Pred začiatkom majstrovstiev sveta prevládala medzi slovenskými fanúšikmi optimistická nálada. Tím Ivana Feneša sa zišiel takmer v ideálnom zložení. Chýbali iba 2 hráči, o ktorých môžeme povedať, že by mohli mať výrazný vplyv na výkon celého tímu. Juraja Slafkovského nepustil klub NHL a Jakub Demek sa lieči z operácie. Do zostavy mohol zasiahnuť aj Ondrej Molnár, ktorý sa však sám vylúčil z účasti nezmyselnou šarvátkou. Navyše to ešte nie je hráč, ktorý je pre reprezentáciu kľúčový.
Optimizmus navyšovala aj pomerne dobre zložená základná skupina. Lotyšsko sme brali ako istú výhru, Švajčiarsko ako takmer istú a s Fínskom by za určitých okolností tiež mohli odohrať vyrovnaný zápas. S bodmi proti USA sa veľmi nerátalo. Realita však bola trošku iná.

Prvý zápas proti Fínku bol zlý. Hlavne prvá tretina, ktorá fanúšikov a určite aj hráčov tak trochu prekvapila. Fíni boli vo všetkom lepší. Pohyb, prihrávka a všetky hokejové veci vyzneli v ich podaní na pohľad lepšie. Napriek tomu sa táto tretina skončila nerozhodne 1:1 a to vďaka gólu Petra Repčíka v presilovke tesne pred záverom. V 2. tretine však prišla pohroma v podobe 3 gólov v priebehu 10 minút. A to znamenalo koniec pre brankára Patrika Andrisíka. Nemôžeme povedať, že vybuchol. No brankár na tejto úrovni musí chytiť niečo viac, ako je bežné. Hlavne ten posledný štvrtý gól bol určite z kategórie lacných. Ten len poukázal na zmätok, aký vládol v tíme. Do brány prišiel Matej Marinov, no už veľa práce nemal. Ale opäť, práve v momente, kedy sme očakávali slovenský nápor, dostal aj on gól, ktorý by nemal. Z ostrého uhla ho prestrelil Brad Lambert a tým aj ukončil slovenské nádeje na lepší výsledok. Po skončení zápasu sa medzi fanúšikmi ozývali hlasy sklamania. Ani nie tak z výsledky, ako z predvedenej hry. A riešilo sa, ako bude prebiehať zápas s USA.


Tréneri slovenského tímu urobili tak trochu prekvapujúci krok, ktorý však položil základy dobrých výsledkov. Po zbabranom zápase jednoducho museli niečo urobiť a ich voľbou bola zmena na brankárskom poste. Do brány sa postavil brankár, ktorý bol nominovaný na poslednú chvíľu. Adam Gajan dovtedy odchytal za rôzne reprezentácie iba 3 zápasy, pričom ten tretí ani nie celý. Ale bol to výborný ťah. Americkí hráči boli samozrejme veľmi aktívni. Z prvého gólu sa však tešil Libor Nemec. Avšak v 5. minúte bol za hákovanie vylúčený Alex Čiernik a Tyler Boucher vyrovnal. Naša lavička si ale zobrala trénerskú výzvu, riešilo sa prípadné nedovolené bránenie na nášho brankára Gajana. Gól však platil a za toto rozhodnutie dostal slovenský tím ďalšie 2 trestné minúty. A aj za to pykal. Nie však v oslabení, ale tesne po skončení presilovky USA. To už nevyzeralo dobre. Našťastie v 2. tretine, v priebehu 3 minút a 19 sekúnd strelili Slováci 3 góly. Neuveriteľný obrat proti takémuto súperovi každému vyrazil dych. Šokovaní boli aj Američania. Kenny Connors bol navyše vylúčený za hlúpy faul na 5 minút a do konca zápasu. Peter Repčík v 50. minúte zvýšil na 5:2 a aj keď tím USA využil odvolanie brankára 5 minút pred koncom na strelenie gólu, Slováci si už nenechali ujsť víťazstvo. Alex Čiernik spečatil výsledok gólom do prázdnej brány. Slovenský tím však prišiel o 2 hráčov. Róbert Bačo bol suspendovaný na 1 zápas sa šarvátku na konci zápasu, no hrošie dopadol Samuel Honzek. Korčuľa mu nešťastne porezala pätu a tým prišiel o zvyšok šampionátu.


Tretím súperom bolo Lotyšsko. Slovenský tím predviedol zodpovedný výkon na čele s brankárom Gajanom, ktorý si pripísal prvý shutout na majstrovstvách sveta. Výhra 3:0 sa však nerodila ľahko. Lotyši boli húževnatý tím, ktorý si dokázal vypracovať strelecké príležitosti a v obrane takisto boli nepríjemní. Pomer striel bol takmer vyrovnaný, tentokrát v prospech Lotyšov 28:26. No naši hráči na rozdiel od tých lotyšských dokázali niektoré šance premeniť na gól. V 18. minúte sa v presilovke pomocou dorážky strely presadil Alex Čiernik a stav 1:0 vydržal až do 50. minúty. Filip Mešár vypracoval šancu pre Šimona Nemca, ktorý prakticky rozhodol. Naši hráči hrali pozorne v obrane a keď sa súper dostal k strele, zasiahol Gajan. O výsledku rozhodol gól do prázdnej brány od Filipa Mešára.


Štvrtým a posledným zápasov v základnej skupine bol súboj proti Švajčiarsku. V prípade výhry mal slovenský tím možnosť skončiť na 1. mieste a už vtedy vedeli, že vo štvrťfinále by to znamenalo papierovo prijateľného súpera z Nemecka. Ale aj Švajčiarom išlo o to, uhrať čo najlepší výsledok. Zápas bol vyrovnaný. V 1. tretine síce išli Slováci do vedenia, no šance mali aj Švajčiari. Vyrovnania sa dočkali v 2. tretine, no tento stav netrval dlho. Servác Petrovský sa presadil dvakrát v priebehu 48 sekúnd a naši hráči si tak vytvorili sľubný dvoj-gólový náskok. V tomto momente už nejeden slovenský fanúšik videl náš tím nielen vo štvrťfinále, ale aj v semifinále a možno aj vo finále. Švajčiari sa však nevzdali. V 3. tretine znížil Ramel a v presilovke sa podarilo vyrovnať Canonicovi. Alex Čiernik si vtedy na trestnej lavici dobre uvedomil, že nezmyselným seknutím v útočnej tretine možno obral svoj tím o dobrý výsledok. A tak sa aj stalo. Slováci mali ešte síce výhodu početnej prevahy, ale tú nevyužili. Zápas museli rozhodnúť až samostatné nájazdy. Rozhodlo sa až v 10. sérii.


Vo štvrťfinále sa stretli Slováci s kvalitným kanadským tímom na čele s fenomenálnym Connorom Bedardom. Tento zápas je určite ešte v živej pamäti každého slovenského fanúšika, takže nie je nutné hovoriť o podrobnostiach. Životný výkon predviedol brankár Adam Gajan, ktorý čelil až 57 strelám, čo je nový slovenský rekord. Niekoľkokrát pred ním horelo, kanadskí hráči nastrelili možno aj 5-krát tyč jeho brány, no bolo jasné, že ubrániť mimoriadne nadaných kanadských hráčov v predĺžení, kde sa hrá 3 na 3, bude mimoriadne náročné. Ak nie nemožné. To sa aj potvrdilo. Vo výbornej príležitosti nestrelil gól Martin Mišiak a neskôr ani Servác Petrovský. Connor Bedard potvrdil svoju výnimočnosť, keď zachytil zle vyhodený puk, prekľučkoval sa až pred bránu, kde si položil brankára Gajana a rozhodol.


Slovenský tím tak aj napriek poslednej prehre zanechal veľmi dobrý dojem. Prvý zápas proti Fínsku bol zlý, ale potom to už nabralo iný spád a hráči viditeľne zlepšili svoj prístup k hre a začali si viac veriť. Výborný výkon sme videli predovšetkým v zápase proti USA a Lotyšsku a aj v prehranom štvrťfinálovom zápase. Turnaj však mnohým ukázal, že treba hrať plných 60 minút a každá chyba môže byť osudná.
O výraznom zlepšení jasne hovoria aj štatistiky. Do očí udrie predovšetkým úspešnosť presiloviek. V tomto sme mali problémy takmer na každom turnaji. A veľké. No teraz to hráči zvládli bravúrne. Po štvrťfinále majú úspešnosť 45,45 %, čo je pre nás takmer neuveriteľné číslo. Lepšiu úspešnosť mali už iba hráči Kanady a to 50 %. Na druhej strane, naši hráči si vypracovali iba 11 početných výhod. To je najmenej zo všetkých tímov. Dokonca aj rakúsky tím ich mal viac. Na tomto by hráči ešte mohli popracovať. Takisto ani hra v oslabení nebola zlá. Iste, 5 gólov nie je najlepšie číslo. Veď napríklad Česi, Švédi a Lotyši inkasovali iba 1 gól v oslabení. Ale opäť. Ak sa pozrieme na nedávne turnaje, je to viditeľné zlepšenie. A hlavne, slovenský tím sa nenechal veľmi často vylučovať. V oslabení sme boli 16-krát. Ale až 6-krát v poslednom zápase proti Kanade. Takže v ostatných zápasoch si hráči dávali veľký pozor, čo robia. Tu ale zaujme aj ďalší fakt. Ak sa nemýlime, až 4 oslabenia vznikli kvôli tomu, že hráči vyhodili puk do hľadiska. Jedenkrát v zápase proti Fínom, jedenkrát v zápase proti USA a dvakrát proti Kanade. Aj na toto si treba dávať veľký pozor.
Vhadzovanie bola tiež oblasť, kde slovenský tím častokrát ťahal za kratší koniec. Aj tu ale vidieť náznaky zlepšenia. Nebolo to síce ešte optimálne, no ak hráči ako Petrovský, Repčík, Dvorský a aj mladý František Dej na tejto činnosti popracujú, môže to byť ešte lepšie. Viackrát sme videli, že výhra pri vhadzovaní dokáže zabrániť nebezpečnej šanci, alebo ju naopak pre náš tím vytvoriť.
Pozitívny bola aj fyzická hra našich reprezentantov. Nie brutálne zákroky, ktoré by vyústili do oslabenia. Ale čistá hra v rámci pravidiel, kde sa však hráči nebáli naraziť do súpera, prípadne mu iným spôsobom dať najavo, že tam nemá čo robiť. Zaujímavé bolo, že týmto spôsobom sa naši reprezentanti dokázali výborne presadiť aj proti zámorským tímom, ktorým je takýto systém vlastný. Tu zaujal predovšetkým Róbert Bačo. To bol aj presne dôvod, prečo sa ocitol v nominácii.
Čo sa týka produktivity, nie je veľmi hráčom čo vytknúť. V 5 zápasoch zaznamenali 17 gólov, čo je 5. najvyšší počet. Nie každý v tejto činnosti odovzdal maximum. Samuel Honzek vôbec nebodoval, no ani k tomu nemal veľa príležitostí, keďže sa v 2. zápase zranil. Adam Sýkora strelil síce iba 1 gól, no kompenzoval to neuveriteľnou bojovnosťou v defenzíve. Dalibor Dvorský v tomto smere tiež nie celkom naplnil očakávania. Strelil iba 1 gól a zaznamenal 2 asistencie. Od hráča, ktorý by mal byť draftovaný v 1. kole, by sme čakali viac. Ale jeho čas ešte príde. Ak sa nestane nič nečakané, na nasledujúcom turnaji a v sezóne 2024/2025 by mohol byť v tomto smere ťahúňom. Predpoklady na to má.
Jednoznačnou hviezdou bol brankár Adam Gajan. Zdá sa, že slovenská reprezentácia opäť našla kandidáta, ktorý bude žiariť nielen na juniorskej úrovni, ale neskôr aj medzi seniormi. Svojimi výkonmi na týchto MS si výrazne zlepšil kredit, ktorý sa môže premietnuť aj do draftu NHL. Je to vysoký brankár s výborným pohybom. Betóny má všade. Nemá problém pokryť celú šírku brány, čo je pri mnohých neprehľadných situáciách obrovská výhoda.

Pre slovenských fanúšikov sa majstrovstvá sveta skončili prehrou našej reprezentácie vo štvrťfinále. Ale už teraz sa tešíme na to, čo nám predvedú mnohí z týchto hráčov o rok. Bolo by však chybou celkom ignorovať zostávajúce stretnutia, pretože tam môžeme vidieť kvalitný hokej, porovnateľný s tým seniorským, no s juniorským zápalom pre hru.