé jazero má minimálne jednu saunu. To je pre nich naozaj dôležité. Aj my máme v šatni saunu, ktorú využívame hlavne pre regeneráciu.“

Ako vyzerá váš tréningový deň?
„Ráno máme tréning zameraný na rôzne maličkosti. Napríklad práca s hokejkou alebo korčuľovanie. Potom nasleduje škola a poobede posilňovňa a tímový tréning. Tie sú zamerané predovšetkým na taktiku.“

Ste zatiaľ spokojný s výkonmi v tejto sezóne?
„Ako tím sme nemali najlepší začiatok. Ale v posledných zápasoch sa nám darilo viac, vyhrali sme 5 zápasov. Forma rastie aj mne a dúfam, že to vyvrcholí na majstrovstvách sveta.“

Michal Svrček odohral svoj prvý zápas v SHL. Podarí sa niečo také aj vám v tejto sezóne?
„My sme s Michalom veľmi dobrí kamaráti. V kontakte sme prakticky každý deň. Ja mu to veľmi prajem. Čo sa týka mňa, bude záležať od mojich výkonoch. Možno sa niečo vyskytne po novom roku, ale nechcem predbiehať. Teraz sa sústredím hlavne na juniorské majstrovstvá sveta.“

Mnoho hokejistov odchádza zo severských súťaží do zámoria. Rozmýšľali ste aj vy nad takou možnosťou?
„V lete sa toto riešilo. Klub Sudbury Wolves, ktorý ma draftoval do CHL, ma veľmi chcel získať. Dlho sme sa o tom rozprávali. Hovorili mi, že ak tam odohrám dobrú sezónu, mohol by som byť draftovaný aj v 1. kole. Už to vyzeralo, že tam naozaj aj odídem. Ale do diskusii s agentom a otcom sme usúdili, že teraz ešte zostanem v mojom fínskom klube. Presvedčilo ma aj to, že v tomto tíme mám veľmi dobrú pozíciu. Je tu výborný tréningový proces, takže som nechcel meniť, čo funguje. Ísť do Kanady by bolo veľké riziko. Ale v budúcnosti túto možnosť nevylučujem.“

Váš otec takisto hral na juniorských MS za Slovensko. Pred 22 rokmi. Ako si on na to spomína?
„Najväčším zážitkom bolo pre neho hrať proti hráčom, ktorí boli vtedy hviezdami medzi juniormi a neskôr sa aj stali hviezdami svetového formátu.“

Vy už máte za sebou MS do 18 rokov. Aké ste mali z toho zážitky?
„Aj to bol veľký zážitok. Hrali sme proti najlepším hráčom z USA, Kanady a Európy. Pre mňa to bolo výnimočné aj tým, že sa to hralo vo Fínsku. Na štadiónoch ktoré poznám. Prvé zápasy na šampionáte neboli dobré. Ľudia nám hovorili a písali, že zostúpime. My sme si ale verili a vedeli sme, že dokážeme uhrať dobrý výsledok. Najradšej spomínam na postup do semifinále. Porazili sme Čechov, čo asi nikto nečakal.“

Vy ste boli dvakrát aj na Hlinka Gretzky Cup. Čo je podľa vás väčšia akcia?
„Myslím si, že MS do 18 rokov. Tento rok však bol Hlinka Gretzky Cup v Kanade, takže tam bolo množstvo skautov. Ale celkovo sú majstrovstvá sveta taký hokejový sviatok.“

Vás otec bol brankár, vy ste útočník. To je asi vhodná kombinácia na predávanie cenných rád, či nie?
„Samozrejme. S otcom preberáme každý zápas. Rozoberáme situácie na ľade, čo som mohol urobiť lepšie a podobne. Radím sa aj so strýkom. S ním sa rozprávame každý týždeň. On je aj mojim trénerom počas letnej prípravy. Takže si mám s oboma čo povedať.“

S mamou takisto preberáte zápasy?
„Ona je veľký hokejový fanúšik. Chodieva aj na moje zápasy. Ale čo sa týka mojich výkonov na ľade, to veľmi neriešime. Skôr sa stará o životosprávu.“

Nominácia je stále otvorená. Čo ak sa do tímu nedostanete?
„Ak by sa mi to nepodarilo, asi by som išiel na Vianoce domov na Slovensko. Budem to musieť akceptovať a ďalej na sebe makať. Určite to nebude koniec sveta.“