Strhujúci finiš Košíc

Hoci sa HC Košice ešte v októbri pohybovali na chvoste ligy, z čiastkového neúspechu sa otriasli a ich výkony postupne rástli. Posledné týždne predvádzali strhujúci finiš, základnú časť ukončili šnúrou ôsmich výhier v rade a v poslednom kole vytlačili z prvého miesta ligovej tabuľky Slovan Bratislava. Košičania tak zaknihovali deviate prvenstvo po základnej časti (naposledy sa im to podarilo v sezóne 2015/16), čo je súčasné maximum spomedzi všetkých klubov:

Aj po základnej časti jubilejnej 30. sezóny naďalej platí, že dlhodobú časť najvyššej slovenskej súťaže dokázalo vyhrať iba šesť klubov.

Keby sa bodovalo ako v NHL

Kým v európskych ligách sa za výhru v riadnom hracom čase udeľujú 3 body, v zámorských súťažiach na čele s NHL sa v tomto prípade udeľuje o bod menej. Pri výhrach po predĺžení / nájazdoch však platí rovnaký princíp, víťaz berie 2 body a porazený 1 bod.

Ako by vyzerala extraligová tabuľka po základnej časti, keby sa v slovenskej lige používa rovnaký systém bodovania ako v NHL? Pre zaujímavosť sme sa na to pozreli a zostavili takúto tabuľku.

Aj keď bola ligová tabuľka pomerne vyrovnaná, prekvapivo by iný systém bodovania výrazne nezamiešal jej poradím. Jediná zmena sa týka 10. miesta, na ktoré by poskočil Liptovský Mikuláš na úkor Nitry, ktorá by navyše mala rovnako bodov ako posledný Prešov. Môžeme teda skonštatovať, že klub spod Zobora najefektívnejšie využil súčasný systém bodovania, keďže obstál lepšie, ako by sa umiestnil pri zámorskom systéme deľby bodov.

Kanadské bodovanie? Na vrchole Gerlach

Prešovský útočník Max Gerlach to túto sezónu dotiahol na vrchol, keď si pripísal ligové maximá v počte bodov (59) a taktiež gólov (34) po základnej časti. O jeden gól prekonal bradatý rekord ruského útočníka Romana Iľjina, ktorý bol vďaka 33 gólom v drese Slovana Bratislava zo sezóny 1998/99 doteraz najlepším strelcom spomedzi legionárov.  

Okrem toho sa stal Gerlach prvým hráčom v histórii, ktorý ovládol kanadské bodovanie súťaže, hoci nastupoval za zostupujúci tím. V tomto smere treba spomenúť, že do tohto ročníka bol víťazom produktivity z najnižšie umiestneného tímu René Školiak, ktorý v sezóne 2006/07 skončil so Skalicou na 8. mieste a vyhral kanadské bodovanie so ziskom 70 bodov. Pred druhým Marekom Uramom zo Slovana Bratislava mal vtedy po 54 kolách až 7-bodový náskok.

Keby sa nepočítali sekundárne asistencie

Ako všetci vieme, v hokeji sa do kanadských bodov nepočíta len samotná primárna prihrávka na gól, ale aj tá, ktorá tejto prihrávke predchádzala. Boli by v kanadskom bodovaní po základnej časti nejaké zásadné zmeny, keby sa do neho nepočítali sekundárne asistencie?

Lídrom by bol naďalej Max Gerlach, no na druhé miesto by poskočil Robby Jackson z Nových Zámkov, zatiaľ čo jeho spoluhráč Austin Farley by z Top 10 vypadol. Brant Harris zo Slovana Bratislava a Kale Kerbashian zo Spišskej Novej Vsi by klesli o 2 pozície, o jednu Michael Huntebrinker zo Zvolena. Naopak spomínaný Robby Jackson a taktiež Liam Pecararo zo Slovana spolu s Joona Jääskeläinenom z Košíc by si polepšili o jednu pozíciu. O dve pozície by si polepšil bystrický útočník Branden Troock a Juraj Majdan zo Spišskej Novej Vsi by bol dokonca vyššie o päť miest.

Zreteľná dominancia legionárov

Len v troch tímoch nevyhrali kanadské bodovanie legionári – HK Poprad, Dukla Trenčín a HK Nitra. Umiestnenie týchto troch tímov v tabuľke (všetky mimo TOP 6) len podčiarkuje dôležitosť prítomnosti kvalitných legionárov, keďže práve zahraniční hráči boli v tejto sezóne hlavnými ťahúňmi úspešných klubov.

Vôbec po prvýkrát v ligovej histórii sa stalo, že v najlepšej desiatke kanadského bodovania obsadili až 9 miest legionári. Doterajšie maximum sa datovalo do sezóny 2019/20, kedy bolo v TOP 10 ligovej produktivity spolu 7 importov.

Do nasledujúceho grafu sme zaznamenali vývoj počtu legionárov v desiatke bodovania Tipos extraligy naprieč jednotlivými sezónami.

Ako z grafu zreteľne vyplýva, posledné ročníky tieto čísla výrazne rastú. V sezóne 2015/16 sa po prvýkrát objavili v najlepšej desiatke ligovej produktivity viac ako dvaja legionári, odvtedy sa tento počet už nevrátil k predchádzajúcim hodnotám.

Najvyťaženejší hráči základnej časti z rôznych uhlov pohľadu

Štatistiky InStat nám dávajú rozsiahle možnosti, ktoré oficiálny ligový servis neposkytuje. Napríklad nám umožňujú sledovať počet odohraných minút jednotlivých hráčov.

Ktorý hráč odohral v základnej časti najviac minút v hre 5 na 5, presilovkách či oslabeniach? Kto odohral najviac minút bez streleného gólu či zisku bodu? Všetko tieto informácie a pár ďalších sme zhrnuli do nasledujúcej tabuľky.

Najviac gólových šancí

Rôznym zaujímavým štatistikám jednotlivých hráčov po základnej časti sa budeme určite venovať v ďalších článkoch, no v tejto chvíli by sme radi vyzdvihli Dominika Sojku z Banskej Bystrice. Má skutočne pozoruhodnú extraligovú kariéru, v sezóne 2020/21 sa stal prvým hráčom v histórii, ktorý strelil svoje prvé dva góly v kariére počas oslabenia. V tejto sezóne skóroval päťkrát, z toho trikrát pri hre v početnej nevýhode.

Jeho čas na ľade v základnej časti bol 226 minút a 39 sekúnd, z toho strávil hrou v oslabení 40:52. O to viac je zaujímavé, že keď sa pozrieme na najlepších hráčov v lige z pohľadu dostávania sa do čistých gólových šancí (strely z inner slotu / vnútorného slotu, priestoru tesne pred bránou) pri všetkých herných situáciách v prepočte na 60-minútový hrací čas, na prvom mieste nájdeme práve tohto takmer dvojmetrového útočníka.

Čo je však dôležité, jeho úspešnosť v týchto situáciách je 29,4%, čo je ligový nadpriemer. Napríklad Matteo Gennaro patril tiež k ligovej špičke v dostávaní sa do sledovaného typu šancí, avšak jeho úspešnosť pri ich zakončení bola len 10%.

Najofenzívnejším tímom HK Nitra

Kluby s ofenzívnym poňatím hry predvádzajú často divácky najatraktívnejší hokej. V základnej časti v tomto smere vyčnievali nitrianski hokejisti, ktorí mali najviac útočných akcií (1303), prihrávok (15 390), celkových streleckých pokusov (2962, streleckých pokusov z inner slotu (775) a očakávaných gólov (149,8). Nízka efektivita v zakončení mohla prameniť z nedostatočnej skúsenosti hráčov a zohranosti, čo ich v prvej polovici sezóny výsledkovo brzdilo.

Taktiež mali najviac výstupov z obranného pásma (2790) a vstupov do útočného pásma (2989), čo priamo naznačuje, že zo všetkých tímov hrali najviac hore-dole. To potvrdzuje aj štatistika počtu protiútokov, ktorú hokejisti z Nitry tiež ovládli:

Zo všetkých tímov tak najčastejšie po zisku puku štartovali hneď do útoku, na úkor upokojenia hry a založenia postupného útoku. To si vyžiadalo svoju daň, nakoľko mali druhý najvyšší počet stratených pukov (3632) a druhý najvyšší počet očakávaných inkasovaných gólov (148,9). Reálne aj inkasovali druhý najvyšší počet gólov (157).

Najviac faulov vo vlastnej presilovke

Čoskoro vypukne najdôležitejšia časť sezóny. V play-off bude pre každý tím nepochybne dôležité vyhýbať sa zbytočných chybám. Azda tou najzbytočnejšou chybou v hokeji je faul vo vlastnej presilovke.

Hráči Banskej Bystrice boli v tomto smere vzoroví, nakoľko boli počas hry v početnej výhode vylúčení šesťkrát. Na druhú stranu Trenčín a Nitra nazbierali v tejto fáze hry zhodne po 25 vylúčení. Treba však zohľadniť skutočnosť, že nie každý tím odohral v početnej výhode rovnaký čas, preto sme celkový počet vylúčení vo vlastnej presilovke dali do pomeru s celkovým časom stráveným v tejto hernej situácii a poradie je nasledovné:

Najčastejšie skórujúci tím v oslabení

A ktoré mužstvo je najnebezpečnejšie v oslabení smerom dopredu? Pozreli sme sa aj na to a z tohto porovnania vyšla najlepšie Banská Bystrica, ktorá mala v tejto hernej situácii priemer 2,71 gólu na 60 minút.