Súčasný štandardný systém, to znamená 16 tímov postupujúcich do playoff, používa súťaž NHL už od sezóny 1979/1980. V tejto sezóne pribudlo ďalšie kvarteto klubov, ktoré predtým pôsobili v konkurenčnej súťaži WHA. Nováčikmi sa stali Edmonton Oilers, Winnipeg Jets, New England Whalers (neskôr premenovaný na Hartford Whalers) a Quebec Nordiques. Týmto sa počet klubov zvýšil na 21. To znamená, že účasť vo vyraďovacej časti si nevybojovalo 5 klubov. Ak to porovnáme so súčasnou situáciou, kedy pred bránami playoff zostane 15 klubov, dôvod na rozšírenie nás určite napadne.

Snahy o rozšírenie playoff tu boli oveľa skôr. Už približne pred 20 rokmi, predovšetkým z kanadských kruhov, sa ozývali hlasy, ktoré túto myšlienku schvaľovali. V tom čase to však bolo spôsobené aj tým, že kluby z Kanady nedokázali finančne konkurovať klubom z USA a častokrát zostali mimo playoff. Rozšírenie počtu účastníkov bolo jednou z možností, ako sa dostať k väčšiemu balíku dolárov od divákov a od televíznych spoločností. Po zavedení platového stropu už tento rozdiel nebol tak viditeľný a snahy o rozširovanie playoff NHL zamrzli.
Teraz sa však táto myšlienka opäť vrátila. Aktuálna sezóna sa nechtiac stala miestom pre viaceré experimenty. A jedným z nich je aj zvýšenie počtu klubov, ktoré sa dostali do vyraďovacej časti. Základná časť bola predčasne prerušená, takže jednotlivé tímy nemali možnosť odohrať plný počet zápasov, ktoré by legitimovali ich konečné postavenie v tabuľke. To bol hlavný dôvod, prečo sa tento systém v súčasnej sezóne uplatnil. Viacerým čelným predstaviteľom a aj fanúšikom sa to však celkom páči. Mnohí z nich by si vedeli predstaviť niečo také aj v budúcnosti, za normálnych okolností. Ide predsa o popularitu súťaže ako takú a ak sa nájde dôvod a spôsob, ako ju ešte o niečo zvýšiť, bolo by nerozumné sa tomu vyhnúť. Avšak v tom prípade by sa museli zobrať do úvahy mnohé iné faktory a najmä, poriadne sa zamyslieť nad systémom. Ten súčasný vznikol za kritickej situácie a nedá sa úplne prebrať do štandardnej sezóny.

Odporcovia rozšírenia často argumentujú počtom zápasov, ktoré sa odohrajú v základnej časti. Tím, ktorý si ani po 82 zápasoch nedokáže vybojovať účasť vo vyraďovacej časti, predsa nemá dôvod žiadať o výnimku. Má to svoju logiku. 82 zápasov je skutočne veľa. Ale opäť sa vrátime k celkovému počtu klubov v roku 1980 a v roku 2020. A to ešte v blízkej dobe pribudne 32. klub.

Systém, ktorý sme videli v tejto sezóne, nemusí byť tým smerodajným. Môže to byť len akási inšpirácia a ukážka, že to môže fungovať. Možností je viac.
Napríklad rozšíriť 1. kolo na 12 klubov z každej konferencie. Jednotlivé kluby by boli nasadené jednoducho podľa postavenia v tabuľke. To znamená, 1. proti 12., 2. proti 11., 3. proti 10. a tak ďalej. Týmto jednoduchým kľúčom by sa tak trochu eliminoval dôvod proti, ktorý sme spomenuli vyššie. Ak klub v základnej časti predvádza špičkové výsledky, za odmenu dostane skutočne toho najslabšieho súpera. Toto 1. kolo by sa mohlo hrať iba na 3 víťazné zápasy. Ale aj to by mohlo výrazne natiahnuť celú sezónu. No aj tu je riešenie. Základnú časť odštartovať skôr a tým pádom by sa skôr začali aj zápasy playoff. Málokto bude namietať, ak sa predsezónna časť skráti o polovicu.

Inou možnosťou je systém Wild Card, podobný tomu, aký sa používa v MLB. Tímy umiestnené na 7. až 10. mieste v každej konferencii by vytvorili dve dvojice a víťazi by tak postúpili do playoff, kde by doplnili už kvalifikovaný poltucet tímov. Odohrali by sa iba dva zápasy, čo by sezónu do dĺžky trvania ovplyvnilo minimálne.

V zámorí sa ale objavili úvahy aj o zahrnutí predsezónnych zápasov do konečného súčtu. Alebo prinajmenšom by tieto zápasy boli brané do úvahy pri rozhodovaní o celkovom umiestnení.

Zatiaľ sa však žiadne zmeny neplánujú. Garry Bettman približne pred dvoma rokmi vyhlásil, že žiadne zmeny v systéme playoff sa nebudú robiť. Čelní predstavitelia NHL, majitelia klubov a fanúšikovia však videli, že táto myšlienka nakoniec nemusí byť najhoršia. Nakoniec ale bude mať rozhodujúce slovo najsilnejší činiteľ a tým sú peniaze.