Pánik: Nemôžem zaspať na vavrínoch
Niekdajší tréner našej reprezentácie Glen Hanlon o ňom povedal, že v budúcnosti sa stane lídrom slovenského národného tímu. Predurčujú ho k tomu ľudské i hokejové kvality. Richard Pánik je za posledné roky jeden z najvýraznejších talentov slovenského hokeja a právom mu je predpovedaná sľubná kariéra. Avšak aj on si musí svoju cestu vydláždiť postupne. Prechod do seniorského hokeja nemá vo farmárskom tíme Tampy, Norfolku Admirals, jednoduchý. No zdá sa, že martinskému odchovancovi svitá v AHL na krajšie časy. Posledných sedem zápasov mu prinieslo 5 gólov a 2 asistencie. Začiatky ale boli náročné.
Richard, v tejto sezóne je pre vás veľa vecí nových. Na čo sa zvykalo najťažšie?
„Najťažšie sa mi zvykalo na samotnú súťaž, lebo zo začiatku som nedostával takmer žiadny priestor na ľade a o to som to mal ťažšie. Moja pozícia v tíme bola vo štvrtej formácii v útoku s bitkárom, takže tie začiatky som naozaj ľahké nemal. Ale ako išiel čas, a hlavne teraz ku koncu, sa mi začalo dariť. Preto dúfam, že to takto bude pokračovať.“
Prekvapila vás kvalita AHL?
„Ani nie, už som v nej pred časom odohral jeden zápas, takže som asi vedel, do čoho idem. Škoda, že štart do tejto ligy som nemal ideálny.“
Ako ste naznačili, začiatky neboli ideálne. Čím to bolo, že ste dostávali tak málo priestoru na ľade?
„Konkurencia bola veľmi veľká. Bolo tu veľa výborných hráčov a keďže kemp v Tampe mi veľmi nevyšiel, musel som si svoje miesto vybojovať postupne.“
Čo bolo v tom čase najhoršie?
„Musel som iba zaťať zuby, stále naplno makať a čakať na poriadnu šancu. Myslím, že po niekoľkých vydarených zápasoch som si získal dôveru trénera.“
Koľko rozhovorov ste s trénerom absolvovali ohľadom vášho vyťažovania?
„Iba zopár a prevažne sa týkali systému hry.“
Poznáte dôvod, prečo ste hrali pomerne málo?
„Doteraz ho presne neviem, ale snažím sa na to nemyslieť.“
Čo sa v druhej polovici novembra zmenilo?
„V druhej polovici novembra sa zranilo veľa hráčov, tak som dostával viac príležitosti na ľade, čo bolo, samozrejme, výborné. Chytil som sa svojej šance, ale naďalej takto musím pokračovať.“
Pocítili ste, že Európan to má v zámorí o niečo ťažšie ako domáci hráč?
„Je pravda, že Európania to majú ťažšie, ale ja si aj tak myslím, že všetko je o dôvere trénera. Ak dobre trénujete, makáte a v samotnom zápase ukážete svoje kvality, tak nemáte problém.“
Prežívate momentálne najlepšie obdobie v tíme Norfolku?
„Momentálne áno, v posledných siedmich zápasoch mi pribudlo sedem bodov, ale nemôžem sa s tým uspokojiť. Zranení hráči sa vracajú do zostavy, preto musím ešte pridať, aby som svoje miesto nestratil. Nemôžem zaspať na vavrínoch.“
Máte vlastné bývanie, alebo spoločné s Jarom Janusom?
„Bývam s Jarom i Čechom Gudasom v apartmáne.“
Ako sa darí tímu?
„V našej divízii sme na druhom mieste, s čím je spokojnosť. Mali sme aj menší útlm, ale teraz opäť vyhrávame.“
Čo vaše ambície do konca sezóny?
„Určite chcem hrať čo najviac a udržať si stabilnú výkonnosť.“
Vedenie reprezentačného tímu, či už pán tréner Vůjtek alebo pán manažér Sýkora, s vami nehovorili?
„Nie, z reprezentácie ma zatiaľ niekto nekontaktoval.“
Ďalší Slovák v AHL, Tomáš Marcinko, si v zápase proti vášmu tímu privodil hrôzostrašné zranenie krku. Ako si spomínate na ten moment?
„V prvom rade som rád, že je v poriadku. Ja som na ľade nebol a ani som ten moment nevidel. Keď som zistil, že je to on, ostal som v miernom šoku, lebo sa dobre poznáme. Hlavné však je, že teraz je už v poriadku, ale ten prvý pocit bol pre mňa nepríjemný.“
