V roku 2024 ste ohlásili ukončenie aktívnej činnosti, ktoré prišlo vo francúzskom Epinale, no hneď na to vás predstavili Martinčania. Bolo to plánované?

"S manželkou sme sa presťahovali do Bratislavy a zároveň sme riešili, čo budeme ďalej robiť. V tom ma kontaktovali z Martina. Bral som to ako výzvu i česť, pretože som tam niečo zanechal. Vážim si, že si ma vybrali, aby som mohol prispieť k lepšej budúcnosti. Išiel som do toho strmhlav. V priebehu sezóny to tak občas vyzeralo a kládol som si otázku, čo som to urobil. Záver ale vyšiel výborne, a teraz sa môžeme tešiť z toho, že sme dokázali niečo, čomu nikto neveril."

Martinskému hokeju ste chceli pomôcť už skôr, ale vtedy ste sa ocitli na zozname nechcených s následným prestupom do Žiliny. Dalo sa zabrániť pádu klubu na dno?

"Bol by som veľký egoista, ak by som potvrdil, že s tým súhlasím. Na druhej strane je na tom niečo pravdy. Chceli sme niečo robiť inak, ale niektorí boli proti. Je to však história a nikto sa už nebude pýtať na to, čo to bolo. Verím, že sa postupnými krokmi usadíme na slovenskej hokejovej mape a Martinu vrátime meno, aké si zaslúži."

Koho môžeme hľadať za vašim oslovením?

"Ľudí z členskej schôdze mládežníckeho klubu. Sú to jednotlivci, ktorí išli za zmenou. Videli, že mládež stagnuje a nikde sa to neposúvalo. Muži boli dokonca na vedľajšej koľaji."  

"Celý život sme športovci. Po príchode do Martina som ale tušil, že ma budú do toho tlačiť. Ale chcel som si ešte zahrať na domácom štadióne. Hokej mám rád. Nevedeli sme však nájsť nejaký konsenzus. Pred play-off sme nechceli veľmi riskovať podpisom nového trénera. Bol som si vedomý, že môžem niečo tímu dať aj z pozície lodivoda. Viac-menej som pôsobil ako stmeľovací prvok kabíny a svojim prístupom som jej chcel ukázať, o čom je hokej."

Ciele sa kreovali na základe vývoja sezóny?

"Som maximalista. Keď mi to ponúkli povedal som, že si treba stanoviť nejaké méty. Hlavným cieľom bolo zachrániť dorastencov v extralige. Juniori boli prvoligoví, ale postúpili a dovolím si povedať, že to vyvolalo ešte väčšiu radosť ako medzi seniormi, s ktorými sme nechceli len tak hrať. Náš fanúšik by tomu neveril. Preto sme do toho "buchli" a stretli sme sa so skupinou ľudí, ktorá nám pomohla. Ďalej by sme sa nepohli bez sponzorov či fanúšikov, ktorí boli neskutoční. Zaslúžia si absolutórium a oni sú ten hnací motor, ktorý nás poháňal celý rok."

Napísali ste parádny príbeh. Zopár takých už má slovenský hokej za sebou. Zobrali ste si z niektorého inšpiráciu?

"Je to tak. Spomeniem napríklad Fera Skladaného, Ľuba Pisára, Lukáša Juríka alebo bratov Rapáčovcov. So všetkými som v kontakte. V prípade pomoci boli vždy po ruke. V hľadisku sme mali cez štyritisíc divákov. Veľa ľudí mi volalo a povedalo, že to u nás opäť žije hokejom."

K zvládnutému finále proti Senici i spečateniu postupu do druhej najvyššej súťaže ste dostávali gratulácie zo všetkých kútov republiky. Je Martin naplno späť?

"Verím, že áno. Bol som prekvapený, ako našu prácu vnímala celá krajina. Zaväzuje nás to ešte k väčšej práci ako doposiaľ."

Zaregistrovali sme sťažnosti ohľadom štadióna. Kvôli zlému technickému stavu strechy kvapká voda na divákov a údajne sa to rieši už osem rokov. Definitívne zažehnanie tohto problému je na dosah?

"Rokovali sme s primátorom pánom Jánom Dankom. Všetky papiere sú dané a čaká sa na rozhodnutia. Odozva zo strany mesta je pozitívna. Dostali sme prísľub, že od novej sezóny dôjde k náprave. Je to na dobrej ceste."

"Ak by sme nenastúpili, asi by mi zakázali vstup do mesta (úsmev). Od 1. apríla už aktívne pracujeme na budúcom ročníku. Snažíme sa udržať terajších sponzorov a samozrejme, obiehame ďalších, ktorým vysvetľujeme naše plány. Zatiaľ sa stretávame s kladnými ohlasmi. Môžem prehlásiť, že na 99,9% budeme v lige a nechceme byť v nej iba do počtu."

Jeden káder sa pričinil o návrat do lepšej súťaže, no bude treba pripraviť druhý, keďže ide o profesionálnu ligu. Ako sa to približne zmení?

"Najprv sa treba poďakovať chalanom, ktorí vložili srdce do tejto sezóny a postavili klub na nohy. Počas play-off sme rozbehli prvé kontakty s hráčmi, s ktorými sa poznám. Robíme na menách, ktoré martinský fanúšik dobre pozná. V hre je zhruba desať až pätnásť hráčov, z ktorých sa bude dať zostaviť jadro. Verím, že to kvalitne pripravíme a budeme pôsobiť v hornej časti tabuľky."

Naznačíte niečo viac?

"Budem to ja (smiech). Nie je správne byť v tejto chvíli konkrétny. Pracujeme na tom a verím, že nájdeme spoločnú reč."

Kde bude Jaroslav Markovič v sezóne 2025/26?

"Manželka by bola najradšej, keby ma mala doma. Som jej vďačný za to, že je trpezlivá a vydržala všetko, čo sme museli zažiť a absolvovať. Necháme si čas na rozmyslenie. Leto bude určite hektické. Chceme hrať kľúčové roly či už v druhej najvyššej súťaži alebo extralige juniorov. Roboty bude viac než dosť. Jedno viem s istotou dopredu prezradiť - nechystám sa ešte zavesiť korčule na klinec."