O Zámkoch sa dlhodobo hovorí ako o tíme so skvelým štartom, ktorý však nevie výkonnosť udržať. Aj minulá sezóna bola presne o tom istom. Čomu to pripisujete?

„Šírke kádra. Tá nie je taká ako v  kluboch, ktorí si môžu dovoliť viac lepších hráčov. My to máme postavené na dvadsiatich ľuďoch a keď prídu zranenia nosných hráčov, cítime to. Minulý rok to bolo veľmi cítiť, keď sa na dva mesiace zranili Loggins a Hatala. Vypadol nám najlepší strelec tímu a najlepší defenzívny obranca. Potom už výsledky neboli také, ako by sme chceli. Šírka kádra je len v rámci našich možností. Ďalšou vecou je aj obmieňanie mužstiev po neúspešnom štarte do sezóny, ktorému sa nevieme finančne vyrovnať.“

NA SLOVÍČKO S FRANTIŠKOM SKLADANÝM ŽILINA TU.

Dobre, ale štyri mesiace ste doma neuhrali trojbodový zápas. Máte na to s odstupom čase vysvetlenie?

„S trénerom sme boli v komunikácii non-stop, takže sme to aj riešili. Jeden z dôvodov bol aj ten, že na našom menšom klzisku musíte mať typologicky väčších hráčov, ktorí sa budú viac zrážať. My sme na to z typologického hľadiska nemali až toľko hokejistov. Vonku sme vedeli uhrať aj výhry, mali sme tam viac rozviazané ruky, sedela nám aj hra na väčšom ľade. Paradoxne sa nám teda vonku hralo lepšie. Na ďalšiu sezónu sme si však dali určitý cieľ, vybrali sme zdatnejších chlapov, ktorí majú radi fyzický štýl hry. Veríme, že to bude na prospech.“

NA SLOVÍĆKO S VLADIMÍROM TROPPOM BANSKÁ BYSTRICA TU

Všeobecne sa vie, že fínsky tréner chcel v Zámkoch presadiť iný štýl hry, ako mužstvo hralo celú sezónu. Aj ste to s ním riešili?

„Spätne to hodnotíme ako nesprávny krok. Naše očakávania od fínskeho trénera boli omnoho väčšie. Pre cudzinca je náročné prísť do prostredia, kde nikoho nepozná. Príde v januári, vo februári je koniec prestupov. Možno by aj chcel robiť zmeny, ale je v novom prostredí. Skutočne to s odstupom času beriem ako nesprávny krok z našej strany. Do budúcnosti by sme to riešili inak. Očakávania typu, že sa pod novým trénerom mužstvo nakopne sa nenaplnili. Na konci kalendárneho roka sme aj začali celkom hrať, vyzeralo to tak, že sa otáča karta. Čakali sme, že tréner tomu len pomôže, ale opak bol pravdou. V januári je ťažké meniť štýl. To je fáza sezóny, kedy musíme vyhrávať a nie veci meniť. Nebol to správny krok a do budúcnosti sa tejto chybe budeme chcieť vyvarovať.“

Naopak, Erik Čaládi má vašu zjavnú dôveru, aj vlani ste ho dlho držali, teraz dostáva znova šancu ako hlavný tréner. Čím si ju získava?

„Za mňa je to jeden z najtalentovanejších trénerov s veľkou budúcnosťou. A to nehovorím preto, že je u nás. Je to chalan, ktorý sa veľmi rýchlo učí a naozaj pracuje. Chce sa učiť nové veci. Za 12 rokov v tejto robote som zažil už veľa trénerov a dovolím si povedať, že práve on má z nich najväčší potenciál. Verím, že je len otázkou času, kedy ho povolajú do reprezentácie. Spĺňa atribúty moderného trénera. Učí sa z chýb, dokáže ich rýchlo napraviť, vie analyzovať veci. Prvá sezóna bola jeho premiérová. Aj my sme si boli vedomí rizika. Bola to daň za to, že priestor dostal. Teraz je skúsenejší, je niekde ďalej a verím, že nám tu dôveru vráti. Stopercentne mu veríme a dúfame, že tím potiahne k lepším výsledkom ako vlani. Jeho práca je náročná aj preto, aký máme rozpočet. Je to naozaj veľký talent a verím, že aj on ukáže ostatným klubom a trénerom, že mladým trénerom sa oplatí dať šanca. A pokiaľ ste schopný a zdatný, viete ju oplatiť.“

NA SLOVÍČKO S FRANTIŠKOM SKLADANÝM ŽILINA TU.

Počas sezóny ste mali mediálne vyhlásenie o tom, ako naše kluby začínajú až nezdravo preplácať hráčov. Konkrétne ste spomenuli Johnsona a Jacksona, pričom prvý nakoniec skončil u vás. Ako sa pozeráte spätne na tento váš verejný výstup?

„Johnson skončil u nás, ale za úplne iné peniaze. Mal veľmi intenzívnu komunikáciu s Popradom a bol s nimi dohodnutý. Nakoniec Popradčania na základe niektorých vecí cúvli z tejto dohody. Potom sme sa už dohodli za podstatne menej peňazí. Ale vyjadrím sa presnejšie k tej otázke. Je priam neuveriteľné, že za dve sezóny stúpla cena hráčov aj o 50%. Dnes si priemerný slovenský hráč, ktorý dá za sezónu päť gólov pýta 50 000 eur. Je to nonsens. Čudujem sa klubom, ktorí sú ochotní toto platiť, je to nezmysel. Američania a Kanaďania sú dnes nastavení tak, že Slovensko začalo preplácať nemeckú ligu. Vzhľadom na ekonomiku a silu klubov je to cesta do pekla. Pocítime to o  tri roky, keď budú kluby krachovať. Chodili sem najlepší zámorskí hráči za 30 – 40 tisíc. Dnes sú tu za 70 až 90 000 eur. A keď to vidia Slováci, logicky si pýtajú viac peňazí. Často máme debaty napríklad s Richardom Rapáčom. Slovenský hokej opticky možno vyzerá dobre, ale kluby nie sú v takej finančnej kondícii, nie je veľa klubov, ktoré sú finančne v pohode. Kluby preplácajú hráčov, mladí nedostávajú priestor a o päť rokov nám vypadnú dve generácie hráčov. Potom skončíme ako v Lotyšsku, kde dnes majú polo amatérsku súťaž a všetci schopnejší Lotyši hrajú v zahraničí.“

NA SLOVÍČKO S VLADIMÍROM TROPPOM BANSKÁ BYSTRICA TU

A debaty na túto tému sa vedú z oboch strán?

„Argumentuje sa fanúšikmi. A ja ten pohľad fanúšika chápem. Jasné, je to super, je to športové, je to bitka do konca, je to atraktívne, má to náboj. Keby som bol fanúšik, rozumiem tomu. Ale je tu nejaký výsledok za posledné dve sezóny, kedy počet mladých hráčov v našej lige rapídne klesol. Takže asi niečo nefunguje, lebo takto to nemôže byť. Hokej sa dnes robí v extralige na jeden rok a po roku sa to opakuje. Uprednostňujú sa rýchle a súrne riešenia pred dlhodobými. Sme nútení zapájať starých hráčov, ktorí sú v momente, keď sa potrebujeme zachraňovať, postúpiť do predkola, do prvej šestky či vyhrať základnú časť lepší ako mladí. Ale práve mladí by po dvoch sezónach boli kvalitnejší ako oni a to teraz hlavne pod tlakom priameho zostupu alebo v minulosti baráže. Keď sa objaví hráč potenciálu Mešára či Nemca. tak hrať budú nech je systém nastavený akokoľvek, no okrem nich sú tu desiatky ďalších ktorých potrebujeme do budúcna vychovať nie  pre NHL či reprezentáciu, ale aj pre extraligu.“

Nepýta si to teda širšiu diskusiu?

„Diskutovali sme dlho. Ako som povedal, ten hlavný argument je to, že ľuďom sa to páči, tak to tak bude. Ale za tým je aj nejaké B. Kopec chlapcov končí s hokejom, lebo reálne im nevieme dať ten priestor. Netvrdia to len mužstvá, ktoré sa odhadujú na nižšie umiestnenie. Hovorí to aj aktuálny majster so špičkovou prácou s mladými hráčmi. Plus to hovorí Spišská, finalista z poslednej sezóny. Z našej strany to  možno nemá taký výtlak.  Ale hovorí to aj majster s finalistom. Sami vieme spätne hodnotiť, ako sa pracovalo s mladými. Čísla si vieme vyhodnotiť, dva roky to ukázali. Celá extraliga a polovica prvej ligy hlasuje za model baráže, no ale aj tak sa presadí názor piatich klubov z prvej ligy.“

NA SLOVÍČKO S FRANTIŠKOM SKLADANÝM TU.

Faktom ale je, že priamy postup je zase veľkým lákadlom pre prvoligistov, čo pomáha fungovaniu prvej ligy. Taký Prešov, Skalica, či Humenné dávajú stavbou kádra jasne najavo, že chcú hrať hore.

„V poriadku, ale nemala by byť práve prvá liga ďalšou súťažou na výchovu mladých hráčov? Keď si pozriete kádre viacerých klubov za posledné dve sezóny, tak kde boli tí mladí? Akých mladých vychovala Žilina a Prešov počas svojej snahy postúpiť? A to ja chápem, je to normálna vec. Nie je to výčitka k Žiline či Prešovu, vôbec nie. Chceli postúpiť, nemali priestor na výchovu. Musíme si povedať, čo je vlastne cieľom. Môže to byť súťaživosť, atraktivita pre ľudí, ale potom príde situácia, že nebudeme mať hráčov. Chápem pohľad SZĽH, že sa to robí pre ľudí, ale musí to byť vyvážené. Teraz sa to možno tak nezdá, ale prídeme o päť rokov do nejakého stavu, keď zistíme, že nemáme mladých, lebo tí medzičasom ukončili svoje kariéry. Lebo nehrali, keď hrať mali.“

Vráťme sa znova viac k Zámkom. Forma Tomáša Mikúša, obrovský kontrast medzi Zámkami a neskôr Košicami. Ako ste to vnímali v danom čase?

„Košice ho kontaktovali asi mesiac a pol predtým, ako sme ho pustili. Vedel o tom, jasné, že cítil šancu hrať o titul, v lepšom klube. Určite to nosil v hlave, aj keď si to on sám možno nepripustí. Mrzí ma to, lebo viem, že mal ďaleko väčší potenciál, čo potom ukázal v Košiciach.  Nehovorím, že nechcel, ale mrzí ma to. Keď vám kapitán tímu nedá bod v trinástich zápasoch a potom dá deväť gólov v piatich dueloch, asi je niekde problém. Tomášovi držím palce, je to dobrý chlapec a nehnevám sa na neho, ale spätne ma mrzí, že mu Košice nabúrali hlavu. Potom sme to zhodnotili tak, že bude lepšie ho pustiť. Už nebol na prospech. On bol spokojnejší a je zbytočné držať hráča, ktorý chce hrať inde.“

NA SLOVÍČKO S VLADIMÍROM TROPPOM BANSKÁ BYSTRICA TU

Keď človek číta sociálne siete, alebo diskusie na našom webe, často sa objavujú názory, že pán Sucharda už je značne viazaný aj na futbal. Nemá to negatívny vplyv na hokejový klub?

„Nemá žiadny. Nie sú to spojené nádoby.“

Pod zmluvou bol aj brankár Kantor, ale je vo Zvolene. Nedal sa udržať?

„Dal sa, dal. Je to jeden z najlepších brankárov ligy, mal na tento ročník stanovenú nejakú výplatu, ale obrovský záujem mali Zvolen a Michalovce. Vyhodnotili sme to tak, že bude správne ho posunúť inde. Nakoniec sme išli cestou dvoch brankárov, uvoľnili sme jeho plat a išli sme do dvoch iných brankárov. Je to možno riziko, lebo sú neznámi, ale verím, že znova niekoho objavíme a potiahneme.“

Takže chýry o meškajúcej výplate, čo on využil, nie sú namieste?

„Ale kdeže, on ani nechcel odchádzať. Za tým rozhodnutím bolo veľa telefonátov. Nakoniec to po viacerých rozhovoroch postavil do roviny, že ak má odísť, tak jedine do Zvolena. Lákali ho ambície klubu. A tak sme ho pustili práve tam.“

NA SLOVÍČKO S FRANTIŠKOM SKLADANÝM TU

Asi sa zhodneme, že každý by chcel mať čo najkvalitnejšiu slovenskú časť svojho tímu. Štyri nové mená, konkrétne Lapšanský, Slovák, Handlovský a Tvrdoň majú v priemere 34,5 roka. Nebude to kontraproduktívne?

„Lapšanského i Handlovského poznám. S oboma som už pracoval v minulosti. Obaja sú fyzicky na tom stále výborne a sú to hráči, ktorí vedia zahrať to, čo chceme. Nie je to u nich o tom, že si odohrajú sezónu a končia. Viem, že ešte chcú niečo v hokeji dokázať. Ešte je tam aj Kubo Linet, ktorý má 33. Ale verím v ich schopnosti, sú to tie typy, ktoré sme z hokejového hľadiska chceli. A či to vyjde? Ja pevne verím, že áno. Možno nás niekto bude odpisovať, ale každý z nich vie dať gól, v poslednej sezóne sme trpeli aj na streleckú produktivitu, toto by sme chceli vylepšiť.“

ROZHOVOR S VLADIMíROM TROPPOM BANSKÁ BYSTRICA TU.

Môžete na záver povedať, koľko financií ste počas sezóny minuli výlučne iba na platy hráčov vrátane prémií, avšak bez nákladov na bývanie, letenky a iné výdavky spojené s pôsobením hráčov vo vašom klube?

„Tento rok vám sumu nepoviem. Lebo je to úplne zbytočné. Sú kluby v extralige, ktoré sa tvária, že hokej robia pomaly za nič. A potom keď s nimi chcete meniť hráčov, tak zistíte, že majú naozaj drahých hráčov a rozpočty, ktoré priznali vo vašich rozhovoroch skrátka nie sú celkom pravda. Mrzí ma to, že nepovedia reálne čísla. Potom to vyzerá, že niekto tu „za pár drobných“ je vynikajúci, ale celkom to tak nefunguje. Lebo tie platy my vieme a poznáme. Potom to navonok vyzerá tak, že niekto je tu super schopný a niekto super neschopný.“