V minulej sezóne nastúpil ruský brankár Krasikov s výnimkou jedného stretnutia na všetky zápasy. Bolo vašou prioritou pre nový ročník vytvoriť vyrovnanejšiu brankársku dvojicu?

„Určite áno. Chceme, aby naši dvaja brankári dostávali priestor a aby jeden nechytal prakticky celú sezónu. Najskôr sme mali v kádri Slovákov Suráka s Rychlíkom a potom sme ešte angažovali brankára zo zahraničia Evana Fitzpatricka. Naši prvý a druhý brankár budú vyrovnanejší ako v predošlom ročníku“

Zvažovali ste, že by Krasikov u vás pokračoval?

„Nie. Jeho prístup a správanie smerom k nášmu klubu boli také, že som sa ani nezamýšľal nad tým, že by u nás zostal.“

Jednou z vašich priorít bolo udržanie trénera Juraja Faitha. Boli to náročné rokovania?

„Nie. Už počas sezóny sme boli dohodnutí na tom, že u nás zostáva. A to na ďalšie dva roky. Som za to veľmi rád, keďže slovenských trénerov v extralige naozaj veľa nie je. Je pre klub veľkým prínosom, pomáha nám aj s trénermi pri mládeži.“

Podržali ste ho, keď počas sezóny vo výsledkovo nevydarenom období ponúkol svoju abdikáciu.

„Ja som ani nepremýšľal nad tým, že by odišiel.“

Počas vianočného obdobia však skončil na poste generálneho manažéra Tibor Višňovský, ktorého nahradil Maris Jass.

„Tibor Višňovský sa cez Vianoce rozhodol z Liptovského Mikuláša odísť. Nemal som teda inú možnosť, než hľadať náhradu. Podarilo sa mi doniesť Marisa Jassa, ktorý je aj asistentom pri áčku. Pozdvihol najmä hru našich obrancov.“

Zohráva úlohu pri príchode hráčov do klubu aj to, že je Maris Jass hokejovým agentom?

„Komunikujeme spolu o pohyboch v kádri. Má zásluhu na tom, že niektorí hráči sem prišli. Myslím, že z jeho portfólia sú v kádri tak dvaja či traja hráči.“

„Nechcem to príliš konkretizovať, ale bola to šesťmiestna suma. Ľahšie by sa nám robil hokej, keby sme mohli každý rok niekam predať takých hráčov ako bol on.“

Máte za sebou prvú sezónu v Liptovskom Mikuláši, počas ktorej ste museli nielen vyskladať prakticky celé nové mužstvo, ale tiež aj vyriešiť všetky otázky súvisiace s fungovaním klubu a zmenou jeho manažmentu. Ako ste so sezónou spokojný?

„Na začiatku to bolo veľmi ťažké, celkom som nevedel do čoho vlastne idem. Až postupne som sa dostal k veciam a dlžobám, ktoré tu nechalo predošlé vedenie klubu. O mládeži musím povedať v podstate to isté. Tam tiež musíme splácať dlžoby. Je to čudné, ako sa tu robil hokej... Keď sa vrátim k áčku, tak to boli dlžoby vo výške 480 000 €. Plus k tomu ďalšie veci voči APHK a spolu to je tak viac ako pol milióna eur. Keď som však chcel fungovať, tak som musel splatiť všetky dlžoby. Ku dnešnému dňu mám všetky veci za minulú sezónu vyrovnané.“

Mnohé reakcie po vašom príchode do klubu boli negatívne. Máte pocit, že ste si postupne získali ľudí na svoju stranu?

„Myslím si, že áno. Išiel som si za svojím a chcel som dokázať, že to zvládnem a dám všetko dokopy. To sa mi podarilo. Reakcie od ľudí sú dobré a stavajú sa k tomu už inak ako na začiatku. Uvidíme, čo bude v ďalšej sezóne. Sú tu skvelí ľudia, fanúšikovia. Trochu je len pre mňa sklamaním, že ich na štadión chodí menej ako som očakával. Dúfam, že keď sa dá mládež trochu dokopy, tak bude chodiť na hokej viac ľudí.“

Bývate označovaný za enfant terrible slovenského hokeja. Ako to cítite vy?

„Nech si píše kto chce čo chce. Mám rád hokej a pokiaľ ma to baví, tak ho budem robiť. A keď ma to baviť nebude, tak ho robiť nebudem.“

A hrozí, že vás to prestane baviť?

„Na to neviem odpovedať... Poviem to tak: Hokej mám rád, ale tí ľudia, ktorí by mali ísť príkladom, tak tomu tak vôbec nie je a to ma dosť demotivuje. Ich rozhodnutia, ktoré nie sú úprimné a nie sú dobré pre slovenský hokej. Vidím, ako sa mladí chlapci trápia a je mi to veľmi ľúto, keďže by si zaslúžili nastúpiť v extralige, ale opäť to nebude možné kvôli rozhodnutiu dvoch – troch ľudí. Zostal zachovaný priamy zostup aj keď celá extraliga a polovica prvej ligy boli proti tomu. Najvyšší zástupcovia SZĽH sa však pri hlasovaní zdržali a preto zostal zachovaný priamy zostup.“

„Je toho dosť. Chceme to doplniť, ale je problém nájsť ľudí, ktorí prinesú kvalitu. Ale hľadáme.“

Máte čas aj na iné svoje aktivity, podnikanie?

„Snažím sa to skĺbiť, je to však časovo dosť náročné. Bez podnikania by som však hokej nemohol robiť. Som otvorený aj prípadnému vstupu nového akcionára do klubu.“

Výhľadovo sa niečo rysuje?

„Zatiaľ nie. Ale nie sú to zatvorené dvere.“

Presťahovali ste sa do Liptovského Mikuláša alebo dochádzate?

„Dochádzam z Detvy, ale v Liptovskom Mikuláši mám aj svoj byt, ktorý viem v prípade potreby využiť.“

Domáce zápasy sa cez týždeň začínali o 18.00 hod, pričom predtým bolo dlhé roky zaužívané, že úvodné buly bývalo o piatej. Ako tomu bude v nasledujúcom ročníku?

„Pôjdeme rovnako ako v predošlej sezóne. Teda začiatky zápasy v pracovné dni budú o šiestej, v nedeľu o piatej.“

S akým cieľom pôjdete do novej sezóny?

„Postup do play-off.“

Aký bude rozpočet klubu?

„1 200 000 – 1 300 000 €.“

Máte spočítané, koľko peňazí dávate do hokeja vy osobne?

„Nemám to spočítané. A nikdy som ani nepočítal svoj čas a energiu. Vždy sa to však snažím robiť tak, aby som nezostal nikomu dlžný. Hlavným podporovateľom hokeja v Liptovskom Mikuláši je samotné mesto, preto musím poďakovať primátorovi a poslancom, že podporujú hokej. Seniorov aj mládež. Keby tomu tak nebolo, tak hokej v Liptovskom Mikuláši nie je.“

Koľko financií ste počas sezóny minuli výlučne iba na platy hráčov vrátane prémií, avšak bez nákladov na bývanie, letenky a iné výdavky spojené s pôsobením hráčov vo vašom klube?

„Orientačne to bolo okolo milióna eur.“

Prevzali ste neziskovú organizáciu Hokejové talenty, ktorá v meste zastrešuje mládežnícky hokej. S akým zámerom?

„Chcem posunúť hokej v Liptovskom Mikuláši a veľmi by som bol rád, keby miestne talenty mohli hrať za áčko v extralige. Sám by som do mládeže nešiel, ale dali sme sa do toho spolu s Martinom Kubačkom, ktorý tomu finančne pomáha najviac. Musíme ešte podoplácať niektoré veci z minulosti, napríklad za dopravu či výstroj.“

Plánujete spolupracovať s niektorým z prvoligových klubov?

„Rád by som, ale nemám s kým. V prvej lige si tiež robia svoju politiku. V mnohých mužstvách, keď tam pošlete hráča z extraligy, tak ho ani nedajú hrať. Ako máte potom spolupracovať? Možno niekedy bude iná finančná situácia a rád by som vtedy otvoril prvoligové mužstvo, kde by mohli dostávať šancu hráči z juniorky alebo zo štvrtej – piatej päťky. Je to však hudba budúcnosti.“

V predošlom období sa opäť rozvinula diskusia o tom, ako by sa malo z extraligy zostupovať. Aký je na to váš pohľad?

„Keď som bol v minulosti prezidentom združenia klubov prvej ligy, tak som vybojoval, aby sa hralo play-out dvoch extraligistov proti dvom prvoligistom. Alebo by bolo možno potrebné nájsť pre prvú ligu nejakú inú motiváciu. Neviem, napríklad finančnú odmenu za prvé až tretie miesto. Na to, ako štát podporuje SZĽH, tak musí byť dosť peňazí na to, aby hokej normálne fungoval. S barážou by sme súhlasili, keby bola predtým extraliga na štyri – päť rokov uzavretá. Pretože si povedzme pravdu a tá je, že mladých slovenských hráčov nemáme. Všetci, ktorí sú lepší, tak idú vonku. A potom ako majú kluby fungovať? Treba sa pozrieť aj na to, že juniorka nemá potrebnú úroveň a že z nej nemôžete vyťahovať hráčov do áčka. Mladí hráči nechcú ísť hrávať prvú ligu. Každý chce ísť len do extraligy a keď nie, tak uteká von.“