V čom bol majstrovský tím Zvolena lepší ako ten prechádzajúci?

„Keď sa vraciam k minulej sezóne, tak v hodnotení ju beriem ako neúspešnú. Naším cieľom bolo finále. A to sa nepodarilo. Výsledkovo teda neúspech. Pozitívum je asi len to, že sme ušetrili na prémiách, ale to ma neteší, hovorím to s úsmevom, my to nerobíme preto, aby sme šetrili. Rozobrali sme si sezónu veľmi poctivo aj s trénermi. Dôvodov bolo viac. Taký hlavný nedostatok oproti súperovi z Nitry bol o tom, že nás super prekorčuľoval. Tento poznatok sme mali už skôr, semifinále to len potvrdilo. Súper bol od nás lepší, postúpil zaslúžene. Popravde musím povedať, že Nitra a jej prejav boli pre mňa prekvapením a v konečnej fáze sezóny som im doprial aj titul.“

Takže nový tím Zvolena by mal byť korčuliarsky zdatnejší?

„Zamerali sme sa na to. Mal by to byť káder na lepšej pohybovej úrovni. Myslím si, že sa nám to podarilo, ale to sa uvidí v priebehu sezóny. Naši manažéri, či už Laco Čierny, alebo Paťo Ryba, v auguste vždy hovoria, že dobre. Nejaká chyba potom vyskočí až neskôr, ale s tým počítame. Zamerali sme sa na to, aby sme mali korčuliarsky lepší tím. Uvidíme, či to tak bude.“

Dôveru ste dali dvom slovenským brankárom. Aj o tom bola debata?

„Jasné. Aj vlani som párkrát povedal, že Robin Rahm bol trénerovou hlavnou požiadavkou. Po majstrovskej sezóne sme ho potrebovali. Mali sme ho, je to brankár, ktorý svoje odviedol, ale ak to mám povedať z môjho pohľadu, nebol až takou oporou ako v predminulej sezóne. Ponuku teraz dostal tiež, ale finančne sme už neboli ochotní splniť jeho podmienky. Preto sme sa rozhodli, že to skúsime s dvojicou odchovancov. Obom verím. Trenčan si vlani svoje miesto vždy zastal. Romana Petríka sme chceli už dávnejšie. Keby bolo zle, tak sezóna je dlhá a budeme mať na to priestor.“

Taký Radovan Bondra sa nevráti?

„Už nie je v našom hľadáčiku, aj keď ho mám rád, je to dobrý chlapec. Sedeli sme s ním počas play-off. Dávali sme mu ponuku, ale chce sa posúvať, tak teraz uprednostňuje zahraničie. Do júna sa nám neozval a dnes už miesto nemáme. Sme plní.“

V play-off sérii s Nitrou sa znova riešili výkony rozhodcov. Ako ich vnímate s odstupom času?

„Cítili sme sa jasne poškodení v tom verdikte o ťuknutí do Rahma. Švarného hokejka sa naozaj prehla. To je ale ten moment, kedy sa rozhodnúť musí. Dali sme aj námietku, uznali nám ju. Viete, po tých rokoch v hokeji to už beriem tak, že aj rozhodca, pokiaľ to neurobí úmyselne, má právo na chybu. Viac ma hneval prístup v prípade Maroša Jedličku v sérii predtým. Jasné úmyselné podkopnutie Cardwella. Na to je aj v pravidlách trest do konca zápasu. A to aj keď sa nič nestane. Jedličkovi to mohlo výrazne ohroziť kariéru. Rozhodcovia pritom Cardwella ani nechceli vylúčiť. Podľa mňa by sme mali byť v tomto nastavení ako NHL. Aj keď rozhodca zákrok nepostrehne v zápase, dodatočne sa hráč musí potrestať. Tak by to malo byť. Na to by sme potrebovali technickú infraštruktúru. Práve to je vec, ktorú chcem teraz meniť z pozície vo výkonnom výbore SZĽH. Toto by mal byť náš cieľ. Mať infraštruktúru takú, aby sme vedeli riešiť napríklad aj ofsajdové situácie. S Nitrou sme tak dostali dôležitý gól, pritom ja som ako divák videl, že musí ísť o postavenie mimo hry. Toto sa dá riešiť len technikou. Na tom chcem zapracovať. Jednu firmu som už poprosil, aby nám to vypočítala, v auguste by to mala predložiť. Keď budeme vedieť koľko to stojí, potom sa môžeme pozerať, odkiaľ na to zoberieme.“

V prípade Jedličku ste čakali jeho draft?

„Bol v pozícii staršieho hráča, ale chodili sa na neho pozerať skauti. Mal rokovania s troma klubmi, ktoré sa o neho vážne zaujímali, ale viete, kto potom zoberie hráča s vážnym zranením? My sme ho podporovali, aj keď budem rád, ak ešte sezónu odohrá tu. Mimoriadne sa zlepšil počas jedného roka, bol tam značný progres, z toho som mal veľkú radosť. Mimochodom, čítam tieto rozhovory aj s iným manažérmi a musím sa pousmiať nad tou argumentáciou, že prečo by mala byť súťaž bez vypadávania. Vraj aby slabšie kluby mohli dávať šancu mladším. Bolo dokonca povedané, že my sme šance mladým nedávali, lebo chceme hrať hore. Zasmial som sa. 16-ročný Kelemen, 17-ročný Jedlička. Keď je raz hráč dobrý, tak šancu dostane aj v 16-tich. To je príklad Nemca. A vidíte, Nitra s ním hrala o špicu. My sme za posledné roky vychovali dosť hráčov, ktorí sú teraz reprezentanti a hrajú v zahraničí. Ďaloga, Ivan, Kelemen a nasledovať ich bude Jedlička. Títo hráči vždy dostanú šancu, keď na to majú.“

Keď ste verejne vyhlásili, že Miroslav Šatan si nezaslúži mať protikandidáta, dosť ľudí na vás spustilo kritiku. Nestali ste sa takou čiernou ovcou medzi funkcionármi?

„Tak ako každý, aj ja som si mohol povedať svoj názor. Ja teraz nechcem riešiť, kto čo na mňa povedal. Ja na to kašlem. Ja mám filozofiu založenú na konštrukcii, to má aj súvis s mojím povolaním. Nechcem vyhľadávať konflikty. Ja chcem, aby sme sa posúvali a keď sa konflikty vyhľadávajú a potom sa vyhrocujú, tak neviem, kde to vedie. Asi len k nejakej deštrukcii. Smutný príklad je to, čo sa deje za našimi hranicami.“

Slová pána Radosu s vami čo robili krátko po olympiáde?

„Čítal som si to, ale opakujem. Nestojí mi to za to, aby som sa pánovi Radosovi venoval. Má takýto názor. Mňa sa to dotklo v prvej fáze, aj som si myslel, že sa budem domáhať odškodnenia súdnou cestou. Potom som si ale povedal, že na čo. Nebolo by to v prospech hokeja. Ja sa s ním nepotrebujem rozprávať. Pre mňa je to uzavreté.“

Na zasadnutia APHK naďalej chodiť nebudete?

„Nie, nebudem.“

Výkonný výbor, ktorého ste po novom znova členom, rozhodol o priamom zostupe z extraligy. Kluby argumentujú, že jednak je to zlé rozhodnutie, ale ešte viac zlá je skutočnosť, že sa tak rozhodlo mimoriadne neskoro. Váš názor?

 „Nebol som na tom zasadnutí, mal som dovolenku. Nemohol som sa zúčastniť a ani pripojiť. Keď som sa to večer dočítal, ostal som prekvapený. Aby bolo jasné, ja som aj vlani prezentoval môj názor, ku ktorému sa pridal pán Hrubý. A ten je taký, že posledný by mal vypadnúť a prvý postúpiť. Bolo to vlani v Modre na zasadnutí klubov. Vtedy padol tento návrh, ale neprešiel s tým, že sa bude ďalej rokovať. Ale bolo jasné, že k takejto dohode nikdy nemôže dôjsť. Je úplne jasné, že kluby v extralige budú proti a kluby v prvej lige za. Dokonca sú kluby, ktoré postúpili pred dvoma-troma rokmi a v čase prvej ligy by boli vehementne za, ale po postupe do extraligy už menia názor a sú vehementne proti. Pritom zostup nie je pre kluby taká tragédia. Keď aj niekto vypadne, o rok má znova šancu sa vrátiť. Keď sa vrátim k tomu zasadnutiu. Ja osobne by som určite nehlasoval za to, aby sa priamy postup odsúhlasil už teraz.“

Z kontextu odpovede vám teda vadí ten neskorý dátum?

„Áno, presne. Keby sa to udialo hneď po skončení ročníka, tak fajn. Ale nechať kluby extraligové a aj prvoligové v neistote medzi sezónami a potom to zmeniť až tak neskoro, to nie je správne. Môžeme si nájsť rôzne dôvody, tváriť sa, že sú odborné, ale toto okamžité rozhodnutie znova zbytočne vedie k vyhroteniu vzťahu medzi výkonným výborom a APHK. Naozaj by sa nikto nezbláznil, keby sa teraz povedalo, že priamy zostup a postup bude platiť od sezóny 23/24. To direktívne rozhodnutie však muselo padnúť, lebo kluby by sa na tom nedohodli ani o rok, dva, tri.“

Zvolen oslavuje 90 rokov hokeja. Znova teda finálová ambícia?

„Cieľ taký bude, i keď vnímam, že z roka na rok je to ťažšie. Všetci sa posilňujú a podľa rozhovorov do toho dávajú aj viac peňazí. Buď začali hovoriť pravdu, alebo je to skutočne tak.“

Poďme teda k poslednej otázke. Koľko ste vlani minuli na hráčske platy?

„Už to nepoviem na euro presne, ale bolo to skoro 970 000. Bolo to menej ako v sezóne predtým, lebo sme mali sezónu, kde sme prémie dávali len za finále a za majstra. K ekonomike však poviem jednu dôležitú vec. A týka sa rozpočtu na novú sezónu. Z jedného dôvodu s tým máme problém. My prevádzkujeme zimný štadión po dohode s mestom tak, že sa nám kontrolujú náklady z mestského úradu. Máme zmluvu, že 25% z nákladov na štadión hradíme my. Zvyšok je o tom, že mesto si u nás objednáva zvyšné obhospodárenie štadióna, ktoré je určené krasokorčuliarom a mládeži. Neviem, ako to teraz skončí, lebo v roku 2021 sme za 1 MWh platili 67 eur. Tak to roky platilo, kolísalo to maximálne na 10%. V roku 2022 však je cena za MWh štvornásobná. Boli sme tak nútení čo najskôr vypnúť ľad. V starom roku bola táto cena len za štyri mesiace. V tom ďalšom to už bude celý rok. Dokonca dnes keby sme urobili cenu na rok 2023, tak za 1 MWh je cena 440 eur. A to aj keby sme platili tých 25%, mne to vyjde na 400 000. A na to jednoducho nemáme. Toľko peňazí za prevádzku. A to ja nechcem vyplakávať, lebo to je problém nášho klubu, ale verím, že sa to dotkne každého, lebo prevádzkovatelia sú na Slovensku v zásade mestá. Je tu teda obrovský problém s energiami a nikto to nechce riešiť. Nikto nás nepočúva. Zo strany štátu musí prísť nejaká tarifa. Ja som písal na zväz, Miro Šatan na príslušné ministerstvo, ale tam je to bez odozvy. Infraštruktúru máme v zlom stave a staré zariadenia majú obrovskú spotrebu energie. Očakával som, že tam bude výzva z plánu obnovy, lebo jedna kapitola tam je o úspore energií. Prečo sa tam nedali na úsporu energií športovísk? Nemáme k tomu ani euro vyhradené, pritom veľa eurofondov sa nevyčerpá. Ešte tam sú dva roky na čerpanie a zo 7,4 miliardy sa nevyčerpalo ani 50%. Toto je pre mňa nepochopiteľné. Vo vláde tohto štátu ešte nikdy nebol nadšený podporovateľ športu. Ani nemusí byť nadšený, stačí len povedať, že chceme, aby nám mládež športovala.“