S akými emóciami je spojený váš návrat na Slovensko?

„Je skvelé byť opäť tu. Mám na Slovensko skvelé spomienky. Začal som sa na to tešiť hneď ako sa nám podarilo vyhrať predošlé kolo Kontinentálneho pohára. Samozrejme, s týmito súpermi budeme mať veľké problémy, ale je to aj tým, že my máme štyroch cudzincov, kým napríklad Cardiff osemnásť. Ale tak či onak, tešil som sa sem.“

Hovoríte, že sa na Slovensko vraciate s pozitívnymi emóciami. Tak si teda spomínate aj na vaše obdobie vo Zvolene?

„Áno, bolo to skvelé. Bolo to krátke, ale skvelé. Prišiel som v januári v situácii, keď sme bojovali o miesto v play-off. Počas môjho pôsobenia sme mali v základnej časti bilanciu 7 výhier – 3 prehry – 2 prehry za jeden bod a potom sme postúpili cez prvé kolo play-off. Bola to skvelá skúsenosť, mám rešpekt pred úrovňou slovenskej ligy.“

Z vášho postu vás vedenie klubu odvolalo počas rozbehnutej štvrťfinálovej série play-off s Michalovcami za stavu 0:2 na zápasy. Prekvapilo vás toto rozhodnutie?

„Áno. Bolo to prekvapenie, ak mám byť úprimný. Ako som povedal, v tom čase sme mali bilanciu 7 výhier – 3 prehry – 2 prehry za jeden bod a vyhrali sme jednu sériu play-off (predkolo s Liptovským Mikulášom 3:2 na zápasy). Vo februári mi ponúkli nový kontrakt, ale odmietol som ho. Takže to bol tiež určite jeden z faktorov, ktorý zohral svoju úlohu. Ale opakujem, bola to z môjho pohľadu dobrá skúsenosť a nemôžem o Zvolene povedať nič zlé. A to nehovorím len zo slušnosti. Ľudia sa tam ku mne správali dobre, hráči boli fantastickí. Užíval som si, že som s nimi mohol pracovať. So Slovákmi aj s importmi.“

„Áno. Spýtali sa ma, či by som sa mal záujem vrátiť sa aj v ďalšej sezóne, ale povedal som „nie“.“

Prečo?

„Bolo to osobné. V tom čase sme nevedeli, či manželka príde na ďalší rok do Európy alebo nie.“

Prezident klubu Dušan Mráz v rozhovore medzi sezónami ako jeden z dôvodov, prečo klub s vami ukončil spoluprácu uviedol, že tréningy počas play-off boli dobrovoľné.

„Samozrejme, že boli dobrovoľné. Keď hráte sériu play-off v rytme pondelok, utorok, štvrtok, piatok, nedeľa a predtým v základnej časti nehráte ani raz dva dni po sebe, tak je pochopiteľné, že chcete hráčov nechať oddýchnuť. Ďalšia vec je, že sme v tom čase nemali dostatočne široký káder. Mali sme tri útoky, päť obrancov a okrem prvého brankára ešte brankársku dvojku, ktorá neodchytala veľa zápasov. Z môjho pohľadu je oddych zbraňou a my sme v tej situácii oddych jednoducho potrebovali.“

Je pravdou, že ste sa týchto dobrovoľných tréningov nezúčastňovali ani vy?

„Áno, je to pravda. Na tréningoch, ktoré boli dobrovoľné, som nebol prítomný ani ja. Bol tam však tréner zručností, keďže hlavne o nich tieto tréningy boli.“

Koniec trénera priamo počas série play-off je raritou. Aj Dušan Mráz ho označil za krajné riešenie, ku ktorému však podľa neho muselo prísť. Ako vyzerala vaša debata, keď vám v klube oznámili, že končíte?

„S pánom Mrázom som vtedy vôbec nehovoril, len s manažérom. Mám k pánovi Mrázovi obrovský rešpekt, je to dobrý človek.“

Okrem iného uviedol, že vás klub vyplatil do konca sezóny.

„Áno. Môžem to potvrdiť, zaplatili mi všetko od januára až po koniec sezóny. Teda tak, ako bola nastavená dĺžka kontraktu. S týmto nebol žiadny problém.“

Ako zatiaľ hodnotíte vaše pôsobenie v talianskom Rittene?

„Absolútne to milujem - podmienky, ktoré klub vytvára a ako sa ku mne správajú. Zatiaľ sa nám darí, aj v Alpskej lige ideme tabuľkou pomaly nahor. Ritten je malé mesto a scenéria okolitej prírody je nádherná. Pohľad na Alpy vám až vyráža dych a za rok je tam viac ako 300 slnečných dní. Je to skvelé miesto na život.“

Ako dôvod, prečo ste odmietli predĺženie kontraktu vo Zvolene, ste spomenuli absenciu rodiny. Ako je to teraz v Taliansku?

„Rodina za mnou príde v decembri. Deti sú na univerzite, najstarší z nich je trénerom v NCAA. Teším sa, keď ich všetkých zase uvidím.“

Ako ste cestovali na turnaj do Žiliny?

„Autobusom. Keby sme leteli, museli by sme ísť autobusom na medzinárodné letisko, odtiaľ letieť do Bratislavy a potom opäť ísť autobusom. Kým by sme to všetko absolvovali, bolo by to možno nakoniec ešte dlhšie ako samotná cesta autobusom. Tá napokon nebola až taká hrozná. Z Rittenu sme odchádzali po stredajšom večernom tréningu a cestovali cez noc. Trvalo nám to približne 10 hodín.“