Na slovíčko medzi sezónami: s Júliusom Kovalom, športovým manažérom HK Poprad
Seriál rozhovor s vedeniami jednotlivých klubov pokračuje už siedmym dielom. Tentoraz sme sa medzi sezónami porozprávali s Júliusom Kovalom, športovým manažérom HK Poprad.
Hovorí sa, že do rozbehnutého vlaku sa ťažko nastupuje trénerom i hráčom. Ako je to v prípade manažérov?
„Bolo to náročné obdobie, v klube bolo cítiť tlak. Všetci chceli, aby sa so situáciou niečo robilo. Ale k športu výzvy patria a ja som sa na to v podstate tešil. Mňa táto práca veľmi baví, bol som pripravený, že to bude stáť veľa driny a času. Celé mesiace som trávil hokejom a riešenie situácie sme na konci dňa celkom zvládli. A to aj vďaka rýchlym zásahom do kádra a do trénerskej pozície. Dá sa povedať, že kurz sme dokázali rýchlo otočiť.“
Už keď ste končili v Bystrici, otvorene ste povedali, že vo funkcii manažéra by ste rád pokračovali v inom klube. Čiastočne to bol Prešov, neskôr Michalovce, ale asi až Poprad naplnil vaše predstavy, však?
„Dá sa to tak povedať. Prvý raz to bolo presne to, čo som si predstavoval. Chcel som plné kompetencie a zodpovednosť za športovú stránku klubu. Bol som veľmi rád, keď sa mi pán Bartek ozval. Sú to rovnaké kompetencie ako som mal v Banskej Bystrici som veľmi šťastný za túto šancu v Poprade.“
Spomínate si, ako vtedy konkretizovali športové ciele?
„Samozrejme. Preberal som tím, keď bol na 11.priečke a chceli sme sa dostať do play-off. Základná časť následne naozaj vyšla. Dlho sme si držali vysoký štandard.“
A z dlhodobého hľadiska je to s cieľmi ako?
„Už keď som nastupoval bol ten cieľ dlhodobý. Spomenutý postup do play-off bol krátkodobý cieľ v danom čase. Z dlhodobého pohľadu je to hlavne o práci s mládežou. V budúcnosti by sme radi znova vytvorili B-tím niekde blízko Popradu. Chceme pracovať komplexne, vychovávať si mladých hráčov. Dať im šancu v prvej lige a tých najlepších si ťahať do extraligy. Hráči musia vidieť v klube potenciál, aby nemuseli odchádzať z regiónu. Samozrejme, radi by sme vychovali aj reprezentantov. Značný ice-time chceme dať naším mladíkom aj v novej sezóne. Keď som sa vlani rozprávali s vedením, hovorili sme, že do dvoch – troch rokov by sme mali zaútočiť na najvyššie priečky, ale ja osobne som maximalista. Už v minulej sezóne sme mali tím na vyššie priečky ako len piate miesto, na konci dňa rozhodli len detaily. Som sám zvedavý, ako zvládneme novú sezónu, ale teším sa na to. Spravili sme dosť zmien, to mužstvo potrebovalo určitú prestavbu, lebo miestami bolo prestarnuté. Tento rok budeme rýchlejší a agresívnejší.“
Otázku, kde sú v tých cieľoch medaile, prípadne ešte smelšie ambície, sme už mali na jazyku, ale nakoniec ste to sám naznačili v druhej časti odpovede.
„Asi áno. Vlaňajšia sezóna u nás, ale aj vo Švédsku ukázala, že v play-off je možné všetko a vyhrať sa to dá z hociktorej priečky. Stať sa môže čokoľvek. U nás je to už veľmi vyrovnané a skutočne rozhodujú len malé detaily.“
O farmu ste prišli, nedala sa udržať v Poprade?
„Farma je celkovo zaujímavý koncept, ktorý by sme opäť radi rozbehli, ale chceli by sme si dať na nej záležať a dôkladne pripraviť všetky veci predtým, než sa k niečomu zaviažeme.“
Spomenuli ste značný ice-time pre mladíkov. Viete aj spresniť, o ktoré mená ide?
„Okrem Čajkoviča plánujeme zaradiť aj Alexa Mareka, domáceho útočníka Sama Murína, alebo aj Martina Sluku, obrancu, ktorý je na skúške.“
Andreas Straka nemohol ostať v Poprade?
„Debatovali sme, mali sme dobré rozhovory, mal od nás viacročnú ponuku. Nakoniec sa rozhodol ísť kanadskou cestou, prajeme mu všetko dobré a dvere u nás ostali otvorené.“
Ako je to s balíkom na tím, máte jasné mantinely?
„Áno, mantinely som dostal jasné. Snažil som sa do toho vmestiť. Keď nastane výnimočná situácia, vieme si zatelefonovať a riešiť veci. Záleží, ako to predostriem majiteľom. Vždy sa niečo môže stať. Je to vec situácie a rozhodnutia.“
Traja dôležití hráči minuloročného Popradu, Dmowski, Vay a Coulter, boli ešte výbermi vášho predchodcu. Do akej miery ide výhra v základnej časti aj na jeho konto?
„Samozrejme, nikomu kredit nemôžeme zobrať. Chalani boli dobrí hokejisti, aj v play-off sa veľmi snažili mužstvo potiahnuť. Možno skôr bol problém v trénerovi. Po príchode nového trénera všetci ožili a ťahali mužstvo najlepšie ako vedeli.“
O odchode Dmowskeho do Česka sa mediálne vedelo ešte pred štartom play-off. Špekulovalo sa, ako veľmi rušivý element to je. Nedalo sa to postrážiť?
„Ťažko. Skôr nie. Ak je raz niekto najlepší strelec ligy, je úplne jasné, že mu budú telefonovať kluby z lepších líg, tomu sa kluby nevyhnú ak nemajú hráčov ošetrených opciami a viacročnými zmluvami. Je to risk, lebo sa to môže stať, ale deje sa to bežne počas sezóny. Žiadny manažér z toho nie je nadšený.“
Ste považovaný za akéhosi priekopníka nosenia zámorských hráčov, začali ste s tým zhruba pred desiatimi rokmi. Keď porovnáme tie začiatky, tak čím si slovenská liga prešla v tejto sfére?
„Každý rok môžeme pozorovať niekoľko percentné zvyšovanie platov na týchto hráčov, niekedy skokovo aj desaťpercentné . Ja o importov nemám obavu, skôr sa bojím o Slovákov. Sumy za ich služby sa za päť rokov navýšili niekedy aj o 100%. Vnímam to ako veľký výkričník pre nás všetkých. Ekonomicky je to ťažko zvládnuteľné. A to najmä pre kluby, ktoré bojujú o ostatné priečky, lebo v lige sú tri kluby, ktoré všetkých dokážu preplatiť a tí ostatní robia s tým, čo majú k dispozícii. Zvýraznili sa rozdiely medzi podmienkami medzi klubmi. Dôležitý fakt, ktorý do toho vstúpil, je import limit. Ten výrazne pomohol rokovacej pozícii Slovákom, ich cena každoročne ide nahor, lebo je ich málo. Preto aj vidíme trend viacročných zmlúv, keďže každým rokom je náročnejšie uzatvárať ekonomicky výhodné zmluvy pre klub. Lebo každé leto je to len drahšie a drahšie.“
To legionárske číslo sedem vnímate ako?
„Nemám s ním problém. Iná je však otázka, že o kvóte rozhodli ľudia, ktorí nevidia do ekonomických možností klubov. Drvivá väčšina týchto ľudí nikdy v klube nepracovala. Nemajú tak naštudovanú túto prácu tak, ako by mohli. Kvóta nepomohla klubom finančne. Naopak, veľmi pomohla slovenským hráčom, a to športovo a finančne. Záleží, ako sa veci nastavia. S počtom sedem problém nemám, otázne je, kde a kedy to zdražovanie skončí. Slovákov je málo, oni o limite vedia. Naozaj neviem, kde sa zastavíme, keď každý rok bude cena stúpať. A to sa deje.“
Svojho času boli hráči ako Faille, Asselin, či Maione najlepšími legionármi ligy. Ako sa zmenili ich platy oproti terajším najlepším legionárom?
„Brali tretinu toho, čo dnes berú najlepší zahraniční hráči v súťaži. A tento trend platí aj o Slovákoch.“
Nie nadarmo si vás vybral Poprad, máte za sebou tri tituly s Banskou Bystricou a dobrú povesť na výber kvalitných legionárov. Avšak zdá sa nám, že aj ostatní manažéri sa vám dnes už vedia vyrovnať. Ako vnímate konkurenčný boj v tomto smere?
„Na to sú iní, aby to porovnali. Aj ostatní kolegovia si robia svoju prácu najlepšie ako vedia. Trh sa zmenil, všetky kluby už berú zahraničných hráčov dosť dlho. Našli si svoj systém, je to prirodzený proces. Ja som rád, že sa liga posunula a je atraktívna pre ľudí. Dovolím si povedať, že atraktivita každým rokom rastie, aj keď je to v rámci možností.“
Na žrebe ste povedali vetu, že tento rok budete vsádzať viac na tímovú hru, ako na výraznejšie individuality. Môžete rozvinúť túto myšlienku?
„Predtým sme mali v mužstve individuality, od ktorých sme v play-off čakali, že potiahnu mužstvo v najdôležitejšej časti sezóny. A to sa podľa mňa nestalo. Štatistiky nepustia.“
Ktorí noví legionári majú na to, aby sa stali naozaj rozdielovými hráčmi v rámci našej ligy?
„Potenciál na to majú všetci, ale to záleží na viacerých faktoroch, napríklad na tom, ako sa adaptujú v našej lige. Každopádne, všetko sú to hokejisti, od ktorých očakávame, že budú vedieť potiahnuť tím a urobiť rozdiel na ľade.“
Momentálne máte šesť cudzincov. Siedmy je na lane?
„Chceli by sme ešte káder doplniť o legionára obrancu a začať ligu od 1.kola so siedmimi importami.“
S Jánom Brejčákom ste v lete hovorili?
„Volali sme si viackrát, ale iba v rámci kamarátskych rozhovorov, neriešili sme hokej.“
S trénerom ste nehovorili o štvrťfinálovej taktike? Často skloňovanou témou série s Nitrou bola slabá aktivita tímu, čo Nitra len využila.
„Po bitke je každý generál, ale boli sme 18 sekúnd od toho, aby sme vyhrali oba zápasy v Nitre a dnes by história možno bola iná. My sme nášmu systému verili, aj keď sme možno mali niekedy iné názory. Ale to ostane interne medzi nami. Systém nám vychádzal celý rok. Ako som povedal, od stavu 3:1 v sérii sme boli 18 sekúnd. Dnes sa na to pozeráme inak a svoje poučenie sme si z toho zobrali.“
A resumé je také, že mohol hrať Poprad aktívnejšie?
„Nepovedal by som. S tým systémom sme išli z jedenásteho miesta na prvé a boli sme veľmi blízko dôležitého tretieho bodu. Niektoré veci sme možno mali urobiť inak. Ale keď už to nejako dopadlo, tak potom je veľa aj o psychike tímu a schopnosti hráčov zvládnuť tlak. My sme práve tlak nezvládli v piatom dôležitom zápase, preto zaslúžene postúpila Nitra.“
V play-off sa riešilo aj navýšenie ceny lístkov. Neurobili ste v tomto smere chybu?
„Myslím si, že sme to nastavili férovo, bola to priemerná cena vstupenky oproti ostatným klubom. Lokálne sa to asi nestretlo s nadšením, ale snažili sme sa cenu nastaviť férovo, aj vzhľadom na to, ako bola cena nastavená v podobných mestách. Aj keď cenotvorbu každý môže vnímať inak. Ale bola to cena primeraná produktu, ktorý ponúkali aj ostatné kluby.“
Môžete na záver povedať, koľko financií ste počas sezóny minuli výlučne iba na platy hráčov vrátane prémií, avšak bez nákladov na bývanie, letenky a iné výdavky spojené s pôsobením hráčov vo vašom klube?
„V tejto sezóne to necháme v klube.“
Ďalšie rozhovory v rámci seriálu:
Rubrika: Slovensko
101 prejsť na diskusiu
