Mihálik a spol. ustáli nálety ruských rakiet

Už dávno pred zápasom bolo jasné, že slovenská obrana bude čeliť mimoriadnemu tlaku. Ubrániť hráčov ako Ovečkin, Fedorov či Kovaľčuk dá zabrať aj omnoho skúsenejšej defenzíve, s akou disponuje súčasný výber Glena Hanlona. Slovenskí zadáci však náročnú úlohu zvládli, tri góly(z toho jeden pri powerplay) sú slušnou vizitkou. Výrazný podiel na tom má aj Vladimír Mihálik. Dvadsaťtriročný zadák zažíva svoj debut na šampionáte a aj on stretnutie zvládol. Nerobil chyby, hral jednoducho a sebaisto. „Po prvých tretinách sme si začali viac veriť. V tretej to už bolo vyrovnanejšie, Rusov sme viackrát dostali pod tlak. Máme mladý, prakticky nový tím, ktorí zatiaľ nie je zohraný tak, ako by možno mal byť. Sme však na dobrej ceste,“ povedal po zápase metrákový obranca, ktorý by sa rád definitívne usadil v prvom tíme Tampy Bay Lightning. Proti samotnému Ovečkinovi sa na ľade príliš neocital, za to ubránil ostatné hviezdy Rusov, počnúc Kovaľčukom či Sušinským. „Tých šancí už v neskoršom priebehu zas toľko nemali. Zo začiatku ešte áno, no nebolo to také strašné. Som presvedčený, že tento výsledok, no najmä výkon bude mať dobrý vplyv aj na pohodu a atmosféru v tíme,“ je presvedčený Mihálik.
 

Pánik o šanci v tretej tretine: „Tlačil som to očami“

Podarený debut zažil aj Richard Pánik. Náš najmladší hráč(1991) sa prezentoval niekoľkými výbornými ťahmi, nebál sa skúsených hráčov súpera a zanechal výborný dojem. „Je to môj prvý mužský šampionát, doteraz som zažíval len tie juniorské. Tréma bola, no ako to už býva, opadla po prvom striedaní. Pred zápasom ma trochu bolelo brucho od nervozity, ale na to som už neskôr nemyslel. Je tu veľa mladých chalanov, máme veľa energie a chcema sa ukázať.  Bol to najrýchlejší zápas v mojej kariére,“ hovoril Pánik s úsmevom. Debut na veľkom podujatí zažil pred vynikajúcou kulisou. V osemnástisícovej Lanxess aréne vytvorilo snáď 16 000 ruských fanúšikov domáce prostredie pre svojich hráčov. Mohutné „šajbu – šajbu“ sa nieslo nabitými tribúnami, ostrejší štart si sotva mohol devätnásťročný Pánik želať. „Aj na MS „20“ som zažil vypredané štadióny, no nebola taká atmosféra ako teraz. Myslím si, že sme dali do toho všetko, mali sme dve veľké šance, puk tam skákal na bránkovej čiare,“ hovorí Pánik a k svojej veľkej šanci počas tretej tretiny poznamenal: „Robil som blafák do backhendu. V rozhodujúcej chvíli mi tam hráč dal hokejku. Potom som puk už za čiaru tlačil len očami,“ pokrčil ramenami najmladší slovenský hráč v Nemecku. V tretej tretine, už po spomínanej šanci, bol aktérom kuriózneho momentu. Pri súboji pri ruskej striedačke stratil hokejku tak, že mu padla priamo medzi sediacich hráčov na lavici. Sám si ju dočiahnuť nemohol a tak musel čakať na ústretovosť ruskej strany. Ten sa nedočkal a tak má o jednu „palicu“ menej. „Veru tak, Rusi mi hokejku nevrátili. Aj tak som ju však chcel po zápase vymeniť, tak ma to až tak nemrzí,“ uzavrel Pánik.
 

Sekera sa od chalanov dozvedel, že to bola len tyčka

Slovenským hrdinom sa v závere zápasu mohol stať obranca Andrej Sekera. Nestal. Jeho strela krátko pred Kozlovovým klincom do opustenej slovenskej bránky skončila na žrdi. Sekerovi sa pritom príklep vydaril, aj ním prekonal brankára Košečkina, ktorého však podržala pravá žrď. Situáciu musel jeden z hlavných rozhodcov konzultovať s videorozhodcom. Niektorým hráčom sa totiž zdalo, že puk sa predsa len dostal do ruskej bránky. „Videl som, že tam mám otvorený priestor. Snažil som sa preto strieľať asi tridsať centimetrov nad ľadom, aby to niekto mohol tečovať. Chalani aj boli pred bránkou, aj to prešlo cez brankára, no zrejme to bola tyčka,“ opísal jeden z kľúčových momentov stretnutia slovenský zadák. Rozhodca však po telefonáte ukázal, že platí ruský gól a za stavu 1:3 už nebolo čo riešiť. Slováci však v prvom vystúpení zanechali dobrý dojem. Vie to aj obranca Buffala Sabres. „Budeme sa snažiť stabilizovať výkonnosť a hrať ešte lepšie. S podobným výkonom máme veľkú šancu na postup. Nervozita zo začiatku asi bola vidieť, no potom od polovice druhej tretiny to bolo výrazne lepšie. Tretia tretina už bola úplne vyrovnaná, ak nie aj lepšia z našej strany,“ zamyslel sa Sekera. Mimochodom, pomer striel v záverečnej časti vyznel 14:3 pre Slovákov! Samotný Sekera sa však nechtiac podieľal na jednom z troch gólov, ktoré v zápase padli. Bolo to presne v pätnástej minúte, keď Maxim Afinogenov prebral prihrávku od Kozlova a presným švihom cez Sekeru otvoril skóre. Sekera bol pritom ešte do minulej sezóny spoluhráčom ruského strelca. „Snažil som sa zabrať stred, aby on šiel do strany. Strelil to cezo mňa, nezblokoval som to. Trafil to však výborne, ťažko sa s tým dalo niečo robiť,“ pokrútil hlavou konštruktívny zadák. Po náročnom večernom zápase s Ruskom si naši v pondelok oddýchnu. V Kolíne ich čaká tréning na vedľajšej ploche, v ktorom sa už zamerajú na utorkový zápas(znovu o 20:15) s Bieloruskom.