Narodil sa 4. januára 1965 v Liptovskom Mikuláši. Vyrastal v športovej rodine, ktorá ho podporovala v rozvoji talentu. V mladosti mal ako vzor svojho brata Laca, s ktorým spoločne prechovávali vzťah k športu, najmä k hokeju. "Veľký vplyv mala na nás ulica a kamaráti na nej. Športovalo sa skoro všade a športoval skoro každý. Úroveň základnej telesnej výchovy bola vysoká hlavne na základnej škole," zdôraznil pre TASR jubilant.

Hokejovú kariéru odštartoval v rodnom Liptovskom Mikuláši, v ktorom pôsobil do roku 1984. Na toto obdobie spomína veľmi rád: "Ako starší dorastenci sme sa stali majstrami Slovenska a kamarátstva z tohto obdobia trvajú dodnes. Tam som ochutnal aj prvýkrát seniorský hokej v 1. slovenskej národnej hokejovej lige."

Následne zamieril do Topoľčian na základnú vojenskú službu. Po nej začal študovať na Pedagogickej fakulte v Banskej Bystrici a popritom hral za klub Iskra Smrečina. Po roku prestúpil do Košíc, s ktorými získal v sezóne 1987/1988 československý titul. V nasledujúcom ročníku sa prvýkrát v kariére predstavil aj v reprezentačnom drese a na majstrovstvách sveta pomohol tímu k zisku bronzových medailí. Rovnaký úspech zopakoval aj na MS 1990.

V tom istom roku si ho vybral klub Hartford Whalers v 7. kole draftu NHL, z celkového 141. miesta. Už v nasledujúcej sezóne absolvoval premiéru v profilige. Nastúpil na deväť duelov, v ktorých zaznamenal dve asistencie. V 57 zápasoch nižšej súťaže AHL nazbieral 29 bodov.

Počas sezóny 1991/92 zaznamenal Bača len jeden štart v NHL a ďalšie dva ročníky strávil v drese Milwaukee Admirals v IHL. "Ako prvý obranca zo Slovenska som ochutnal najlepšiu ligu sveta NHL. V tom istom roku sme v AHL so Springfieldom Indians vyhrali Calder Cup, čo bolo niečo úžasné," vyznal sa Bača.

Skúsený hokejista sa potom vrátil na starý kontinent, s výnimkou sezóny 1995/96, keď ešte skúsil šťastie v drese Milwaukee. V Európe hral za švédsky Leksand, český Olomouc, či Revier Löwen Oberhausen v nemeckej DEL. S Košicami získal extraligový titul v sezóne 1998/99. Posledné obdobie kariéry, ktorú ukončil v roku 2005, strávil v drese materského Mikuláša.

Medzi najkrajšie roky strávené s hokejom radí pôsobenie v Košiciach: "Nezabudnuteľné sú federálne roky, zisk zlata vo finále so Spartou Praha (1988), či zisk majstrovského titulu vo finále so Slovanom (1999). Krásne časy, nehovoriac o našom prílete do Košíc z Prahy. Z toho obdobia sú dve krásne druhé miesta v Lige majstrov (PEM), kde nad naše sily bola len CSKA Moskva, čo bola vtedy prakticky ruská reprezentácia. Tento klubový úspech je neoprávnene často opomínaný. Košice sú stále v mojom srdci ako môj druhý domov."

Jerguš Bača zdôraznil, že obdobie federálneho pôsobenia v národnom mužstve znamenalo pre neho vítanú konfrontáciu s najlepšími na svete, čoho výsledkom boli aj úspešné roky a dve bronzové medaily z MS pred rozpadom federácie. Aj obdobie zimnej olympiády v Lillehammeri považuje za nezabudnuteľné: "Bolo spojené s veľkým odhodlaním a vášňou niečo dokázať v rámci samostatného slovenského hokeja."

Objektívne najväčší triumf však Bača zažil v roku 2002, keď si so slovenskou reprezentáciou vybojoval zlaté medaily na svetovom šampionáte. V Göteborgu odohral deväť zápasov a pripísal si jednu asistenciu. "Vo veku 37 rokov som bol nominovaný na MS 2002 vo Švédsku. Bola to krásna bodka za medzinárodnou scénou. Vychutnal som si ju dokonale. Vyšlo nám prakticky všetko a ako to už býva, po nevydarenej olympiáde nám mnoho ľudí neverilo, čo nám vlastne pomohlo. Ako aj postupné dopĺňanie mužstva hráčmi z NHL," zaspomínal si Bača na rok 2002, keď slovenský hokej najprv na ZOH v Salt Lake City prepadol a o tri mesiace neskôr slávil epochálny triumf.

Sympatické podľa neho bolo, že predstavitelia mesta slovenským hokejistom dovolili využiť priestory námestia, ktoré mali pripravené pre seba, keďže verili v úspech Švédska. "Užili sme si všetkých Slovákov a Slovenky, ktorí prišli do Göteborgu. Boli ich tisícky. V Bratislave to bol ošiaľ plný hrdosti, spolupatričnosti a vďaky. Neopakovateľné...," vyznal sa.

V národnom drese sa Jerguš Bača predstavil aj na ZOH 1994, vo Svetovom pohári v roku 1996, na MS 1997 a MS 1998. Za Slovensko odohral celkovo 75 duelov a strelil päť gólov.

Po ukončení kariéry sa dal na trénerskú dráhu. Pôsobil ako asistent v Liptovskom Mikuláši a Kežmarku, Žiline, Košiciach a Nových Zámkoch, ako aj pri reprezentačnom mužstve, s ktorým bol v roku 2006 na ZOH v Turíne i na MS v Rige a na strieborných MS v Helsinkách 2012. Vtedy v realizačnom tíme hlavného kormidelníka Vladimíra Vůjteka nahradil Petra Oremusa, ktorý nešiel do Fínska z rodinných dôvodov.

Neskôr mal Bača na starosti mládežnícky hokej - konkrétne slovenskú hokejovú reprezentáciu do 16, 17 rokov. V súčasnosti pôsobí ako tréner HK Žiar nad Hronom v Tipos Slovenskej hokejovej lige.

"Vždy som robil šport s vášňou a srdcom. Bol som odmenený veľakrát a pochopil som, že keď chcete niečo veľké vyhrať, musíte vedieť prehrať. Užil som si veľa výslnia, ale nespálil som sa na slnku vďaka faktoru 50, ktorým mi bola moja rodina a pár kamarátov, ktorí vždy stáli pri mne. Ako to už býva, po slnku si rovnako vychutnávam chládok a tieň, ktoré majú tiež svoje čaro," konštatoval pre TASR jubilujúci hokejista.