Krátka a divoká história klubu Danbury Trashers
Zámorský hokej je plný rôznych zaujímavých historiek, hlavne čo sa týka klubov v nižších súťažiach. Jednou z takých je aj krátke pôsobenie klubu Danbury Trashers v nižšej a už nefunkčnej lige UHL. Klub prepojený s organizovaným zločinom bol vlastne akýsi darček pre 17-ročného mladíka, ktorý sa ujal funkcie generálneho manažéra.
Klub Danbury Trashers bol na scéne iba 2 roky, no aj za ten krátky čas stihol na seba upútať pozornosť. Po prvýkrát už v momente svojho vzniku, pretože majiteľom bol istý James Galante, ktorého spájali a stále spájajú s mafiou, konkrétne s rodinou Genovese, ktorá pôsobí v New Yorku už viac ako 130 rokov. Galante zaplatil za vstup do tejto ligy 500 000 dolárov. Už od začiatku bolo jeho úmyslom zveriť tento klub do rúk svojho vtedy ešte len 17-ročného syna. Mnohí to vtedy považovali za dobrý vtip a to aj vrátane čelných predstaviteľov tejto súťaže. A.J. Galante v tom čase ešte navštevoval strednú školu. Zostal verný prostrediu, kde vyrastal a od začiatku začal formovať svoj tím s jasným úmyslom. Vytvoriť skupinu hráčov, ktorá by zabávala divákov nielen hokejovým umením (v rámci možností), ale aj tým bitkárskym. Klub dostal názov Danbury Trashers, čo bol odkaz na smer podnikania, ktorému sa James Galante venoval. A to bol odvoz a spracovanie odpadu. Podmienkou vstupu tohto klubu do UHL bola ale aj renovácia hokejového stánku Danbury Ice Arena, ktorý v tom čase dokázal usadiť iba 750 fanúšikov. Investícia vo výške 1,5 milióna dolárov smerovala aj do rozšírenia kapacity na 3 500 divákov.
Prvým hráčom, ktorého mladý generálny manažér získal, bol Brent Gretzky. Presne tak, ide o brata Wayna Gretzkeho, ktorý ale na vrcholovej úrovni veľa nedosiahol. V nižších súťažiach sa mu ale darilo. Vrcholom jeho snaženia bola sezóna 1999/2000, ktorú odohral takisto v UHL. Ako člen tímu Asheville Smoke nazbieral 128 bodov a stal sa najproduktívnejším hráčom základnej časti. V prvej sezóne v tíme Danbury Trashers si pripísal 38 bodov v 37 zápasoch základnej časti. Zároveň plnil funkciu kapitána. V klubovej tabuľke produktivity skončil na 7. mieste. Najproduktívnejším hráčom sa stal Bruce Richardson, ktorý nazbieral 87 bodov. Krátku zastávku si tu urobili aj hráči NHL Mike Rupp a Stephen Peat, ktorí si takto vyplnili výluku vo svojej súťaži.
No tvrdé jadro tímu tvorili iní hráči. S iným zameraním. A.J. Galante dokázal pre svoj tím získať viacerých vyhlásených bitkárov na korčuliach. Rodák z Nigérie Rumun Ndur odohral v AHL 3 sezóny, v ktorých nazbieral viac ako 200 trestných minút. V ročníku 1995/1996 to bolo dokonca 306 trestných minút. Jon „Nasty“ Mirasty sa preslávil sezónou v ECHL, kde nazbieral až 358 trestných minút. Mario Larocque, mimochodom draftovaný v roku 1996 v 1. kole NHL draftu klubom Tampa Bay Lightning, si pripísal 4 sezóny za sebou, v ktorých nazbieral viac ako 200 trestných minút. Gerry Hickey počas svojej krátkej kariéry, ktorá trvala iba 6 sezón, nazbieral celkom 1 179 trestných minút. Absolútnym šialencom na korčuliach však bol Chad Wagner. V lige WCHL zaznamenal 2 sezóny s viac ako 500 trestnými minútami a celkovo ich počas svojej zdokumentovanej kariéry nazbieral 3166. V 327 zápasoch. Boli tam aj ďalší hráči, ktorí neváhali zhodiť rukavice pri každej príležitosti. V základnej časti až desiatka z nich nazbierala viac ako 100 TM a 4 prekročili hranicu 200 TM.
Bol to skutočne na dnešné pomery zvláštny tím, no stavaný pre nižšie súťaže na začiatku storočia. Kdekoľvek zavítali, hokejoví fanúšikovia vedeli, čo môžu čakať. A bavilo ich to. Viackrát sa postarali o bitky, ktorých sa zúčastnilo viacero hráčov naraz. Niekoľko z hráčov dostalo tresty na vyšší počet zápasov a jedného z nich Chada Wagnera dokonca navždy vylúčili zo súťaže UHL. Na jednom zápase sa objavila aj hviezda WWE John Cena a tak to aj na ľade vyzeralo. Už v prvej tretine rozhodcovia udelili viac ako 100 trestných minút. V nasledujúcej sezóne sa trošku viac zamerali na hokej, no bitky zostali súčasťou ich zápasov. Tu sa ale prebojovali až do finále playoff. Titul však nezískali.
Po tejto sezóne však prišiel rýchly koniec. James Galante, hlavný sponzor tímu, bol v júni 2006 obvinený zo 72 rôznych skutkov, hlavne za finančné podvody a vydieranie. Nakoniec bol odsúdený na 85 mesiacov nepodmienečne, musel zrušiť svoje podiely v 25 podnikoch, zobrali mu vilu, 6 pretekárskych automobilov, príves na tieto autá a zaistili aj finančnú hotovosť prevyšujúcu 440 000 dolárov.
Tejto zaujímavej histórii sa venuje aj dokument Untold: Crimes & Penalties, ktorý v roku 2021 natočili pre streamovaciu službu Netflix.
Rubrika: Rôzne
11 prejsť na diskusiu