Vaša spoločnosť Sophistic Investment vlastní 100% akcií klubu. Ako sa s odstupom jedného roka pozeráte na rozhodnutie stať sa jediným vlastníkom HC´05?

„Od mája minulého roku, kedy sme nadobudli posledných 10% klubu, sme prebrali pod seba aj športovú časť, ktorú mal dovtedy pod kontrolou Julo Koval. To bola najzásadnejšia zmena, ktorá samozrejme, výrazne ovplyvňuje najmä športové výsledky hokejového klubu. Treba povedať, že Julo mal za sebou vynikajúcu prácu, čo bolo následne ocenené aj troma titulmi v rade a v štvrtej víťazstvom v základnej časti. Čiže generálne, toto rozhodnutie znamenalo prebratie zodpovednosti v spoločnosti a v klube na všetkých jeho úrovniach.“

Do akej miery sa naplnili vaše predstavy a očakávania? Nie možno tak zo športového pohľadu, ale celkovo z pohľadu fungovania športového klubu.

„Na úvod treba povedať, že náš hokejový klub funguje ako súčasť obchodnej spoločnosti HC’05 Banská Bystrica a. s.. Hlavnou náplňou je činnosť športového, v našom prípade hokejového klubu HC’05 Banská Bystrica a. s. s tým, že spoločnosť má pod sebou v rámci organizačnej štruktúry okrem športovej časti, t. j. hráčov, realizačného tímu, športového manažmentu a backoffice aj tímy, ktoré zabezpečujú príjmy spoločnosti. Sem patria samozrejme obchodný a marketingový tím, pod ktorý spadá okrem komunikácie s partnermi aj marketing a mediálna prezentácia klubu. Neoddeliteľnou súčasťou je tím pôsobiaci v Tipsport Arene zabezpečujúci F&B segment (reštaurácia, bufety, VIP zóny), fanshop a tiež rozvíjajúci sa eventový segment, ktorý zabezpečuje organizáciu najmä kultúrno-spoločenských a iných podujatí. Z dvojročného pôsobenia v extraligovom hokeji môžem konštatovať, že sme jeden z mála hokejových klubov, ktorý má takýto komplexný systém fungovania. Dáva nám však priestor na to, aby sme mali pod kontrolou v klube a aréne v zásade všetko, čo ovplyvňuje výnosy. Z tohto pohľadu sa splnili všetko to, čo sme očakávali od vstupu do tohto segmentu podnikania.“

V akej finančnej kondícii sa klub momentálne nachádza?

„Na túto otázku by som rád odpovedal trochu obšírnejšie, nakoľko je tu viacero faktorov, ktoré ovplyvnili a stále ovplyvňujú finančnú kondíciu klubu. V prvej časti by som spomenul skutočnosť, že keď sme klub prebrali po sezóne poznačenej covidom a v čase končiacej sa rekonštrukcie zimného štadióna, bola ekonomická situácia veľmi zložitá. Na jednej strane tu bol dlh pozostávajúci zo záväzkov pre hráčov z predchádzajúcej sezóny, ale tiež záväzkov z obchodného styku. Na druhej strane neexistovala takmer žiadna schéma štátnej podpory minimálne na krytie fixných nákladov z čias pandémie, keď sme mali štadióny bez divákov. Napríklad v Čechách dostávali kluby refundácie v podobe presne určeného percenta zaplnenia zimných štadiónov zo sezóny predchádzajúcich covidu. Treba si uvedomiť, že prakticky jeden a pol sezóny sme hrali bez divákov a štátna podpora bola minimálna. Začiatok druhej sezóny 2022/2023 nebol tiež ideálny, nakoľko celú prípravu na ľade sme absolvovali kvôli dokončovacím rekonštrukčným prácam buď na cudzích zimných štadiónoch, alebo v malej hale B, pričom všetky prípravné zápasy sme odohrali na súperových ihriskách, čo bol opäť nápor na klubový rozpočet. Začiatok sezóny nebol z pohľadu vylosovania ideálny, nakoľko sme takmer celú prvú štvrtinu odohrali síce v domácej Tipsport Arene, ale kvalita predvádzanej hry nebola dobrá a v kombinácií s rýchlou frekvenciou domácich zápasov sa to prejavilo na slabších diváckych návštevách. Samozrejme, do veľkej miery bola výsledková mizéria ovplyvnená zlým športovým manažmentom a starostlivosťou práve o športovú časť organizácie. Aj z uvedených dôvodov sme sa rozlúčili v prvom kole s celým trénerským štábom a následne aj s generálnym riaditeľom a športovým manažérom. Tieto zmeny nám v ostávajúcej časti sezóny zabezpečili nielen zlepšenie športových výsledkov, ale malo to vplyv aj na výnosy spoločnosti od vstupného, partnerských plnení až po zvýšené tržby v F&B segmente a fanshope. Tu by som rád spomenul, že podiel zodpovednosti nesieme aj my akcionári nesprávnym výberom kľúčových osôb ovplyvňujúcu najmä vedenie športovej časti organizácie, čo malo vplyv najmä na spomenuté výpadky v prvej štvrtine základnej časti minulej sezóny.

Pri tejto otázke by som však rád upriamil pozornosť na väčší problém, ktorý v našom hokejovom klube nevieme ovplyvniť. Je to absolútne zlé systémové nastavenie. Dovolím si povedať nielen v hokeji, ale v športe celkovo. Keďže sme v hokejovom biznise, budem sa venovať iba tejto sfére... Hokejový klub HC´05, ktorý pôsobí v Banskej Bystrici v Tipsport Arene, má možnosť naplniť arénu kapacitou 3016 divákov. Je to najnižšia kapacita zo všetkých extraligových klubov. Náš klub je zaťažený nákladom pozostávajúcim z nájmu mestskej spoločnosti MBB a. s. Banská Bystrica za kompletnú infraštruktúru (kancelárie, VIP zóny, šatne, šatne komerčných priestorov, reštaurácie, bufety, reklamné segmenty) vo výške cez 200 000 € bez DPH. Oproti iným mestám, v ktorých extraligové a prvoligové kluby pôsobia, je však podpora mesta Banská Bystrica na činnosť športového nášho klubu nulová. Pre porovnanie štadión s druhou najnižšou kapacitou je v Nitre, ktorý má kapacitu 3600 divákov. Nasleduje štadión v Liptovskom Mikuláši s kapacitou 3680 miest a potom všetky ostatné extraligové kluby (Michalovce, N. Zámky, Trenčín, Poprad, Humenné, Spišská Nová Ves) so svojimi stánkami s kapacitou od 4000 až po 6150 miest pre divákov. Kluby pôsobiace v týchto mestách neplatia nájom buď vôbec, alebo je to symbolické nájomne, pričom ich činnosť je podporovaná dotáciami na činnosť profesionálnych klubov od 30 000 až po 300 000 €.  V tomto meradle náš hokejový klub začína v porovnaní s  väčšinou  estraligových klubov s rozpočtom mínus 230 000 € pri najnižšej spomínanej dotácií iných klbov vo výške 30 000 €  až po mínus 500 000 € pri najvyššej dotácií vo výške 300 000 €, čo je z hľadiska tvorby a hlavne naplnenia rozpočtu veľmi náročné pri našej motivácií byť vyrovnaným súperom špičke extraligy. Aj keď  treba povedať, že väčšina dotácií sa pohybuje na úrovni medzi 100 000 až 200 000 €. V každom prípade v dôsledku uvedeného sme z hľadiska nákladov a príjmov v porovnaní s ostatnými extraligovými klubmi finančne nekonkurencieschopný, nakoľko získať partnerov v sumách od 230 000 € až 500 000 €, ak by sme mali len dorovnať podporu samospráv v ostatných extraligových kluboch, je nereálne. Z nášho pohľadu je to obrovská disproporcia, ktorá ide každoročne na vrub akcionárov. Ďalším faktorom, ktorý treba spomenúť je kapacita, aj keď veľmi pekne zrekonštruovanej Tipsport Areny. Ako som uviedol, „naša“ aréna je v porovnaní s ostatnými extraligovými tímami najmenšia, čo má samozrejme za následok, že rozdiel - výpadok v tržbách na predaji lístkov v celosezónnom meradle (vrátane play-off) na jeden súťažný zápas je na úrovni od 16,6% až po 62,5%  a vo finančnom vyjadrení cca. od 6 000 € po 50 000 € pri simulovanom vstupnom vo výške 10 €, a pri naplnení kapacít zimných štadiónov, čo samozrejme nie je úplne presne, ale rozdiel v kapacite a výnosoch na vstupnom je oproti ostatným klubom zrejmý. Aj z tohto pohľadu nemôžeme veľmi porovnávať hokejové kluby HKM Zvolen, ktorý funguje na princípe zdieľania nákladov na hospodárení zimného štadióna a tiež Slovan a  Košice. HKM Zvolen má takmer raz takú kapacitu, ale systém fungovania mu umožňuje brať výnosy zo všetkých komerčných priestorov vrátane prenájmu ľadových plôch. So zostávajúcimi dvoma klubmi sa nemôžeme porovnávať, nakoľko aj napriek skutočnosti, že platia výrazne viac za nájom štadiónov, tak sú schopní aj vzhľadom na ekonomickú silu regiónov a kapacitu získavať príjmy nielen z partnerských plnení, ale najmä z tržieb plynúcich z predaja lístkov. V prípade, že sa podarí jednému z týchto klubov postúpiť do play-off, nevieme s týmito klubmi z pohľadu príjmov v žiadnom prípade finančne súperiť. Toto je faktická a aj ekonomická realita...

Samostatná téma nevnímajúc regionálnu (ne)podporu samospráv, je aj podpora zo strany štátu pri revitalizácii a výstavbe novej športovej infraštruktúry v regiónoch, kde je široká športová základňa s históriou s cieľom výstavby takých stánkov, ktoré by boli sa priblížili štadiónom v Bratislave a v Košiciach. Ale to je otázka aj na úrovni predstaviteľov štátu. V každom prípade treba uviesť, že skutočná sila a najmä kvalita organizácií a ľudí pôsobiacich v kluboch, by sa preukázala v prípade, že by všetky kluby mali porovnateľnú „štartovaciu čiaru“ v podobe kapacitnej a technickej  infraštruktúry arén, podpory zo strany samosprávy prípadne štátu (napríklad aj cestou SZĽH, ktorá má všetky potrebné vstupy, aby vedela vyhodnocovať rozdiely a byť distribútorom podpory). V súčasnosti máme práve v týchto dvoch kľúčových kritériách obrovské rozdiely medzi jednotlivými klubmi a mestami, v ktorých kluby pôsobia. Z nášho pohľadu je preto celé nastavenie a fungovanie extraligy nesystémové, neférové a nespravodlivé. Všetky vyššie uvedené skutočnosti neprospievajú finančnej stabilite nielen nášho klubu. Snažíme sa ju však zlepšiť denno-dennou tvrdou prácou všetkých ľudí pôsobiacich v klube a to v každej jednej zložke našej organizácie od obchodu, marketingu až po prevádzky fungujúce v Tipsport Arene a tiež aktivitami spojenými s organizovaním kultúrno-spoločenských aktivít. Je to však nesmierne náročné. Už teraz však musím konštatovať, že bez systémovej zmeny na úrovni celého nastavenia fungovania profesionálneho mužského hokeja nebude možné ani v strednodobom horizonte udržať tento ekosystém na Slovensku pri živote. Primárne by sa mal zaoberať touto témou SZĽH ako subjekt, ktorý má v súčasnosti nielen dohľad, ale už aj moc nad profesionálnym extraligovým hokejom na Slovensku v úzkej kooperácii s predstaviteľmi štátu na úrovni zodpovedného subjektu za športovú sféru – v súčasnom nastavení s ministerstvom školstva. V našom prípade (pri zohľadnení všetkých faktov ohľadne infraštruktúry a podpory samospráv jednotlivých klubov) bude do veľkej miere záležať na ochote predstaviteľov mesta Banská Bystrica, či dokážu podporiť náš klub minimálne v takej miere ako je to v iných mestách, ktorých kluby samosprávy reprezentujú, nakoľko bez okamžitej podpory samosprávy nie je možné udržať nielenže krok s ostatnými klubmi, ale udržať profesionálny hokej v Banskej Bystrici a to do doby, kým  sa neodstránia vyššie uvedené disproporcie. Na záver by som rád poznamenal, že v súčasnosti prebieha komunikácia na úrovni vedenia mesta, pričom pevne veríme, že zozbierané fakty presvedčia predstaviteľov mesta o nutnosti participácie. Nikto z nás vo vedení hokejového klubu a predpokladáme, že ani predstavitelia mesta, nechceme dopustiť, aby sa v našom meste nehrala najvyššia hokejová súťaž a v horšom scenári zanikol samotný hokej.  

Od skončenia predošlej sezóny prebiehala debata, či skôr spor so SZĽH o tom, ako bude extraliga vyzerať v nasledujúcej sezóne. Ako hodnotíte rokovania so zväzom? Čo sa vám podarilo vyrokovať vo svoj prospech a v čom ste naopak ustúpili?

„Áno, prebiehala, ale je to už minulosť. Hovorí sa, že kolektív je taký silný ako jeho najslabší jedinec. Po prvotnej pevnej názorovej jednote deviatich tímov, táto jednota postupom času značne ochabla, čo vyústilo do kompromisov, z ktorých sa úplne vytratil koncept potrebných zmien pre profesionálny hokej na Slovensku. Všetko ostáva pod gesciou SZĽH, ktorý spoločne so Slovanom, Zvolenom a Michalovcami odignorovali nutnosť reforiem, ktoré boli zamerané v prvom rade na nevyhnutnú potrebu ekonomicky stabilizovať a revitalizovať kluby, systematické budovanie hodnoty ligy (samotného produktu profesionálneho hokeja) a reálne budovaniu tímov od uzatvorenia najvyššej súťaže (prípadne dvoch najvyšších súťaží) cez určenie minimálnych a maximálnych platových stropov, kvóty cudzincov, implementáciu a zapracovanie talentovaných mladých hráčov, aby nám „neutekali“ do okolitých krajín. V Rakúsku, Česku, prípadne v iných krajinách radšej hrajú juniorskú súťaž, prípadne nižšie ligy. Tých opatrení a návrhov bolo viac, ale tieto témy sú minulosťou. Ideme cestou výchovy juniorov a mladých perspektívnych hráčov v podobe „B“ tímov, ktoré si kluby z ekonomického hľadiska nemôžu dovoliť. Samozrejme, okrem Slovana. To je systémová chyba, nakoľko nemáme na Slovensku ďalších 11-tich majiteľov globálnych firiem. Čiže za mňa sa nepodarilo vyrokovať nič. Práve naopak, kluby stratili jedinú organizáciu (APHK), ktorá zastrešovala ich potreby a držala ako-takú názorovú jednotu. Opustila cestu prirodzenej evolúcie v podobe samostatnosti (PHL), kde kluby mohli výraznou mierou zobrať spoluzodpovednosť za profesionálny hokej a hlavne začať fungovať na princípoch pevných ekonomických základoch opierajúc sa o hodnotu produktu v podobe kvalitnej a rešpektovanej súťaže. O produkt v podobe kvalitnej hokejovej súťaže by bol aj zo strany partnerov oveľa väčší záujem. Kvalitná a silná liga by logicky znamenala aj ekonomicky zdravé spoločnosti, ktoré vlastnia hokejové kluby. Súčasný trend nám prináša úplný opak. Ekonomicky zdecimované kluby a spoločnosti, ktoré ich vlastnia vydané „napospas“ neprimeraným zásahom do ich fungovania zo strany Výkonného výboru a vedenia SZĽH. Keď kluby nebudú ekonomicky zdravé a silné, nemôžu skvalitňovať klubové zázemie ani investovať do výchovy a samozrejme hráčskej  kvality. Skúste si pozrieť finančnú kondíciu klubov na niektorom z portálov, ktoré sa zaoberajú výsledkami obchodných spoločností a verejnosť si urobí obraz sama. Verím však, že SZĽH a kluby, ktoré odignorovali túto potrebu, majú lepšiu stratégiu, ktorá nás nasmeruje na správnu cestu.“

Dospeli by ste podľa vás do súčasného štádia, respektíve by to mohlo dopadnúť inak, keby sa veci riešili za zavretými dverami?

„Nemyslím si to.“

Zväz mal silný argument v tom, že ak by vznikla súkromná liga, nemohla by vykonávať hráčske transfery so zahraničím a jej hráči reprezentovať. Dokázala by PHL tento problém nejako bez SZĽH vyriešiť?

„Všetky tieto vyjadrenia boli demonštráciou sily a vyjadrením dešpektu voči nám klubom subjektom (SZĽH), ktorý má monopol aj na spomenuté technické-evidenčné operácie. Bez dohody so SZĽH by sme museli transfery pracne riešiť cez iný národný zväz. A áno, keby sa kluby vydali cestou PHL, mohla by nastať situácia nenominovania hráčov z týchto klubov. Naša priorita však bola presvedčiť SZĽH o potrebe reforiem, ktoré sú veľmi potrebné a vyústením mala byť zmluvná dokumentácia, ktorá by zabezpečovala klubom a SZĽH fungovanie, použijúc hokejovú terminológiu, v dohodnutých mantineloch.“

Veľa sa hovorilo aj o (ne)jednotnosti kubov v rámci APHK, respektíve PHL. Aký ste mali pocit vy?

„Zo začiatku bola jednota  ôsmich  klubov Banská Bystrica, Nitra, Trenčín, Nové Zámky, Spišská Nová Ves, Poprad, Košice a Liptovský Mikuláš (po vypadnutí Prešova). Prvé trhliny nastali po intenzívnom nátlaku niektorých zväzových funkcionárov na väčšinového akcionára v Trenčíne. Následne sa znenazdajky objavili problémy v podobe tvrdých sankcií spojených s účinkovaním, respektíve neúčinkovaním, Košíc v Lige majstrov v prípade, keď nebude hrať najvyššiu hokejovú súťaž pod zväzom. Táto informácia bola odprezentovaná zástupcami zväzu na pamätnej tlačovke pred štadiónom v Rige, a to krátko po ohlásení aktivít smerujúcich k osamostatneniu klubov v projekte PHL. No a pomyselnú definitívnu bodku dala aktivita niektorých klubov (aj keď vo viere, že pomôžu procesu) o priblíženie názorov klubov zastupujúcich PHL so zástupcami Slovana, Zvolena, respektíve Michaloviec. Osobne si myslím, že keby sme zotrvali v pôvodnom zoskupení negociačnej skupiny (určení zástupcovia klubov na vyjednávanie podmienok so SZĽH), projekt PHL by sa dotiahol do zdarného konca a ostatné kluby ako Zvolen, Michalovce a dovolím si tvrdiť, že aj Slovan, by sa do projektu pridali. A nakoniec by sa urobila dohoda aj so zväzom.“

V samotnom kádri HC´05 sa udialo veľa zmien. Čo si od nich sľubujete? V čom by mala nastať zmena v hernom štýle?

„V prvom rade by som rád uviedol, že sme veľmi radi, že sa nám podarilo udržať hlavného trénera Douga Shedena, ktorého kvality nie je potrebné nejak zvlášť rozvádzať. Jeho trénerská kariéra hovorí za všetko. Na brankárskom poste sme situáciu vyriešili na začiatku sezóny, kde sme si povedali, že viac priestoru ako v minulom  roku by mal dostať Filip Belányi. Veríme však, že má dostatok skúsenosti, aby si dokázal zastať post brankárskej jednotky. Z druhej najvyššej fínskej súťaže sme angažovali Samuli Terva, ktorý má tiež predpoklady byť Filipovi zdravou konkurenciou. Ako som však uviedol, všetko bude záležať na momentálnej forme a dôvere trénerov. Obranná kostra z minulej sezóny však ostala a doplnili sme ju o skúseného  Franka Horu, draftovaného v roku 2018 v  druhom kole New York Islanders, Bodeho Wilda a o juniorského reprezentanta Borisa Žabku. V útoku nastal trochu väčší „vietor“, ale myslím si, že generálny manažér zodpovedný za športovú časť Ľuboš Pisár spolu s trénerom Dougom Shadenom urobili veľa práce, aby doplnili formácie o hráčov, ktorí budú pre tím odvádzať nielen zodpovednú prácu, ale pridajú aj potrebnú produktivitu. Pred letom sme uskutočnili výmenu Michala Kabáča za Romana Žitného, od ktorého si v útočnej fáze veľa sľubujeme. Útočné rady boli doplnené o skúsených hráčov ako Matt Wilkins a Marcus Vela, ktorí pôsobili v Európe spolu s Carterom Turnbullom, ktorý na konci minulej sezóny nedostával aj napriek svojmu potenciálu veľa príležitostí vo Zvolene. V tíme ostali odchovanci Andrej  Bíreš, Rasťo Gašpar a zo Slovana sa vrátil Tomáš Matoušek, ktorý svojimi skúsenosťami a energiou zapadal do nášho konceptu. Ľubošovi sa podarilo podpísať mladých nádejných hráčov Jána Petrisku a Romana Faitha, ktorí majú za sebou účinkovanie v extralige. Sú tu, samozrejme, ďalší hráči, ktorí pôsobili v našom tíme aj po minulé sezóny, a tiež ďalší chalani v minulej sezóne hrajúci v prvej lige, u ktorých predpokladáme, že sa presadia.

S akým výkonnostným cieľom pôjdete do novej sezóny?

Klamal by som keby som povedal, že nemáme najvyššie ciele. Súťaž bude dlhá, vyrovnaná a náročná. Rozhodovať budú maličkosti, charakter tímu a odhodlanie byť úspešný. V kolektívnom športe nikdy nevyhral titul jednotlivec. Tejto filozofii sme podriadili doplnenie hráčskeho kádra aj predsezónnu prípravu. Minulú sezónu sme vo štvrťfinále skončili v predĺžení siedmeho zápasu. Každý hovoril, že sme nepostúpili, lebo nám chýbal Branden Troock. Nie je to tak, Branden sám by nám sériu nevyhral. Nemohol by chytať v bráne, rozohrávať puky z obranného pásma a ešte dávať aj góly. Mimochodom, nehral v štvrťfinále ďalšie dva zápasy,  ktoré sme vyhrali. Hokej je kolektívny šport, v ktorom rozhoduje tímové odhodlanie v spojení s presne určenými úlohami, ktoré plní každý jeden člen tímu.“

Naša tradičná otázka pre sériu letných rozhovorov s predstaviteľmi klubov: Môžete konkretizovať presnú sumu, ktorú ste minuli výlučne na platy hráčov v sezóne 2022/23 vrátane prémií?

„Na platy hráčovv to bola suma 960 000 €. V uvedenej sume nie sú zahrnuté náklady na zahraničných hráčov (ubytovanie, letenky, poistenie a ďalšie náklady).“

Budete mať v novej sezóne drahší káder?

„Nie.“