K 70. narodeninám ste si vlani priali finále Zvolen – Slovan. To teda úplne nevyšlo...

„To sa ani nedá povedať, že úplne. Nevyšlo to vôbec, nevyšlo to na sto percent. Celá sezóna bola zlá. Iné ako nespokojnosť s vlaňajškom nemôžem vyjadriť.“

Kedy ste začali tušiť, že sa to ani neotočí?

„Úprimne? Už v januári som bol veľmi skeptický. Aj keď sme si v klube hovorili, že sa to ešte otočí, priznám sa, že sám som tomu neveril.“

Fanúšikom ste v jednom zo svojich dlhších vyjadrení napísali, že podpis trénera Oremusa v štvrtej sezóne po sebe bol vašou chybou. Je to niekedy tak, že aj dobrým trénerom sa akoby minú baterky v jednom klube?

„To rozhodnutie bolo najmä moje, lebo Petra si ako trénera veľmi vážim,  a platí to aj dodnes. Keby nebolo mojej snahy a iniciatívy, asi by odišiel už pred sezónou. Asi som to porovnával sám so sebou, veď ja v jednej firme pracujem už ani nechcem radšej povedať koľko rokov. Tak si hovorím, že štyri roky zvládne hocijaký tréner. Ale hlavy trénerov sú nastavené inak, nie každý je Ferguson. Peter, keď nám dával výpoveď sám povedal, že mužstvu už nemá čo dať. Takto to dopadlo. Vo vedení klubu sme si  celú sezónu podrobne rozobrali. Povedali sme si dobré i zlé veci a verím, že chyby už nebudeme opakovať.“

Keď odchádzal, vedeli ste, že pomerne rýchlo bude v Slovane?

„Tu by som ešte rád spomenul, že keď išiel preč, nebral som to ako tragédiu, lebo už pred sezónou sme boli dohodnutí s trénerom Kmečom ako pokračovateľom po trénerovi Oremusovi. Zostal som skôr zaskočený, keď mi Andrej povedal, že kariéru chce ďalej ťahať s Petrom. To, že odídu naraz obaja, nepredpokladal nikto. Teda, nikto asi okrem Slovana.“

V lete minulého roka ste chválili výkony Kapchecka a kvality nepochybne mal aj útočník Rymsha. Preto ich skoré odchody na vlastnú žiadosť prekvapili verejnosť.

„Rymshu sme brali ako hráča, ktorý má v ECHL bod na zápas. Ale svätou pravdou je, že sme ho brali ako centra. Tréner ho však zaradil na krídlo a od toho momentu nám jeho agent stále hovoril o nespokojnosti hráča. Pritom sám som bol pri pohovore, keď tvrdil, že žiadny problém nemá a toto je hokej a bude hrať, kde ho tréner postaví. Jedna vec je ale osobný rozhovor a iná sú správy, ktoré rieši s agentom. A ten jeho nám tlmočil neustálu nespokojnosť. Oznámil nám, že má pre neho nový  klub, tak sme sa ho ľahkovážne zbavili. Nechceli sme hráča, ktorý sa cíti v klube nespokojný. A vidíme, že teraz podpísal do DEL, čiže určite je to dobrý hráč a osobne mi je za ním ľúto. Čo sa týka Kapchecka, začal dobre, ale zranil sa. Po návrate do zostavy už nemal také výkony. Hral presilovky, ale za desať zápasov prihral na jeden gól. Nemal dobrý pomer výkonu, platu a našich očakávaní.“

„Presne. Priznávam, že po brankárskych problémoch ešte z tej predošlej sezóny sme boli z jeho výkonov nadšený. Konečne brankár, bola radosť sa na neho pozerať. Mal rýchle nohy, bleskové reakcie. V 16-tich zápasoch mal úspešnosť nad 91% a mali sme tam  len tri prehry v normálnom hracom čase. Až potom sa niečo stalo. Je pravda, hráči robili   veľa chýb, často  prepadávali a z toho prišli góly. Preto nie všetko sa dalo vyčítať jemu.  Lenže  prišla séria  deviatich prehier po sebe  s ním v bránke a už to na neho doliehalo. A v tom pochybili tréneri, že stále išiel ako prvý brankár. Sám nás poprosil o mentálneho trénera. Malé zlepšenie prišlo, ale v podstate nás často zrážali nečakané góly napríklad spoza bránky. A to keď sa kopí, ide dole tím i brankár.“

Čo vám preblesklo hlavou, keď ste videli jeho málo vídaný počin vo vyraďovacom zápase s L. Mikulášom?

„Možno by som to nemal priznávať, ale všetkým kolegom okolo mňa som povedal, že tento rok nemáme tím na semifinále. To by bol zázrak, aby sme s týmto brankárom prešli dve kolá. Ale v tej chvíli už nemalo zmysel mu niečo vyčítať.  Bolo play-off, potrebovali sme sa povzbudiť.“

Je pravdou, že Miroslav Mosnár bol prvou voľbou po odchode Oremusa?

„V prvom rade chcem povedať, že zo dňa na deň sme obsadili post trénera Norom Javorčíkom. Jeho sme nechceli potápať, lebo je to výborný človek aj tréner, výborný metodik a teoretik, ktorého si veľmi vážim. Po odchode Oremusa sme chceli trénera iba do konca sezóny. Vtedy sa otvorila šanca na pána Mosnára. Dostal som odkaz, že všetko je vyrokované, len ešte musím dohodnúť uvoľnenie s pánom Šatanom, keďže Miro Mosnár bol vtedy tréner ženskej reprezentácie. Problém vznikol, keď mi prezident zväzu oznámil, že Mosnár je okrem iného zmluvne viazaný aj so ženským tímom ŠKP a uvoľnili by ho až v novej sezóne. To som, priznám sa, nevedel. Ušlo mi, že on pracuje na dennodennej báze v inom klube. My sme ho chceli hneď v danom čase, a to nebolo možné, potom sme ustúpili od tejto snahy.“

A dostali ste sa k menu Jamie Russel. Ako?

„Bolo to cez agentov, jeho agent sa poznal aj s Mirom Šatanom. Preto som chcel nejaké informácie aj od Mira, i keď samotný Miro Russela vôbec nepoznal. Podľa referencií to nakoniec bol človek, ktorý mal do nášho hokeja priniesť nejaké pozitívum, a tak sme išli touto cestou. Jeho povýšenecké chovanie však bolo pre mňa sklamaním.“

Je pravda, že viac sa zaujímal o výlety ako o svoju robotu?

„Áno, aj to, ale ja som hlavne nechápal, že tréningy máme v čase play-off dobrovoľné. Legionári tam ani nechodili. Teda okrem Kupskeho, aby som bol objektívny. Keď to videli Slováci, postupne sa pridali. A potom prišiel tréning, kde boli len Kupsky, rehabilitujúci Viedenský, nejakí juniori a Paťo Marcinek. A to už som si povedal dosť, koniec. Vyplatili sme ho do konca sezóny a rozlúčili sme sa.“

To, že je Martin Štrba bývalý hráč Zvolena, pomohlo vášmu rozhodnutiu na túto sezónu?

„Mali sme s ním dobrú skúsenosť ako s hráčom, no najviac ho poznal Laco Čierny, ktorý s ním bol v Budějoviciach a v Rusku a vedeli sme, že ľudsky sa určite nesklameme. Vlani pozdvihol Humenné, urobil tam dobrú prácu. Naším cieľom bol zisk slovenského, alebo českého trénera. Zámorského už nie. Poviem úprimne, 2-3 roky dozadu som hovoril s Vladom Országhom, ten ma už dlho máta v hlave. Ale kým sme ho oslovili s ponukou, už mal dohodnutú Bystricu. Ja to chápem, i keď rovno poviem, že s ním by som sa ešte rád stretol v tomto klube. Jeho a Oremusa momentálne vnímam ako dvoch najlepších slovenských trénerov. Dokonca otvorene poviem, že Országha si viem predstaviť aj ako reprezentačného trénera.“

„Požadoval som to takto aj na výkonnom výbore a aj medzi klubmi. V podstate sme boli dohodnutí, že sa to takto udeje. Ale neustále sa očakávalo, že v týchto rozhovoroch príde k nejakej vzájomnej dohode medzi klubmi na úrovni prvej ligy a extraligy. Bol som však vnútorne presvedčený, že k takejto dohode nepríde. Šéf SHL pán Lipovský stále prezentoval jednotný názor 1. ligy, že oni chcú len priamy postup a zostup. No ale my sme mali správy, že minimálne polovica klubov z SHL by bola za baráž. Preto som navrhol spoločné stretnutie všetkých klubov s členmi výkonného výboru. Dohodnutie tohto stretnutia trvalo veľmi dlho. Až sa to nakoniec podarilo začiatkom mája. Diskusia trvala niekoľko hodín. Hlasovanie, samozrejme, malo svoj výsledok, v prevahe boli kluby, ktoré chceli návrat baráže. Po vypočutí argumentov nasledovalo zasadnutie výkonného výboru a zmena neprešla, lebo za zmenu nebola väčšina. Preto zotrvalo rozhodnutie, že v rámci olympijského cyklu ostáva priamy postup a zostup.“

Dva roky dozadu ste boli zástancom tohto formátu, už vlani sme ale vnímali, že váš názor sa mení, dnes je to definitívne názor opačný?

„Dobre hovoríte a aj si to dobre pamätáte. Nepokladám za nič zlé, že ak prídu dobré argumenty, človek môže svoj názor zmeniť. Pred dvoma rokmi som bol skutočne zo športového hľadiska presvedčený o tom, že tento formát je veľmi dobrá vec. Veď raz vypadnete, o rok postúpite, aký problém. Ale vieme, že športové a finančné podmienky v oboch ligách sú iné. Diskusia sa ťahá roky, to už je taký fantóm slovenského hokeja. A prečo zmena pohľadu? Viete, máme farmárske kluby. Dobre, oni nemajú radi toto označenie, ale legislatívne sú stále našimi farmami. Tieto kluby, keď sa dostanú do ohrozenia zostupu, odmietajú brať do svojich kádrov mladých hráčov. Presne to sa nám stalo. V Žiari, keď sa dostali do pásma zostupu. Chceli skúsených hráčov, ktorým verili, že im zachránia 1. ligu. A podobný fenomén je aj u klubov, ktoré bojujú o postup do extraligy. V tomto som teda zmenil názor. Hlavný argument, že mladí budú hrať viac, sa rozplynul a nefunguje. Súťaž, kde jedna skupina tímov bude mať ambície a ďalšia sa budú chcieť udržať jednoducho praje skúseným hráčom. Preto sme za extraligu navrhli  formát štvorčlennej baráže. Ten sa mi aj marketingovo páči,  taká súťaž  by mala zmysel.“

Vaše meno sa spojilo aj s návrhom o KHL hráčoch v reprezentácii. Nemalo by to byť len v rukách výkonného výboru?

„Ja sa k tomuto hlasovaniu hlásim, nemám ho prečo zapierať. Bol kongres, kde som navrhol zaradiť do programu aj otázku: Ste za to, aby hráči s platným slovenským pasom, ktorý majú platnú zmluvu s tímom KHL, reprezentovali Slovensko. Hlasovalo sa o tom, či sa tento návrh prijme a drvivá väčšina bola za to, aby bol tento bod zaradený do programu. Pred samotným hlasovaním sa zástupca jedného klubu  prihlásil do diskusie, že ich klub je občianskym združením a nechce sa vyjadrovať za všetkých v ich klube, lebo názor ostatných nepozná. K tomu sa pridali ďalší. Povedal by som, že alibisticky, lebo to hlasovanie by bolo anonymné. Bral som to však ako legitímny názor, nechcel som na to tlačiť, tak som tú otázku potom stiahol. Ale Miro Lažo ako generálny sekretár sa hneď zaviazal, že to nenecháme bez povšimnutia a tento názor klubov sa vyrieši anketou. Urobil sa prieskum názorov. Avšak  výkonný výbor sa toho nezbavil, lebo  rozhodnutie na konci aj tak robili jeho členovia. Toto mal byť prieskum, aby sme jasne videli, ako sú na tom členovia SZĽH.“

Medzi slovenskými novinármi sa asi aj oprávnene rieši otázka, že niekedy si výkonný výbor nechá poradiť klubmi, inokedy nie. Čo vy na to?

„Nechcem sa do toho zapájať, nehnevajte sa. Už je rozhodnuté, každý môže mať svoj názor.“

Vlani ste podpísali obrancu Smerecka, ktorý má potenciál byť rozdielovým obrancom pre našu ligu. Ale o dva dni prišla správa, že nepríde. Dá sa takýto ťah vytknúť manažmentu?

„On mohol byť stopercentne rozdielový. Nielen podľa čísiel, ale aj podľa klipov, ktoré som aj ja videl. Potom prišiel s tým, že manželka je tehotná. Divné, veď to musel vedieť aj týždeň pred podpisom. Ale nedá sa to vyčítať nikomu u nás. Takto sa to stalo.“

„Je. Mal nejaký úraz asi týždeň po sezóne. Musel sa podrobiť operácii a po minimálne štvormesačnej rehabilitácii by mohol začať s tréningom. Do Zvolena by vraj mohol prísť až v januári. Zmluvu sme nateraz iba pozastavili, ale toto vnímam ako riziko. Ak nájdeme náhradu, zmluvu zrušíme. Pán Ryba už má úlohu zohnať zodpovedajúceho obrancu. Chceme, aby to bol hráč na úrovni, ale tiež máme určitý platový limit.  Nie je to ľahká úloha, ale verím, že sa to podarí.“

Keď sa pozrieme na váš káder. Je tam viacero hráčov s dobrými postavami. Bondra, Viedenský, po novom Kudrna s Kukučom. Je to zámer, mať trochu viac kilogramov v útoku?

„V prvom rade sú to Slováci. Nie je to celkom zámer, stále vsádzame a potrebujeme aj rýchlych hráčov s vysokou dávkou šikovnosti. To zostáva prvoradé. Ono celkovo nie je ľahké zohnať Slovákov na úrovni Kudrnu, či Kukuču. Ten druhý bol rýchlo vyriešený a o Kudrnu sme mali záujem hneď, ako sme sa dozvedeli, že bude šanca ho získať.“

Otvorene sa hovorilo o záujme Slovana. Aké náročné boli rokovania s ním?

„Ja a pán Čačko sme sa s ním stretli krátko po MS. Myslím si, že to bolo rozhodujúce stretnutie. Videl majiteľov, mohol sa s nami zoznámiť, poznať naše predstavy. Chvalabohu, na Slovane to vtedy nebolo také jasné. On má celú rodinu v Nových Zámkoch, jemu bolo v zásade jedno, či bude v Bratislave, alebo u nás. Keď sme mu predostreli naše ciele, ambície, tak sme si podali ruky a bolo vybavené.“

Úprimne, zaradil sa k najlepšie plateným Slovákom vo vašom klube?

„Istotne nie, veď za nás hrali aj Slováci počas výluky v NHL, nezabúdajte na to. A tí určite neboli lacní. Podľa mňa sme už v minulosti mali aj štyroch-piatich drahších Slovákov. A to neberiem do úvahy infláciu.“

Zmenili ste trénera brankárov a teda aj brankára, Pavla Kantora. Poviete viac k jeho príchodu?

„Prvýkrát som o šanci na Kantora počul niekedy okolo Veľkej noci. Ale vedel som, že má zmluvu, tak som si zavolal s pánom Suchardom a prebrali sme možnosti jeho príchodu. Dohodli sme sa na podmienkach, i keď je pravda, že potom prišiel do hry iný záujemca a s ním sme diskutovali na túto tému. Celkovo si  však veľmi vážim, že ústna dohoda prišla cez spomenuté veľkonočné sviatky a odvtedy platilo chlapské slovo.  Dotiahlo sa to neskôr, ale ja som stará škola a chlapská dohoda, prípadné štrngnutie by mali platiť. Nie vždy to tak je, ale vážim si, že teraz to tak ostalo.“

Môžete na záver povedať, koľko financií ste počas sezóny minuli výlučne iba na platy hráčov vrátane prémií, avšak bez nákladov na bývanie, letenky a iné výdavky spojené s pôsobením hráčov vo vašom klube?

„Jasné, že to viem povedať. My sme akciová spoločnosť a podľa mňa v každej obchodnej spoločnosti by to tak malo byť. Máme zasadnutie predstavenstva minimálne raz do mesiaca. Tam v tabuľkách vidíme ako sa plní rozpočet. Presne vidíme príjmy, výdavky,  ktoré sú rozbité do skupín. My dokonca máme účet na každého hráča, máme zmapované, koľko minie hokejok, alebo korčúľ. Sumu mám teda pripravenú a nechcem túto otázku zahovoriť. Bol to 1 123 118 eur.“

Ďalšie rozhovory v rámci seriálu:

Richard Pavlikovský Trenčín

Július Koval Poprad

Marek Michajlo Michalovce

Gabriel Spilar Košice

Imre Valášek Nové Zámky

František Skladaný Žilina

Róbert Ľupták Liptovský Mikuláš

Vladimír Tropp Banská Bystrica