Ako ste spokojný s úvodom sezóny?
„Môžem povedať, že zatiaľ som spokojný. Na ľade sa mi darí, tak sa nemôžem sťažovať. Zo začiatku som si na túto ligu musel zvyknúť, bolo to pre mňa niečo nové. Ale teraz je to už v poriadku.“

Aký je rozdiel medzi USHL a QMJHL?
„Celkovo asi v hernom systéme. Snažíme sa hrať viac nátlakový hokej, tvrdý forčeking. Toto som v predchádzajúcej sezóne nehral.“

O kanadskej lige QMJHL sa hovorí, že je to vhodná liga pre technicky nadaných hráčov. Je to tak?
„Áno. To mi vyhovuje. Navyše mám v mojom útoku veľmi nadaných hráčov. Jedným z nich je Caleb Desnoyers, ktorý by mohol ísť v tomto drafte veľmi vysoko, možno v prvej desiatke. A druhým nemecký útočník Julius Sumpf. Rozumieme si aj mimo ľadu. To ale môžem povedať o celom tíme, vrátane trénerov.“

Ak sa pozrieme na súpisky zverejnené pred zápasmi, častokrát ste uvedený v treťom útoku. Nevadí vám to?
„Možno to tak vyzerá, ale na ľade je to inak. My hráme na 3 vyrovnané útoky, ktoré sú na ľade približne rovnako. A aj keď sme písaní ako tretia formácia, na ľad častokrát naskočíme ako prví. Ja sa na nedostatok času sťažovať nemôžem. Hrám veľa presiloviek, hru päť na päť. Iba do oslabení nie som veľmi nasadzovaný. Iba v závere zápasu, keď súper odvolá brankára a hráme proti šiestim.“

Chodievate aj na nejaké spoločné akcie?
„Samozrejme. Ideme do kina, ale napríklad včera sme si vyskúšali aj golfový simulátor. Plus nejaká reštaurácia. Niekedy spojená aj s rozdávaním autogramov, pretože fanúšikovia nás dobre poznajú.“

Boli ste aj na nejakom inom športovom podujatí?
„To ešte nie. Ešte vlastne ani neviem, či sa v Monctone niečo také dá urobiť. Ale možno sa niečo vyskytne v priebehu sezóny. Čo som počul, tak napríklad pred rokom boli celý tím na zápase Montrealu Canadiens. To je celkom blízko, iba 10 hodín od nás. Ale to sa riešilo v rámci tripu na zápas. Takže cesta autobusom, náš zápas a potom aj návšteva tohto podujatia.“

V predchádzajúcej sezóne v USHL ste takmer získali titul. Ako prežívate takéto neúspechy?
„Občas si na to spomeniem. Samozrejme ma mrzí, že sme titul nezískali. Ale na sezónu budem spomínať v dobrom. Aj na partiu. S viacerými chalanmi si stále píšeme alebo zavoláme, čo je nové. Môj prvý rok v zahraničí bol fakt super a som rád, že sme to dotiahli do finálového záveru. Škoda že sa nám to nepodarilo vyhrať. Ale nevadí. Taký je hokej. “ 

Váš súčasný tím tiež pomýšľa na titul?
„Myslím si, že každý tím v tejto lige chce vyhrať. Aj náš tím má taký cieľ. Ideme si za tým. Máme takú víťaznú mentalitu a snažíme sa urobiť všetko preto, aby sme sa tam dostali.“

Vy ste ale boli draftovaný iným klubom.
„Áno, vybral si ma klub Acadie-Bathurst Titan. Ale tam som nechcel ísť. Ja a môj agent sme sa zhodli na tom, že pre môj rozvoj bude lepší tento klub. Majú tú lepšie podmienky. Prestup potom riešil môj agent, aj som do toho veľa nezasahoval.“

Za Moncton Wildcats hrali aj viacerí Slováci. Je tam aj nejaká sieň slávy?
„Pokiaľ viem, tak tu bol Marek Hrivík. To viem na na 100 %. A potom ešte ďalší, ale na nich si teraz nespomeniem (Martin Bartek, Adam Bezák, Martin Bača, pozn. redakcie). Máme tu naozaj aj sieň slávy. A veľkú. Každý kto si zahral na Majstrovstvách sveta do 20 rokov, kto si zahral na olympiáde, každý kto hral v NHL, každý to bol draftovaný hráč tu má svoju fotku.“

Čiže by tam mohla pribudnúť aj vaša fotka?
„Budem rád, ak sa to stane.“

Vy ste začínal s hokejom v meste Trstená, kde ste sa aj narodil. Toto mesto nie je veľmi známe v hokejových kruhoch. Aké ste tam mali podmienky?
„Myslím si, že tam boli a stále aj sú výborné podmienky. Je tam všetko potrebné. Pekný štadión, wellness, sauny, telocvičňa. Všetko na špičkovej úrovni. Ale pred niekoľkými rokmi to zatvorili. Neviem prečo. Čo ma však potešilo, je to, že sa tam opäť začali venovať mladým hokejistom. Veľa detí sa vrátilo a veľa nových pribudlo.“

Kto vás priviedol k hokeju?
„Bol to môj starší brat Martin. On sa mi veľa venoval. Podporovala ma samozrejme celá rodina, no brat mal na mňa najväčší vplyv.“

Venoval sa aj on hokeju?
„Skončil, keď mal 19 rokov. Potom sa dal na štúdium medicíny a teraz je z neho doktor.“

Kto tam vtedy trénoval?
„Bol tam napríklad Ján Jaško. Bývalý hráč, ktorý hral aj za Československo na rôznych turnajoch. On dokonca trénoval aj Olliho Jokinena, útočníka, ktorý dlho pôsobil v NHL. Potom tam bol Michal Jurík. Mali sme super trénerov. Ja som neskôr hosťoval aj v Martine a nakoniec som skončil v Nitre.“

Čo by ste odporučili hráčom, ktorí začínajú v podobných, menej známych kluboch?
„Podľa mňa je vhodná cesta, akou som sa vybral ja. Makať na sebe každý deň, robiť proste maximum, čo sa dá. Aby si vás niekto všimol. Ja som odišiel do Martina, keď som mal 13 rokov. A to mi veľmi pomohlo. Videl som, ako to funguje v skutočnom profesionálnom klube. Vyskúšal som si inú konkurenciu a to ma motivovalo ešte viac na sebe makať. Aby som bol lepší a lepší. Samozrejme bez podpory rodičov to nejde. Mňa do Martina vozila autom mama, čo mi veľmi pomohlo. Potom vo veku 15-16 rokov som odišiel do Nitry a tam som pokračoval sám. Ak sa na to pozriem spätne z môjho pohľadu, nič by som na tom nemenil.“

Nechceli ste odísť do zahraničia aj skôr?
„Ani nie. Keď som bol v Nitre, tak tam som nad tým veľmi neuvažoval. Mal som tam skutočne vynikajúce podmienky. V klube dávali obrovský priestor mladým hráčom. Cítil som šancu, že sa môžem dostať do hlavného tímu a hrať našu najvyššiu súťaž. To mi veľmi pomohlo. Za to som im veľmi vďačný.“

Z tých hráčov, ktorí boli s vami v Trstenej, pokračujú niektorí v hokeji?
„Áno. Je ich viac. My sme tam boli taká zmiešaná skupina rôznych ročníkov. Napríklad teraz hrá Martin Kalis za slovenskú reprezentáciu do 18 rokov. Čo viem, tak Ľuboš Stahoň prešiel do Česka (juniorka Liberca), Viktor Stas je v juniorke Liptovského Mikuláša a Adrián Pekarčík je v Martine.“ 

Keď sa pozrieme na vaše štatistiky, tam vysoko prevládajú asistencie nad gólmi. Boli ste tak vedení od malička?
„Môj brat Martin ma vždy chválil, že dávam výborné prihrávky. Bol rád, keď som takto robil lepších hráčov okolo seba, čiže sme sa na to sústredili aj na tréningoch. Takže vždy v mojich štatistikách prevládajú prihrávky. Teraz som sa ale sústredil aj na trénovanie streľby. A myslím si, že vidieť zlepšenie. Teraz mám už 7 gólov a to som odohral 22 zápasoch. Čiže je to oveľa lepšie, ako v predchádzajúcej sezóne. Tam som mal 9 gólov v 43 zápasoch.“

Menili ste niečo aj na letnej príprave?
„Letnú prípravu som mal v Banskej Bystrici pod vedením Andreja Cabana. Bol som tam aj s Daliborom Dvorským a Adamom Sýkorom. Mal som aj mentálneho trénera Michala Kopčana, ktorý mi tiež veľmi pomohol. Môžem povedať, že celá letná príprava na ľade aj mimo bola veľmi dobrá.“

Čo vlastne robí mentálny tréner?
„Rozprávame sa, či ma niečo trápi. Keď chcem niečo zlepšiť, pracujeme na malých detailoch. Ako sa správať, ako sa pohybovať, mať taký ten správny body language. Je to zamerané na hokej, ale sú tam aj veci mimo hokeja. Jednoducho, ako byť správne nastavený po ľudskej a hokejovej stránke.“

Vy ste sa zúčastnil aj prípravného kempu klubu NHL St. Louis Blues. Ako sa vám tam páčilo?
„Myslím si, že sa mi vydaril. Snažil som sa tam odovzdať všetko. Dostal som dobré referencie aj na zápas proti Utahu, ktorý som odohral. Veľkú zásluhu má na tom letná príprava. Skauti ma sledujú aj počas sezóny a dávajú mi spätnú väzbu. Čo mám zlepšiť a na čo si dať pozor.“

Ako je to teda u vás, čo máte zlepšiť?
„Popracovať mám na zakončovaní. Strelu mám dobrú, len to musím častejšie využívať. A tlačiť sa viac do brány. A potom ešte defenzívna hra. Na tom sa snažím pracovať a čo počúvam, tak sa v tom aj zlepšujem.“

Tento rozhovor robíme krátko pred vašim odchodom na tréning. Ako vyzerá takýto deň?
„Začíname o deviatej rozcvičkou. Nasleduje fitnes príprava, ideme na ľad, video analýza. Skončíme približne o 13:00 a nasleduje škola.“

Chodíte tam do školy?
„Ja nie. Ale niektorí spoluhráči áno. To vybavil klub. Ja študujem ešte diaľkovo strednú školu, maturitný ročník. Takže po tréningu ideme všetci do špeciálnej miestnosti, kde sa každý venuje školským aktivitám. Ja dostávam úlohy online a tie musím urobiť.“