Michal Krištof: Voľno? Jedine s chlapcami na kávičke...
Pôvodne sa mal ohriať ešte jednu sezónu v rodnej Nitre, napokon sa však naskytla šanca zamieriť podstatne severnejšie. Čakala ho tvrdšia, no najmä rýchlejšia liga v porovnaní so slovenskou juniorkou. Už v Nitre ale predvádzal dobrý pohyb, a zdá sa, že mu liga sadla. V tíme Vaasan Sport u20 vedie mladý center produktivitu, celkovo mu aktuálne patrí v lige 26. miesto.
Ako ste sa sem dostali?
“Ani sám neviem. Bol som akurát doma v posteli, lebo som bol chorý a zrazu mi volal môj agent, že sa naskytla takáto možnosť, že by som mohol ísť hrať do Fínska. Tak som sa o tom doma porozprával s rodičmi a dohodli sme sa, že by som to mohol skúsiť. Bol som tam desať dní na skúške, po ktorej mi mal tréner povedať jeho rozhodnutie, či ma chce alebo nie. Deň pred odchodom som sa s ním rozprával a povedal, že by bol rád, keby som tu ostal a hral vo Vaase.”
Aké boli začiatky?
“Začiatky boli dosť ťažké. Tréningy boli o dosť tvrdšie ako na Slovensku, na tom som si jednoducho musel zvyknúť. Ľudia sú tu priateľskí, čiže s tým nebol vôbec žiadny problém. A čo sa týka rečovej bariéry nebol problém, lebo chlapci aj tréneri a všetci čo sa o nás starajú vedia po anglicky. A život tu? Je to stále to isté. Máme veľa tréningov a zápasov, na nejaký nočný život neostáva veľa času, ale keď máme voľno, ideme si sadnúť s chlapcami na kávičku.”
Aký majú domáci vzťah k vám, Slovákom?
“Medzi nami hráčmi, trénermi či ľuďmi v meste sú rovnaké. Sú tu milí ľudia, nestretol som sa tu ešte s takým niečím ako závisť alebo niečo podobné.”
Čo bolo najväčším prekvapením v porovnaní so Slovenskom?
“Najväčším rozdielom bol asi prístup hráčov ku všetkým činnostiam, ktoré od nich tréner vyžadoval. Tu sa musí ísť každý tréning na 100 % a ani jeden sa nemôže vypustiť a rovnako aj nejaké výbehy po tréningoch. Chlapci sa zoberú sami od seba a ideme všetci behať. Tréningy sú tvrdé. Ako som už spomenul každý sa ide na 100 %, či je to tréning v strede týždňa, pred alebo po zápase. Ale už som si na to zvykol, takže teraz mi to nerobí žiaden problém.”
Ako cestujete na zápasy?
“Na každý zápas, ktorý hráme vonku, cestujeme autobusom a sú to dosť dlhé cesty. A to bol tiež veľký rozdiel v porovnaní so Slovenskom, pretože tu je najkratšia cesta asi 3 a pol hodiny, čo je dosť. Najdlhšia cesta, ktorú sme mali na zápas, bola okolo 7 hodín.”
Mimo všetko spojené s hokejom robíte niečo ako tím spoločne?
“Vo voľnom čase chodíme s chlapcami do mesta na spomínanú kávu. A keď máme viac času na nejakú tu zábavu (smiech).
Partia v tíme je dobrá. Aj chalani, ktorí sú Fíni a prišli z iných klubov - pretože je tu dosť chalanov, ktorí nie sú z Vaasy - hovorili, že tu vo Vaase je jedna z najlepších partií, akú kedy videli.”
Ako trávite voľný čas?
”No ak mám priznať, veľa ho nemáme. Keď už, sme na byte a oddychujeme. Sem-tam chodíme do sauny, ktorú máme na byte a sme na internete, voláme s rodičmi a podobne.”
Ako často sa dostávate domov? Ušlo vám už niečo podstatné len preto, že ste v zahraničí?
“Domov som zo začiatku videl iba cez Skype, pretože je to dosť ďaleko a nemáme čas ísť na Slovensko. Stále máme nejaký program. Keď som bol v kempe dvadsiatky, bol som už konečne doma. A či mi niečo podstatné ušlo? No moje osemnáste narodeniny som oslavoval iba tu a nie s rodinou a mojimi kamarátmi.”
Ako ste sám so sebou momentálne spokojný?
“Darí sa mi a som za to rád. Je to dobré pre mňa ale aj pre tím, lebo keď ja dám gól, tak pomáham pri tom tímu, za ktorý hrám a ktorému vďačím za moje body. Ja si myslím, že to nie sú iba moje body, pretože na nich majú podiel všetci hráči, ktorí so mnou hrajú, čiže hlavne im vďačím za všetko.”
Foto: http://ice.1g.fi
Rubrika: Mládež
6 prejsť na diskusiu