Už týždne pred ich začiatkom vznikajú fanúšikovské nominácie a každý fanúšik dúfa, že aj tento rok sa v tíme prebudí ofenzívny líder.

Hráč, ktorý povedie slovenské mužstvo k úspechom a aj vďaka nemu si fanúšikovia budú môcť radostne zakričať po skórovaných góloch. Táto situácia sa však každoročne mení a ofenzívna kvalita mužstva je najmä z dôvodu rozličných nominácií každý rok otázna. Na majstrovstvách sveta 2025 spôsobilo slovenským fanúšikom množstvo vrások najmä neefektívne zakončovanie šancí a malý počet strelených gólov. Nakoľko však bola tohtoročná situácia odlišná od iných rokov? Pre odpoveď na túto otázku sa môžeme pozrieť na graf strelených gólov slovenskou reprezentáciou v jednotlivých edíciách majstrovstiev sveta v hokeji.

Strelené góly slovenskou reprezentáciou na jednotlivých majstrovstvách sveta v hokeji

Pri pohľade na strelené góly môžeme vidieť, že strelecky najúspešnejšie ročníky majstrovstiev sveta boli zároveň aj ročníkmi, v ktorých sme získali medailu. V každom z nich sme vsietili minimálne 30 gólov, pričom pri bronzovom úspechu vo Fínsku v roku 2003 bol náš útok mimoriadne efektívny a slovenskí fanúšikovia sa mohli z gólu potešiť až 45-krát. Najmä naša zlatá generácia bola prakticky zárukou minimálne 20 gólov na šampionátoch.

Mimo toho sa však striedali strelecky úspešné turnaje s tými menej úspešnými. Sklamaním bol najmä rok 2011 a domáci šampionát, na ktorom sa ani zostave nabitej kvalitnými hokejistami nepodarilo dostať nad hranicu 20 gólov. Po veľkom skoku a striebre z roku 2012 opäť nastal postupný úpadok slovenskej útočnej kvality, ktorý vyvrcholil až hrozivým šampionátom v roku 2017. Nástupom Craiga Ramsayho sa situácia zlepšila a slovenský útok opäť začal predvádzať o niečo lepšie výkony, pričom až 3-krát sa mu podarilo prehupnúť cez hranicu 25 gólov, vrátane domáceho šampionátu v roku 2019.

Rozhodne však kvôli obrovským výkyvom nebola stabilizovaná, o čom sme sa mohli presvedčiť tento rok, ktorý bol po stránke strelených gólov taktiež historický. Bohužiaľ však v negatívnom slova zmysle, šampionát v roku 2025 bol prvým, na ktorom nedokázalo Slovensko streliť ani len 10 gólov v celom jeho priebehu.

V histórii svetových šampionátov však nesmieme zabúdať ani na rozdielne formáty, ktoré zabezpečovali inú štruktúru turnaja a rozdielny počet zápasov. V rokoch 1996 a 2008 slovenská reprezentácia nastúpila iba do piatich, zatiaľ čo v roku 2012 pri premiére nového formátu a finálovom úspechu sme mohli slovenským hokejistom fandiť v až desiatich zápasoch. Pre lepšie porovnanie sa preto pozrieme na priemer strelených gólov na zápas v jednotlivých rokoch.

Priemer strelených gólov na zápas slovenskou reprezentáciou na jednotlivých majstrovstvách sveta v hokeji

Štatistika priemerne strelených gólov na zápas pohľad na gólovú situáciu mierne mení. Na čele naďalej zostáva rok 2003, nasledovaný zlatým úspechom z roku 2002, na treťom mieste sa však už objavujú domáce majstrovstvá spred šiestich rokov. Rovnako si môžeme všimnúť, že dlhodobo najmenej úspešnou útočnou fázou slovenského hokeja bolo obdobie rokov 2009 až 2018, v ktorom sa nám ani raz nepodarilo dostať nad hranicu troch gólov na zápas. A to aj napriek medailovému úspechu opäť z Fínska v roku 2012. Rovnako ako v strelených góloch dosiahla tento rok naša reprezentácia nechcený rekord, s priemerom strelených gólov na zápas priam až žalostných 1,29 sa jednoznačne radí na posledné miesto. A to aj za šampionát v roku 2017, ktorý do dnešných dní máta mnohých slovenských fanúšikov. Celkovo Slovensko vo svojej histórii strelilo na majstrovstvách sveta 614 gólov v 211 zápasoch, čo znamená priemer 2,91 strelených gólov na zápas. To by zodpovedalo približne 20-21 gólom v základnej skupine v aktuálnom formáte.

Ďalšia štatistika, v ktorej bolo Slovensko na tohtoročných majstrovstvách sveta na absolútnom chvoste je efektivita streľby.

Efektivita streľby na majstrovstvách sveta v hokeji 2025

1. Česko – 16,51%

2. Švajčiarsko – 15,60%

3. Rakúsko – 13,90%

Priemer – 10,79%

14. Kazachstan – 6,25%

15. Francúzsko – 5,71%

16. Slovensko – 4,66%

Slovenskí hokejisti sa na každý gól mimoriadne natrápili, potrebovali naň v priemere 21,45 striel na bránu. V efektivite streľby teda skončili až na poslednom mieste, alarmujúcim údajom je, že pred nami skončili aj Kazachstan a Francúzsko, teda tímy, ktoré z najvyššej kategórie majstrovstiev sveta v hokeji vypadli. Prekvapivo zachránené Maďarsko aj Slovinsko mali úspešnosť streľby nad hranicou 7%.

Naopak, lídri tejto štatistiky z Česka potrebovali na strelenie gólu v priemere iba 6 striel, pričom českí lídri produktivity David Pastrňák a Roman Červenka zaznamenali o 5, respektíve 4 body viac, ako Slovensko strelilo gólov. Za zmienku stojí aj efektivita prekvapenia našej skupiny, Rakúska. To skórovalo z každej siedmej príležitosti. Ešte lepšiu predstavu môže fanúšikovi dať fakt, že zatiaľ čo Rakúsko strelilo o 12 gólov viac ako my, vyslalo na bránu o 42 striel menej.

Pred každým šampionátom sa Slovensko spolieha na individuálne schopnosti niekoľkých hráčov, ktorých góly a asistencie môžu priniesť našej krajine vytúžený úspech. Koľko krát sa však podarilo najproduktívnejším hráčom preskočiť hranicu 10 bodov? A v ktorých rokoch jednoznačný líder chýbal? Pre odpoveď na túto otázku sa pozrieme na graf, ukazujúci body najúspešnejšieho hráča slovenskej reprezentácie v kanadskom bodovaní v jednotlivých rokoch.

Počet bodov najproduktívnejšieho hráča Slovenska v kanadskom bodovaní na jednotlivých majstrovstvách sveta v hokeji

Aj v tejto štatistike bohužiaľ tento rok zaznamenalo Slovensko najhoršie čísla v histórii. Až do tohtoročného šampionátu bol hráčom, ktorý sa stal lídrom Slovenska v kanadskom bodovaní s najmenej bodmi Pavol Demitra, ktorý v roku 1996 získal 3 kanadské body. Potreboval však na tento zápis iba 5 zápasov. Tento rok skončilo s 2 bodmi na konte 9 hráčov slovenského tímu, na čele bodovania však vďaka dvom streleným gólom skončil hráč Nitry Sebastián Čederle. Toto porovnanie s minulými rokmi ešte viac odzrkadľuje, ako veľmi nášmu útoku chýbal líder, ktorý by vsietil alebo prihral na dôležité góly. V slovenskej histórii sa najčastejšie na čele produktivity tímu ocitol Miroslav Šatan, ktorému sa to podarilo 4-krát (2000, 2002, 2004 a 2011 spoločne s Nagyom), 3-krát bol najproduktívnejším hráčom Žigmund Pálffy (1999, 2003 a 2005). Zaujímavý úkaz môžeme vidieť taktiež počas domáceho šampionátu v roku 2019, napriek veľkej streleckej potencii slovenského tímu mu chýbal jasný líder.

V histórii zaznamenalo 10 a viac bodov na jednom svetovom šampionáte v slovenskom drese 9 hráčov, pričom Miroslavovi Šatanovi sa to podarilo až 3-krát a Žigmundovi Pálffymu 2-krát. Miroslav Šatan je zároveň jediným slovenským reprezentantom, ktorému sa podarilo na jednom turnaji streliť 10 gólov. Jediným šampionátom, na ktorom získalo viac slovenských hokejistov 10 a viac bodov bol už spomínaný bronzový fínsky turnaj v roku 2003. V iných edíciách sa muselo Slovensko predovšetkým v bodovaní spoliehať vždy na jedného hráča.

Zoznam slovenských hráčov s minimálne 10 bodmi na jednom svetovom šampionáte:

1999 – 10 bodov (5+5) – Žigmund Pálffy

2000 – 12 bodov (10+2) – Miroslav Šatan

2002 – 13 bodov (5+8) – Miroslav Šatan

2003 – 15 bodov (7+8) – Žigmund Pálffy

2003 – 15 bodov (4+11) – Jozef Stümpel

2003 – 12 bodov (4+8) – Ľubomír Višňovský

2003 – 10 bodov (6+4) – Miroslav Šatan

2007 – 11 bodov (5+6) – Marián Gáborík

2014 – 11 bodov (4+7) – Michel Miklík

2018 – 10 bodov (1+9) – Ladislav Nagy

2021 – 11 bodov (5+6) – Peter Cehlárik

2024 – 10 bodov (5+5) – Libor Hudáček

Bohužiaľ, tento rok vo švédskom Štokholme Slovensko žiadneho hrdinu nenašlo a zapísalo si na svoje konto množstvo negatívnych historických prvenstiev. Slovenskému fanúšikovi už preto zostáva iba dúfať, že rok 2026, ktorý prinesie okrem majstrovstiev sveta aj olympijský turnaj nabitý hviezdami NHL, prinesie viac radosti a viac príležitostí schuti si zakričať po každom strelenom góle a že Slovensko opäť nájde svojich lídrov.