Richard Baran: MS juniorov ešte neriešim
Zámorská juniorská súťaž USHL je medzi slovenskými hráčmi veľmi populárna. Mnohí z nich tam vidia odrazový mostík k NCAA a táto súťaž dokáže pripraviť hráčov aj na juniorské majstrovstvá sveta. Jedným z kandidátov na reprezentačný dres je aj obranca Richard Baran.
Obranca Richard Baran zatiaľ ešte nepatrí medzi hráčov, ktorí by boli známi každému fanúšikovi slovenského hokeja. Tak ako mnohí iní hráči, aj on sa rozhodol rozvíjať svoju kariéru v zámorí, kde si vyskúšal pôsobenie v rôznych súťažiach. V predchádzajúcej sezóne pôsobil v kanadskej BCHL, ktorú si v našom rozhovore pochvaľoval, no v tejto sezóne už pôsobí v inej lige. „Chcel som sa posunúť o level vyššie,“ opisuje dôvody svojho rozhodnutia. „Už dlhšie som plánoval odísť do USHL. Istý čas som komunikoval s klubom Des Moines Buccaneers, kde momentálne pôsobím a postupne som prišiel k rozhodnutiu, že práve toto bude pre mňa dobrá voľba. Možností pokračovať bolo niekoľko, ale konkrétne tu som videl najväčšie pozitíva.“ Rozdiely medzi jednotlivými ligami hráči dokážu identifikovať. Napríklad o QMJHL sa hovorí, že je to súťaž vhodná pre technicky nadaných hráčov a vo WHL sa hrá tvrdý fyzický hokej. Aké sú teda rozdiely medzi BCHL a USHL? „Nepovedal by som že je rozdiel v tréneroch, tí sú veľmi kvalitní aj v BCHL. Rozdiel je skôr v hráčoch a celkovo v štýle hry v lige. Hráči sú viac hokejovo zruční a hrá sa viac do tela. Viac fyzicky.“
Klub sa nachádza v meste Des Moines, v štáte Iowa. Každé takéto mesto je pre Slováka istým spôsobom zaujímavé a špecifické. Je to tak? „Povedal by som, že Des Moiness je také typické americké mesto v tomto okolí. Všetky budovy sa mi zdajú veľmi rozťahané a bez auta sa tu príliš pohybovať nedá. Veľa obchodov, fastfoodov. Domy sú ďalej od centra mesta. Všade naokolo sú polia a veľa golfových ihrisk. Takže pre mňa tu bohužiaľ nič extra zaujímavé nie je.“ Spestrením voľného času môžu byť aj návštevy iných športových podujatí. V tomto ani nie miliónovom meste sa nachádzajú rôzne tímy rôznych nižších súťaží. Hokej, americký futbal, bejzbal, basketbal, klasický futbal. Možností je veľa. „Ja si rád pozriem Formulu 1 a v lete sledujem cyklistiku a tenis,“ hovorí na túto tému Richard Baran. „Tu v meste sme boli s tímom zatiaľ iba na zápasoch miestneho klubu Iowa Cubs, ktorý hrá bejzbalovú ligu.“
Nové prostredie, nová súťaž, nový klub, tréner, spoluhráči. Všetko toto vplýva na výkony jednotlivcov a niekedy to trvá dlhší čas, kým sa hráč prispôsobí. V prípade Richarda Barana však bola aklimatizácia pomerne rýchla. Stal sa neoddeliteľnou súčasťou svojho tímu a tréneri do neho vkladajú veľkú dôveru. To sa aj odráža na produktivite. V 16 zápasoch aktuálneho ročníka zaznamenal 11 bodov, čo mu stačí na 2. miesto v klubovej produktivite. Istý čas bol dokonca lídrom. A v rámci celej súťaže je 8. najproduktívnejším obrancom. „Veľkú rolu v tom hrá letná príprava,“ pokračuje Richard Baran. „Sústredil som sa hlavne na rozvoj sily, výbušnosti a rýchlosti. To bola priorita a postupne som to začal prenášať na ľad. Popri tom som chodil hrávať veľa partičiek s chalanmi, aby som nestrácal cit na hru. Na sezónu som sa tak snažil pripraviť čo najlepšie. Ako každý rok. Pred začiatkom sezóny som vedel, že som dobre pripravený a s takým cieľom som do zámoria aj odchádzal. Navyše som sa v tíme rýchlo udomácnil. Chalani ma prijali do tímu a veľmi mi to týmto uľahčili.“
Tím však však nedosahuje dobré výsledky. V tabuľke ich nájdeme na predposlednej pozícii, keď zo 16 zápasov vyhrali iba 5 a ďalší bod získali za prehru po samostatných nájazdoch. Takéto výsledky pravdepodobne klubových predstaviteľov netešia. „Určite s tým nie sú zmierení. Myslím si, že žiadny tréner nemá v pláne byť na konci tabuľky a preto sa aj naše vedenie snaží o riešenie a nájsť ten správny recept na víťazstvá. Ja si myslím, že najväčší problém je v mentálnom nastavení nás hráčov. Náš spôsob hry nezodpovedá umiestneniu v tabuľke. Nedarí sa nám premieňať šance, aj keď mnohokrát prestrieľame súpera. Keď robíme to čo máme, vieme hrať s každým tímom v lige. Len treba hrať celých 60 minút.“
Približne o mesiac sa začínajú juniorské majstrovstvá sveta. Richard Baran by mohol patriť k nominovaným hráčom, čím by si pripísal prvú a zároveň poslednú účasť na tomto podujatí. Snažil sa o to aj v predchádzajúcej sezóne. A aj keď si nomináciu vybojoval, na šampionáte neodohral ani jeden zápas. „Samozrejme mi to bolo ľúto. Pre každého hráča, ktorý je nominovaný na MS juniorov, je veľký zážitok si tam aj zahrať. No aj keď som neodohral ani jeden zápas, tak som to s chalanmi prežíval. Síce na tribúne, ale aj tak to bolo super. Sú to určite iné emócie ako z ľadu. Vidíte vlastne celý zápas zhora z iného pohľadu a nie je tam toho veľa, čo môžete urobiť. Tréneri mi vysvetlili dôvody, prečo sa tak rozhodli. Mali na to svoje dôvody a ja som ich rešpektoval.“ Tento rok by to však mohlo byť iné. Naznačovali to aj zápasy počas letného obdobia, kde sa Richard Baran zúčastnil turnaja vo Švajčiarsku a odohral aj prípravné zápasy proti Nemecku. „Dostal som aj vtedy spätnú väzbu od trénerov. Moje zápasy sme prediskutovali. Na to, že to boli prvé zápasy sezóny, to nebolo zlé. Ale samozrejme vždy to môže byť lepšie.“ Ako to vyzerá s nomináciou na MS juniorov. „Zatiaľ sa na to špeciálne nesústredím. Keď príde nominácia a budem zavolaný budem veľmi rád. Ale teraz sa sústredím na sezónu v klube.“
V aktuálnej sezóne si tak brúsi svoje hokejové zručnosti v juniorskej lige, no v tej nasledujúcej by aj tento momentálne 19-ročný obranca mohol rozšíriť slovenskú enklávu v NCAA. Zmenilo sa niečo na tom? „S Arizona University som stále dohodnutý. V škole by som sa chcel venovať hlavne biznisu a veciam v tom smere.“
