Očakávania pred začiatkom šampionátu neboli príliš veľké. Fanúšikovia a aj odborná verejnosť bola uzrozumená s tým, že tentokrát nepôjde do Kanady tím takej kvality, akú sme videli pred rokom. Stále sme však dúfali, že sa slovenským reprezentantom podarí prelomiť štvrťfinálovú kliatbu a po rokoch si opäť zahrajú o medaily. Postup zo skupiny vzhľadom na jej zloženie nikto v podstate ani neriešil. To bolo brané ako samozrejmosť. Chceli sme však vidieť vyrovnané zápasy aj proti kvalitným súperom. Prehra pri dobrých výkonoch sa dá akceptovať. V tomto však hráči zaostali za očakávaniami.

V skupine čakali na slovenský výber dva silné tímy zo Švédska a Česka, jeden papierovo vyrovnaný zo Švajčiarska a jeden outsider z Kazachstanu. Výsledky toto zloženie aj reflektovali. Ale ako sme už načrtli v úvode, herný prejav nebol ani v jednom zápase optimálny.

V nominácii neboli žiadne veľké prekvapenia. Situácia s Ondrejom Molnárom bola vopred jasná, tam sa nič nezmenilo. Možno tak trochu prekvapilo nominovanie 17-ročného útočníka Tobiasa Tomíka na poslednú chvíľu, keď sa už tím pripravoval v Kanade. Iste. Fanúšikovia videli v nominácii viacerých hráčov, ktorí tam podľa nich nemali byť a chýbali im hráči, ktorí tam podľa nich mali byť. Ale to je už neoddeliteľná realita každej zverejnenej nominácie. Nikdy sa nestalo a dovolíme si tvrdiť, že nikdy sa ani nestane, aby boli všetci spokojní.

Reprezentácia odcestovala do Kanady už na začiatku decembra. Najskôr s hráčmi prevažne s európskych súťaží, ku ktorým sa postupne pripojili ich zámorskí kamaráti. Na programe mali až 4 prípravné zápasy. Aj to bol tak trochu nezvyčajný krok. Prvé 2 zápasy proti Nemecku sa skončili výhrou slovenského tímu. Potom už ale nasledovali skúšky proti Fínsku a USA a tam už výsledky neboli dobré. V prvom zápase prehrali 0:6, v druhom 2:6.

Slovensko : Švédsko
Prvý zápas proti Švédsku začal dobre. Slováci mali v prvej tretine niekoľko šancí skórovať a udržiavali si aktivitu. Výsledkom bol gól Dalibora Dvorského krátko po skončení našej presilovky. Potom to už ale išlo dolu kopcom. V 2. tretine prebrali aktivitu Švédi a naši hráči ako by nevedeli čo skôr. Súper strelil 2 góly. Stav 1:2 pred záverečnou tretinou nebol beznádejný. Šancu vyrovnať im ponúkol obranca Axel Sandin-Pellikka, ktorého vylúčili pár sekúnd o začiatku tretiny. Slováci niekoľkokrát vystrelili na bránu, ale gól nestrelili. A bol to práve Sandin-Pellikka, ktorý rozhodol o výsledku zápasu. V 3. tretine zaznamenal 2 góly a keďže sa presadil aj v 2. tretine pripísal si hetrik. Stal sa vôbec prvým obrancom s hetrikom do slovenskej siete na MS juniorov. Doterajším rekordom boli 2 góly, čo sme videli 2-krát. Naposledy v sezóne 2008/2009, kedy Maxim Gončarov zaznamenal 2 góly do siete Zdenka Kotvana. Švédi strelil aj 5. gól, na slovenskej strane dokázal už len Jenčko znížiť na 2:5.


Slovensko : Švajčiarsko
Dôležitý zápas proti Švajčiarsku mal ukázať, ako na tom slovenský tím vlastne je. Nebol to ale pekný pohľad. Aj proti súperovi z rovnakej váhovej kategórie predviedli slovenskí hráči výkon, na ktorý určite nebudú hrdí. Korčuľovanie, napádanie, prechod do útoku… Všetky atribúty moderného hokeja vyzneli v podaní našich reprezentantov veľmi nepresvedčivo. Našťastie brankár Samuel Urban sa na zápas pripravil dobre a hlavne jeho zásluhou dokázali držať vyrovnaný stav až do konca stretnutia. Nakoniec prišla nenápadná akcia, ktorá prinútila jedného zo švajčiarskych hráčov chybovať pred vlastným brankárom a Ján Chovan využil jeho „nahrávku“ na strelenie víťazného gólu. Touto výhrou urobili dôležitý krok k postupu do štvrťfinále.


Slovensko : Česko
S Českom každá výhra poteší. Už síce opadol ten ošiaľ z 90-tych rokov, kedy sme každý prehru brali smrteľne vážne a každá výhra vyvolala na Slovenskú spoločenskú eufóriu. Pred rokom sme videli nádhernú výhru 6:2 a tajne sme dúfali, že niečo podobné sa zopakuje. Nestalo sa. Českí hráči predčili tých slovenských vo všetkých činnostiach. V našom pásme si niekedy robili čo chceli a slovenskí hráči v tých momentoch nevedeli, čo skôr. Až sa čudujeme, že to nakoniec skončilo prehrou iba o 2 góly. Alan Lenďák ukázal viacero kľúčových zákrokov. Presadili sa Adam Cezdo a v závere v presilovke pri odvolanom brankárovi aj Dalibor Dvorský. Slováci mali v závere možnosť hrať 5-minútovú presilovku, podporenú vylúčením ďalšieho hráča na 2 minúty.


Slovensko : Kazachstan
Zápas, ktorý sa zapísal do histórie slovenského pôsobenia na tomto turnaji. Vôbec po prvýkrát inkasoval slovenský brankár 2 góly pri našej presilovke. Išlo síce o 5-minútové vylúčenie, ale aj tak. Zvlášť ak ide o Kazachstan. Z jasného zápasu tak vytvorili drámu, ktorá sa len tak nevidí. V 1. tretine sa 2-krát presadil Dvorský, pridal sa Pekarčík a my sme rozmýšľali o tom, či uvidíme desiatku v sieti Kazachstanu. V 2. tretine súper znížil, no Pekarčík opäť zvýšil vedenie na 3 góly. Postupne však opadla istota z ich hokejok a na hráčoch bolo vidieť, ako sa boja robiť odvážne rozhodnutia. Hrubými individuálnymi chybami pomohli súperovi k nečakanému vyrovnaniu, keď posledný gól padol 29 sekúnd pred koncom. Našťastie, v predĺžení obranca Martin Štrbák strelil víťazný gól. Dvorský a Pekarčík zaznamenali zhodne 4 body za 2 góly a 2 asistencie.


Štvrťfinále Slovensko : Fínsko
Štvrťfinále sa už od prvých minút vyvíjalo zle. V čase 01:10 strelili Fíni prvý gól, v čase 03:54 druhý gól a v čase 13:03 pridali aj tretí. To bol koniec pre brankára Alana Lenďáka, ktorý tak z 5 striel dostal 3 góly. Mnohí fanúšikovia v tom čase možno aj vypli priamy prenos, pretože to vyzeralo na ďalší debakel. V 2. tretine však Slováci zapli na vyššie obrátky a vydolovali prvý gól z hokejky Pekarčíka. Nanešťastie o pár minút neskôr sa Fíni opäť dostali do 3-gólového vedenia. To už sme hrali bez zraneného Radivojeviča, ktorého zranil obranca Emil Pieniniemi. Ten za to dostal trest na 5 minút plus do konca zápasu. V 50. minúte strelil gól Fedor a keď o 7 minút neskôr dotlačil do brány puk aj Dvorský, dúfali sme v malý zázrak. Podobný ako ten pred rokom, kedy Mešár pri odvolanom brankárovi v poslednej minúte vyrovnal. História sa ale v tomto prípade nezopakovala. Boli to Fíni, ktorí strelili ďalší gól. Slovenskí hráči boli aktívni, súpera prestrieľali v pomere 36:18, no efektivita bola na strane súpera. Naša reprezentácia tak opäť skončila vo štvrťfinále a na ďalšiu šancu zabojovať o medaily budú musieť čakať minimálne rok.


Na rozdiel od predchádzajúceho šampionátu bol herný prejav oveľa horší. A to sa aj prejavilo na výsledkoch. Prehry so Švédskom a Českom podčiarkli rebríčkové postavenie, čo môžeme povedať aj o výhre nad Švajčiarskom. Slabý výkon v zápase s Kazachstanom však zatienil to málo dobrého, čo naši hráči v zápasoch predviedli.

Z pohľadu tímových štatistík to ale nebol až taký zúfalý výkon. Videli sme už aj horšie výkony, na ktoré sa už ale časom zabudlo. Štatistiky uvádzame po skončení štvrťfinálových zápasov a zápasov o záchranu. To aby mali všetci hráči približne rovnaký počet odohraných zápasov.
V 5 zápasoch nastrieľali naši hráči 14 gólov. V tomto smere sme čakali o trochu viac. Pomôcť k tomu mali zápasy proti Švajčiarsku a Kazachstanu. Je to 5. najvyšší počet gólov. Na čele boli Česi a Američania s 29 gólmi. Na bránu vyslali 151 striel, čo je opäť 5. najvyšší počet. A znamená to úspešnosť 9,27 %. Vyššia ako mali Fíni a dokonca aj kanadskí hráči. Tí prekvapujúco skončili v tejto štatistike poslední (13 gólov z 205 striel).
Vďaka viacerým vyšším trestom odohrali naši hráči najviac minút v početnej výhode (37:56). Využili to na strelenie 4 gólov. Z tohto pohľadu je vidieť rezervy.
Náš tím bol v oslabení iba 12-krát, čo je najmenej zo všetkých tímov. Iba 2 inkasované góly je 3. najmenší počet. Tu ale treba rozlišovať aj iný údaj. A to je počet vylúčených hráčov (17). Aj v tomto však boli Slováci najlepší.
Na slovenskú bránu smerovalo 124 striel, čo je 2. najnižší počet. Ale 19 inkasovaných gólov je 4. najvyšší počet.
Vo vlastnej presilovke inkasovali slovenskí brankári až 3 góly. Pritom takto padlo na celkom turnaji 8 gólov.
Boli sme ale druhý najhorší tím v návštevnosti (22 431). To je však výrazne ovplyvnené miestom konania a zložením skupín. Kanada a USA hrali v tej druhej skupine.

Môžeme sa pozrieť aj na niekoľko základných individuálnych štatistík. Po štvrťfinálových zápasoch bol najproduktívnejším hráčom Dalibor Dvorský. V 5 zápasoch nazbieral 5 gólov a 4 asistencie. Delil sa aj o 1. miesto v tabuľke strelcov. Bol najvyťaženejším útočníkom s priemerným časom na ľade 23:09. V zápase proti Fínsku odohral 25 minút a 26 sekúnd, čo je na útočníka enormný počet. Tu je ale dokonca lepší Juraj Pekarčík, ktorý odohral o 3 sekundy viac. Dvorský vyhral až 77 vhadzovaní, čo je zo všetkých hráčov najviac. Prehral ich 40, takže jeho úspešnosť je 65,81 %, čo je 4. najlepšie číslo. Za tieto výkony by bol Dvorský po štvrťfinále určite zvolený za najužitočnejšieho hráča turnaja.
Obranca Maxim Štrbák bol 3. najvyťaženejším hráčom s priemerom 23:31. Cez 20 minút sa dostali aj útočníci Juraj Pekarčík (22:32) a Daniel Alexander Jenčko (21:22).
Maxim Štrbák bol so 6 bodmi 3. najproduktívnejším obrancom.
Brankári však nemali dobré čísla. Samuel Urban inkasoval 12 gólov z 93 striel, čo znamená gólový priemer 3,16 a úspešnosť 87,1 %. Alan Lenďák je na tom ešte horšie. Veľmi mu uškodil zápas s Fínskom. Inkasoval 7 gólov z 30 striel, čo znamená úspešnosť 76,67 %.

Pred rokom sme spomínali, že produktivita bola silnou stránkou. Petrovský a Mešár mali na konte 9 bodov, pričom prvý z nich nastrieľal 5 gólov. Ďalší 3 hráči mali na konte aspoň 3 góly a celkovo sa do streleckej listiny zapísalo 11 hráčov. Teraz skórovalo iba 7 hráčov a iba 2 z nich mali na konte aspoň 3 góly (Pekarčík a Dvorský). Priebehy jednotlivých zápasov to ale jasne ukazovali. Prvý útok v zložení Pekarčík – Dvorský – Jenčko bol na ľade vždy, keď bolo treba riešiť presilovky a na ľad naskakovali najčastejšie. Šancu samozrejme dostávali aj iní hráči, no táto trojica na rozdiel od iných dokázala svoje šance využívať. Toto bol jeden z mnohých problémov, s ktorými sa potýkal súčasný tím.
Prekvapilo nás slabé využívanie Luku Radivojeviča počas presiloviek. Ako člen druhej formácie sa nedostal na ľad tak často, no bolo na ňom vidieť, že si pohybom dokáže vytvoriť priestor a snaží sa niečo vymyslieť. Gól nestrelil, zaznamenal iba 2 asistencie.
Najväčším sklamaním však boli výkony Tomáša Pobežala. Toto mal byť turnaj, kde si mohol vytvoriť dobrú východiskovú pozíciu vzhľadom na vstupný draft NHL. Jeho výkony v našej najvyššej súťaži vzbudzovali optimizmus. No výkony na samotnom turnaji toto nepotvrdili. Častokrát vyzeral akoby stratený pri rýchlych korčuliaroch súpera a obrancovia mu veľa priestoru nedávali. Na celom turnaji zaznamenal iba 6 striel na bránu. To je skutočne extrémne málo na hráča, ktorý mal patriť k ťahúňom ofenzívy. Do kanadského bodovania si zapísal 1 asistenciu.
Obranca Richard Baran taktiež podľa nás nenaplnil očakávania. V USHL sa mu darí zapisovať sa do produktivity, no na tomto turnaji v 4 zápasoch nebodoval. Ani jeho priemerný čas na ľade nebol vysoký (10:15).
Juraj Pekarčík splnil to, čo sa od neho čakalo. So 7 bodmi bol 2. najproduktívnejším slovenským hráčom. V zápasoch hýril aktivitou, čo sa aj odrazilo na produktivite. Podobne by sme mohli zhodnotiť Jenčka, ktorý nazbieral 4 body za 2 góly a 2 asistencie. Ján Chovan sa väčšinou pohyboval vo 4. útoku, takže mal obmedzený čas. Vyprodukoval víťazný gól proti Švajčiarom a zaznamenal aj 1 asistenciu. O rok by mohol patriť k lídrom tímu a o 2 roky to budeme od neho očakávať. Podobne je na tom aj druhá 2007 medzi útočníkmi, Tobias Tomík.
V obrane bol lídrom Maxim Štrbák. Ale opäť jeho výkony znehodnocujú výrazné individuálne chyby, z ktorých padli góly do slovenskej siete. Očividne bol preťažený. V klube na takúto záťaž nie je zvyknutý, čo mohlo byť tiež jednou z príčin jeho chybovosti. Na druhej strane, ak chce v budúcnosti hrať hokej na najvyššej úrovni, takýto tlak musí ustáť.
Výrazné chyby sme ale videli aj pri iných hráčoch. Vojtech, Královič, Císar a aj ďalší predviedli momenty, na ktoré určite nebudú hrdí.