Ako prebieha vaša letná príprava?
Myslím si, že moja letná príprava prebiehala veľmi dobre. Pripravoval som sa chalanmi a trénermi z Health performance. Na každý deň mi posielali tréningový plán, ktorý som potom odtrénoval s mojim kondičným trénerom doma v Púchove. Jedenkrát do týždňa som išiel na ľad a do posilňovne s trénermi Health performance. Nenarušilo to skoro nič. Až teraz pri konci, kde som mal mať výstupné testy, ale kvôli výskytu koronavírusu musím byť teraz v karanténe. Tieto výstupné testy tak teraz nemôžem absolvovať. Inak som sa snažil mať aspoň 2 až 3-krát za týždeň tréning na ľade. Môj denný režim vyzeral asi tak, že ráno som mal dve hodiny posilňovňu a poobede alebo večer som mal ľad zameraný buď na korčuľovanie alebo prácu s hokejkou. Keď som nemal ľad, tak som robil niečo naviac, ako streľbu a stickhandling.

Neláka vás to na kúpalisko, keď máme teplé a slnečné dni?
Ešte pred karanténou a reprezentačným zrazom som bol zopárkrát na kúpalisku s kamarátmi. Trochu si oddýchnuť a zabaviť sa.

Nedávno ste podpisom zmluvy oficiálne potvrdili svoj odchod do zámoria. Tešíte sa?
Určite sa teším. Bude to pre mňa niečo nové. Nové skúsenosti do hokejovej kariéry, ale aj do života. Najviac som zvedavý na ten kanadský štýl hokeja, pretože sa hovorí, že je to jedna z najlepších juniorských líg na svete.

Rozprávali ste sa s niektorými hráčmi, ako to tam funguje?
Už po drafte mi písali niektorí moji budúci spoluhráči. Ako napríklad Dawson Mercer, Artemi Knjazev alebo Samuel Houde. Stihli mi len pogratulovať, o detailoch sme sa ešte nerozprávali.

Klub Chicoutimi Saguenéens, kde by ste mali pôsobiť, mal v posledných rokoch v obľube ruských hráčov. Čím chce zaujať slovenský útočník?
Jednoducho chcem pomôcť tímu, či už v ofenzíve alebo aj v defenzíve.

Čo vám vlastne povedali predstavitelia klubu potom, čo vás draftovali?
Po drafte mi volal manažér klubu, povedali mi že sú radi že ma draftovali a tešia sa na mňa.

Viete už približne, kedy odídete do Kanady?
Do Kanady odlietam 12.augusta.

Toto je pre vás druhý významný prestup. Ten prvý bol smerom do Švédska. Dá sa to vôbec nejako porovnať?
Vtedy keď som odchádzal, som mal iba 16 rokov. Samozrejme som sa bál. Starosti mali hlavne moji rodičia. Oni sa takisto obávali, či to zvládnem. Ale myslím si, že som to zvládol úplne v pohode. Aj teraz tam bude určite trochu stresu. Nový tím, nová krajina... Ale už približne viem, do čoho idem. Pocity som vtedy aj teraz také isté. Bol som strašne vďačný a šťastný, že som dostal šancu ísť a napredovať v mojej hokejovej kariére.

Ako budete spomínať na posledné dva roky vo Švédsku?
Spomienky mám len tie najlepšie. Myslím si že mi to nič nezobralo, iba mi to veľa dalo. Každým dňom, čo som tam bol, som sa chcel zlepšovať a napredovať. Boli tam aj momenty, kedy sa mi nedarilo, alebo sa mi nepodarilo niečo dosiahnuť.

O Švédsku sa vie, že sú tam výborné podmienky pre hokejový rast. Prečo ste sa teda rozhodli odísť do zámoria?
Podmienky sú tam naozaj výborné. Ale po dohode s agentom a rodičmi sme sa dohodli, že bude pre mňa správny krok, odísť do Kanady.

Uvažovali ste už aj skôr nad takouto možnosťou?
Vedel som o tejto možnosti, ale veľa som o tom neuvažoval.

Z juniorského tímu Púchova, čo bol váš posledný slovenský tím, pôsobilo za hranicami viacero vašich spoluhráčov. Udržiavali ste s nimi kontakty?
Áno, udržiavali sme spolu kontakt. A cez leto, keď sme doma, tak chodíme hrávať tenis alebo vybehneme spolu niekam von.

Aj vy už máte za sebou 3 zápasy za dvadsiatku proti českým rovesníkom. Aký je váš pohľad na tieto stretnutia?
Myslím si, že nikto nebol spokojný. Ani ja a ani celý tím. Vieme, že môžeme podať lepšie výkony ako sme predviedli.

Potom však prišla nečakaná správa v súvislosti s COVID-19. Čo ste si pomysleli, keď ste sa to dozvedeli?
Tak nebola to moc príjemná správa. Ako všetci aj ja potrebujem trénovať a pripravovať sa na novú sezónu. Teraz len musím čakať v karanténe a pripravovať sa v domácich podmienkach.