Na slovíčko medzi sezónami: s Richardom Rapáčom, generálnym manažérom Spišskej Novej Vsi
Náš pravidelný seriál rozhovorov je v cieľovej rovinke. Medzi sezónami sme sa porozprávali aj so zástupcom Spišskej Novej Vsi, ktorá bude v novom ročníku obhajovať historickú finálovú miestenku. Slovo dostal tradičný respondent, generálny manažér klubu Richard Rapáč.
Ktorý pocit prevláda po takejto sezóne, spokojný s historickým výsledkom, alebo ostalo ešte nejaké ale po vlaňajšku?
„Bolo by rúhanie povedať, že sme nespokojní s finálovou účasťou. V našich pomeroch, v ktorých hokej robíme, sa všetky tri roky v extralige rovnajú malému zázraku. Fanúšikovia nevnímajú našu prvú sezónu ako úspech, ale z pohľadu rozpočtu a kádra si ja osobne cením premiérovú účasť v najvyššej súťaži rovnako, ako posledné dve medailové. Sú niektoré veci, ktoré by sme určite teraz spravili inak. Či by to prinieslo iný výsledok? To si netrúfam tvrdiť. Nitra vyhrala titul absolútne zaslúžene a ak je klub, ktorému by som to prial najviac, tak im. Sú našim dlhodobým vzorom, ako pracovať s A-mužstvom.“
Keď ste pred sezónou hovorili, že na začiatku by vám mala pomôcť zohratosť tímu, pomohla vám až tak, že ste vyhrali 16 domácich zápasov po sebe od 1.kola, čím ste dorovnali zápis Zvolena z roku 2000. To vás neprekvapilo?
„Vieme, akú kvalitu máme v slovenskom jadre. Chlapci sú pokope už tretí rok a jeden druhého poznajú a vedia, čo od seba môžu na ľade aj mimo čakať. Snažíme sa pracovať s hráčmi dlhodobo a vytvoriť im maximálne možné podmienky, aby boli spokojní a mohli sa venovať výlučne hokeju. Neplatí to len pre cudzincov, ale aj domácich. Nie je žiadne tajomstvo, že klub vedieme na viac osobnostnej báze a s hráčmi sme v neustálom kontakte a snažíme sa ich počúvať, ale zároveň od nich na oplátku očakávame maximálne výkony. Aj keď je to niekedy náročné, táto priama úmera funguje. V menších kluboch, medzi ktoré Spišská Nová Ves patrí, to inak ani nejde. My musíme z hráčov vyžmýkať absolútne maximum, ak chceme pomýšľať na úspech. Čo sa týka domácej série, tak tá nebola len o kvalite a forme mužstva. Veľkú rolu zahralo fantastické publikum, ktoré hnalo chalanov za víťazstvom zápas čo zápas. Počas série boli 2-3 také zápasy, ktoré sme nehrali dobre a iba vďaka energii z tribún našli chlapci v sebe posledné zvyšky síl a zápasy, ktoré boli na hrane, respektíve v ktorých sme neboli herne lepší, sme dokázali otočiť. Séria je vec, ktorá po nás ostane navždy a osobne si ju veľmi cením, pretože bola unikátna. Zažili sme aj vypredané zápasy počas základnej časti a určitú dobu sa na Slovensku nehovorilo o ničom inom. Prekonať rekord sa nám nepodarilo, ale už samotné vyrovnanie je pre naše mesto historickým zápisom do análov slovenského hokeja.“
Je nám jasné, že sezóna sa dá prekonať len titulom, napriek tomu je nejaký aktuálny športový cieľ, s ktorým bude Richard Rapáč spokojný?
„Keď som pred šiestimi rokmi prebral hokej v našom meste, tak sa mi nesnívalo o extralige, nie to o medailách, alebo tituloch. Našim cieľom je robiť to, čo nás baví a čomu rozumieme čo najlepšie ako je to možné. Úspech prichádza s tvrdou každodennou prácou. Vidíme spätnú väzbu od fanúšikov, a to je energia, ktorá nás ženie vpred. Hokej sa stal v našom meste fenoménom, a to je pre mňa najväčšia odmena. Titul ani nič iné by som nevymenil za ten pocit, ktorý mám, keď vidím plné tribúny. Ak bude Spišská Nová Ves bojovať každú sezónu o top šestku, tak budeme všetci šťastní a spokojní.“
Meníte názov haly. Prinesie to aj pre samotný štadión nejaké novinky?
„Plánovaná rekonštrukcia bola dobrou východiskovou pozíciou pre rokovania. Nie je tajomstvom, že sme riešili predaj názvu arény už minulý rok aj s inou stávkovou spoločnosťou, ale nakoniec sme si vybrali spoluprácu, ktorá nám dávala z každého uhla pohľadu najväčší zmysel. Rekonštrukcia zimného štadióna by sa mala začať hneď po skončení nadchádzajúcej sezóny. Fanúšikovia sa dočkajú novej kocky, vzduchotechniky, ktorá odstráni napríklad zahmlievanie plexiskiel, ktoré nám komplikuje život, či nových sociálnych zariadení a bufetov. Pre mládež sa vybuduje úplne nové zázemie. Naplánovali sme toho dosť a ja verím, že sa to podarí v najbližších rokoch zrealizovať k spokojnosti všetkých zainteresovaných. Kultúrnejšie prostredie si naši fanúšikovia, najmä mládežníci, nepochybne zaslúžia.“
Po sezóne v Spišskej Novej Vsi sa v súčte dvoch sezón päť legionárov posunulo do lepšej ligy, cítite na trhu, že vám tento faktor pomáha v rokovaniach s legionármi?
„Momentálne je to jeden z najdôležitejších faktorov. Agenti, ale aj samotní hráči vidia, že cesta zo Spišskej ďalej je reálne možná. Skauting importov je pre kluby s nižším rozpočtom nesmierne dôležitý a nie je priestor na výrazné chyby, ak chcete byť v sezóne úspešný. Hráčom sa snažíme vysvetliť, že síce neponúkame balík peňazí, ktorí by dostali u konkurencie, ale prostredie, v ktorom s nimi budeme trpezlivo pracovať a snažiť sa im pomôcť napredovať. História ukazuje, že tento koncept „vzájomnej pomoci“ u nás funguje. Pre cudzincov má byť Spišská Nová Ves prestupnou stanicou do top líg v Európe a nie konečnou. Chceme typy, ktoré chcú v Európe niečo dokázať a nie iba zobrať výplatu. Na tie sa cielene zameriavame.
Archambault a Merežko ovládli produktivitu súťaže. Môžete viac opísať, ako v zákulisí vyzeral skauting práve týchto dvoch hráčov?
„Vyzeral úplne rovnako ako skauting každého jedného hráča, ktorého vyberáme do klubu. Sú to hodiny strávené na videu kde analyzujeme herne stránky hráča a následne komplexne zisťujeme ako v minulosti fungoval a čo je jeho cieľom do budúcna. Pre nás je najpodstatnejšie, aby bol daný hráč dobrý korčuliar, lebo od návratu do extraligy je rýchlosť v našej DNA. Ak hráč chce byť úspešný , musí byť dobrý korčuliar."
Neskôr v sezóne ste zaujali myšlienkou, že starať sa o dobré nastavenie v takejto sezóne je ešte ťažšie, ako by ste mali výsledkové problémy?
„Pre nás osobne to bolo ťažšie v zmysle, že sme nikdy neboli v takej pozícii a nemali sme s tým žiadne skúsenosti. Videli sme, že prišlo akési uspokojenie, veď sme prví, čo viac od nás chcete Prvýkrát sme zažili, že hráči podpísali zmluvy v iných kluboch a ich motivácia, zápal a najmä dôvod, prečo prišli do nášho klubu, sa začala vytrácať. Museli sme reagovať a snažiť sa aj naďalej ich motivovať a udržať snahu každého jednotlivca na maximálnej možnej miere. Niekedy to neboli príjemne mítingy, ale na konci dňa môžeme povedať, že sme to zvládli.“
Dostali ste sa v sezóne do bodu, že trojici Nellis, Archambault a Merežko muselo byť dohovorené?
„S Anthonym nebol počas sezóny žiadny výraznejší problém. Naopak, jeden z dôvodov výsledkovej krízy bol určite prístup Archambaulta a Merežka k svojim pracovným povinnostiam. Olivier bol pre mňa osobne komplexne najťažším orieškom, odkedy robíme hokej na tejto úrovni. Sedeli sme spolu niekoľkokrát. To je ale riziko, ktoré musíme podstupovať a ktorého sme si pred sezónou vedomí. „Arči“ urobil počas jednej sezóny výrazný hokejový a osobnostný posun. Pozitívne veci napokon prevýšili tie negatívne. Osobne si myslím, že im obom mierne uškodilo to, že podpísali zmluvu do Plzne tak skoro. Ale to už zachádzam do špekulácií, a to ja nerobím.“
Poďme k téme trénerov. Je pravdou, že ústne ste mali dohodnutého trénera Bartoviča, ale z tejto dohody vzišlo a niesli ste to pomerne ťažko?
„Nešlo len o ústnu dohodu. Milan s nami fungoval aktívne viac ako mesiac. Chodil na zápasy play-off, riešili sme detailne veci ako systém, hráčov a tak ďalej. Chceli sme mu dať priestor ako začínajúcemu trénerovi v našom klube podobne, ako to bolo s pánom Wojnarom. S Milanom sme sa viac ako týždeň nevedeli spojiť a následne nám telefonicky oznámil, že kvôli zdravotným problémom v rodine zrejme nebude budúcu sezónu vôbec trénovať. Rešpektovali sme to, ale, bohužiaľ, o pár dní sme zistili, že realita je úplne iná. Chceli sme situáciu riešiť cez disciplinárnu komisiu, ale nakoniec sme sa po komunikácii s manažérom žilinského klubu pánom Skladaným rozhodli to nechať tak a nekomplikovať situáciu aj im, keďže sa do tejto situácie dostali nevedomky. Hokejový život prináša aj takéto situácie, bohužiaľ.“
Nie je to riziko ísť po dobrých skúsenostiach zámorskou cestou?
„Angažovanie každého trénera nesie so sebou nejaké riziko. V tom by som nevidel žiadny rozdiel. Naša prvá myšlienka bola získať slovenského trénera. Preto je aj známe, že sme najprv angažovali Milana Bartoviča, ale, bohužiaľ, jeho rozhodnutie “odstúpiť” prišlo v čase, keď československý trh s trénermi bol viac-menej prázdny, a preto sme sa museli obzerať po trénerovi zo zámoria."
Má tréner O´Leary inú hokejovú filozofiu ako Wojnar?
„Samozrejme, obaja tréneri majú rozdielnu filozofiu, keďže pochádzajú z inej hokejovej školy. Jason veľmi dbá na detaily a na video prípravu, kde ide do najmenších maličkostí. Myslím si, že pod ním budeme hrať ofenzívnejší i agresívnejší hokej ako tomu bolo pod trénerom Wojnarom, ktorý viac preferoval vyčkávanie v strednom pásme a na chybu súpera s následným protiútokom. Filozofiou Jasona je byť agresívny a stále napádať, hrať jednoduchý kanadský hokej s veľkým množstvom striel. Aj v tréningovom procese sú určité rozdielne veci, ale zatiaľ to vyzerá pozitívne.“
Rokovania s Andrusakom boli vraj komplikované a zdĺhavé. Skúste objasniť v čom najviac?
„Bolo to tretie leto, počas ktorého sme sa usilovali ho presvedčiť, aby vyskúšal hokej v Európe. Keď sa nám to konečne podarilo, vstúpili do rokovaní aj ďalšie kluby zo slovenskej extraligy a ICE Hockey league. Nebolo jednoduché priblížiť sa podmienkam, ale nakoniec sme našli kompromis. Všeobecne rozhodujúcim faktorom bolo toto leto, že až traja cudzinci sa dostali z nášho klubu do českej extraligy. Zach v ECHL dominoval, ale toto je iný svet. Začína od nuly a sám som zvedavý, ako sa so všetkým pre neho novým popasuje. Pre hráčov, ktorí v Európe ešte nepôsobili, to je vždy štart z bodu nula.“
Kto okrem Andrusaka by sa mohol zaradiť medzi popredných hráčov extraligy?
„Každý jeden zahraničný hráč musí byť výkonnostne lepší ako domáci. Ak na vyššej úrovni nie je, tak je to problém, ktorý musíme okamžite riešiť. Cudzinci musia byť rozdieloví, aby malo ich angažovanie zmysel. Svojou prítomnosťou nielen v zápasoch, ale aj v tréningoch musia posúvať level celého mužstva nahor. Ak sú správnym vzorom na ľade aj mimo neho, vzniká priestor pre zlepšenie mladších hráčov okolo nich. Verím, že každý jeden, ktorého sme angažovali splní to, čo od neho očakávame.“
Váš manažér Radomír Heizer spomenul na žrebe extraligy, že papierovo ste na tom lepšie ako vlani. Dáte mu za pravdu?
„Ťažko povedať. Je tu veľa otáznikov, na ktoré dostaneme odpoveď až neskôr. Máme nového trénera, ktorý bude potrebovať čas, aby sa zžil s prostredím, kultúrou a hokejom na Slovensku. To isté platí aj pre nové zahraničné akvizície. Hráči ako Džugan, Myklucha, Groch alebo Drábek by sa mali výkonnostne posunúť vyššie. Myslím si, že budeme rovnocenným partnerom pre všetkých súperov.“
Niektoré veci skrátka nevyjdú. Brankár Bartošák bola jedna z nich. Je verejne známe, že pred podpisom ste s ním osobne debatovali. V živom rozhovore ste nevycítili, že má svoje zdravotné problémy?
„Brankársky post bol našou slabinou. Vedeli sme, že ak chceme výborne rozbehnutú sezónu zakončiť titulom, potrebujeme v bráne posilniť. Vedeli sme, do čoho ideme a čo Bartošákovo angažovanie spôsobí, resp. ako športová verejnosť zareaguje. Bolo to prvýkrát, kedy sme s bratom posunuli morálny kompas na stranu a pozerali výhradne na športovú stránku veci. Po viacerých osobných stretnutiach s ním a jeho rodinou sme usúdili, že je pripravený na životný a kariérny reštart. Po jeho príchode do Spišskej ale zmenil rétoriku a nebol ochotný dodržať veci, na ktorých sme sa pred podpisom zmluvy dohodli. Mohli sme zatvoriť oči a tváriť sa, že problém nevidíme, ale rozhodli sme sa zísť z krátkej cesty a zmluvu mu pozastaviť.“
Ako ste následne brali kritiku, že beriete brankára, ktorý má povesť násilníka?
„Vzhľadom na to, ako fungujeme, bola z určitého uhla pohľadu opravená. Druhá strana mince je tá, že Bartošák nebol prvý problémový hráč, ktorému sme sa rozhodli podať pomocnú ruku. Príchody Martina Réwaya či Oliviera Archambaulta by sa tiež dali považovať za kontroverzné vzhľadom na ich minulosť. Ak sa chce človek zmeniť, tak ja osobne mu nemám problém podať pomocnú ruku. Sú určité hranice, ktoré nie sme ochotní prekročiť a ako som spomínal v odpovedi predtým, v tomto prípade sme prižmúrili nie jedno, ale obe oči. Bartošák absolvoval liečenie a ak sme mu na jeho ceste pomohli čo i len o jeden krok dopredu správnym smerom, tak jeho “angažovanie” nikdy nebudem ľutovať.“
Nezneistili ste týmto ťahom dvojicu Melicherčík – Surák?
„Vzhľadom k tomu, že sme s obomi sedeli a riešili ich výkonnosť v priebehu sezóny, nie. Obaja vedeli, že od nich očakávame viac a nie sme spokojní. Marcel vedel, že jeho pokračovanie v klube v budúcnosti by už bolo len v pozícii dvojky a od „Sura“ sme očakávali, že Marcela v sezóne preskočí a stane sa stabilnou jednotkou. To sa nestalo a brankársky post bol dlhodobým problémom v konštelácii potenciálneho útoku na titul.“
Nedal sa prípad Melicherčík vo finále uhrať v kuchyni Spišskej?
„Nemám dojem, že by sa sa neuhral, práve naopak. Urobili sme maximum preto, aby sa to nedostalo na verejnosť. V dobe sociálnych sietí, v ktorej žijeme, je však ťažké niečo podobné utajiť. Toto je vec, kde som si absolútne istý, že sme sa zachovali správne v každom ohľade. Nakoniec aj sám Marcel vydal po skončení finálovej série verejné stanovisko, kde priznal vinu a zodpovednosť za konflikt s hlavným trénerom. Bohužiaľ, jeho osobné zlyhanie sa nedalo riešiť inak, ako okamžitým vyradením z kádra. Osobne ma to veľmi mrzelo, pretože som s ním strávil väčšinu svojej hokejovej kariéry a dosiahli sme spoločne veľké úspechy. V Spišskej Novej Vsi odviedol fantastickú prácu a bude navždy spätý s novodobou históriou nášho klubu.“
Môžete dnes presne povedať, aké zranenie limitovalo vo finále Archambaulta?
„Mal problém s ramenným puzdrom. Bolo to v stave, že už nedokázal zdvihnúť ruku. Robili sme, čo sa dalo, ale potreboval pauzu tri až štyri týždne bez akejkoľvek námahy ramena. Skúsil to ešte na pár striedaní v Nitre, ale jednoducho to nešlo.“
Zachytili sme vašu vetu, že v budúcej sezóne sa chcete viac dať do úzadia a riešiť mládež. Môžete viac rozvinúť túto myšlienku?
„Bude to moja siedma sezóna a cítim, že je len otázka času, kedy to v plnej miere odovzdám bratovi a budem sa viac venovať mládežníckemu hokeju. V mládeži vidíme veľké nedostatky a sme radi, že nasledujúca sezóna bude prvá, kedy budeme mať plnú kontrolu nad jej fungovaním. Máme určitú víziu. Podobne ako tomu bolo pri A-mužstve sme začali nastavovať nové procesy. Minulý rok sme mali pod sebou dorast a juniorku, ktorá po ôsmich rokoch postúpila späť do extraligy, za čo patrí veľká vďaka najmä bratovi Braňovi, ktorý to mal na starosti.“
Zvládnete ten odstup s vašou zanietenou povahou?
„Je to jeden z dôvodov, prečo sme úspešný klub. Dáva mi energiu ráno vstať z postele a pracovať na tom, aby sme sa zlepšovali. Za tie roky som sa posunul a veľa vecí už riešim inak. Urobil som na tejto hokejovej ceste veľa chýb, ale nehanbím sa za ne. Mnohé z nich mi otvorili oči, alebo ma poučili v tom, čo je správne a čo nie. Uvedomujem si svoje zlyhania a pracujem na tom, aby som bol čo najlepší možný manažér a zároveň aj človek.“
Všeobecne sa vie, že ste kritikom priameho postupu a zostupu, zároveň je faktom, že ďalšie dve sezóny by tento model mal platiť. Čím si vysvetľujete, že vaše argumenty zatiaľ nepresvedčili vedenie ligy?
„Skôr si myslím, že by otázka mala byť postavená, prečo kluby neriadia najvyššiu súťaž tak ako je to v zahraničí pravidlom. Nemám dojem, aby napríklad česká extraliga nenapredovala po všetkých stránkach. Ľudia, ktorí pracujú v kluboch na dennej báze, financujú chod mužstiev a riešia v nich problémy, ktorým logicky rozumejú najviac dnes nemajú právo o fungovaní rozhodovať ani keď všetci dvanásti zdieľajú jeden názor. To je za mňa na zamyslenie.“
Je o vás známe, že ste kritikom slovenských rozhodcov, hoci vo verejných vyhláseniach voči nim ste už viac opatrný. Aký máte po troch rokoch v extralige vzťah s ľuďmi z rozhodcovského prostredia?
„Pomenovanie veci nie je vždy kritika. Naopak, ja som vždy poukazoval na obe stránky veci. Rozhodcovia musia chodiť do civilnej práce a z nej rozhodovať profesionálnu súťaž. Už tu je ten základný paradox a problém. Veci sa ale pohli správnym smerom a extraligu už píska užšia skupina rozhodcov, čo je za mňa plus. S mnohými mám výborný vzťah, pretože vedia, že ich rešpektujem a snažím sa svojim konaním i vyhláseniami posunúť tento problém k riešeniu.
Napríklad s pánom Jonákom si vieme kedykoľvek zavolať, diskutovať a vymenoval by som aj niekoľko ďalších. Ak to zhrniem, myslím si, že môj vzťah s rozhodcami je výrazne lepší, keďže som za tie roky pochopil viac ich situáciu. Na konci sú to ľudia ako my a majú právo robiť chyby.“
Môžete na záver povedať, koľko financií ste počas sezóny minuli výlučne iba na platy hráčov vrátane prémií, avšak bez nákladov na bývanie, letenky a iné výdavky spojené s pôsobením hráčov vo vašom klube?
„Na základe úspešnej sezóny a finálovej účasti v play-off sa pôvodný rozpočet výrazne zvýšil. Celkové náklady na platy hráčov, vrátane prémií skončili na finálnej sume 847 600 eur."
Ďalšie rozhovory v rámci seriálu:
Rubrika: Slovensko
110 prejsť na diskusiu