Prechádzal od mikrofónu k mikrofónu, rozprával pokojne a vôbec na ňom nebolo badať, že sa práve zapísal do histórie slovenského hokeja. Pritom je jeden z hlavných strojcov bronzového úspechu a ašpirant na najlepšieho brankára zimnej olympiády v Pekingu.

Patrik Rybár sa z pozície tímovej trojky prebojoval až k cennému kovu. Jeho váhu si však poriadne neuvedomoval ani vtedy, keď mu už bronz visel na krku. "Je to divné, ale je to tak. Zatiaľ nemám žiadne emócie. Ja sa väčšinou neviem tešiť z ničoho, teda samozrejme sa teším, len to neukazujem," povedal.

Dvadsaťosemročný brankár sa dostal medzi tri žrde v druhom zápase, keď dostal šancu po kolegoch Branislavovi Konrádovi a Matejovi Tomekovi. Počas dvoch tretín proti Švédom neinkasoval, v skupine vychytal ešte výhru nad Lotyšskom (5:2), potom aj Nemeckom (4:0) a veľkou mierou sa zaslúžil o triumf nad favorizovaným tímom USA po nájazdoch. Chytil 33 z 35 striel a za chrbát nepusti ani jeden z piatich nájazdov. Jedinú prehru si pripísal v semifinále s Fínskom, keď dostal jeden gól, druhý padol do prázdnej bránky. V boji o bronz opäť zatiahol roletu: "Získali sme niečo, čo sa ešte nikomu nepodarilo. Na to, ako to na začiatku vyzeralo, keď sme nehrali vôbec dobre, tak to dobre dopadlo a sme veľmi šťastní, že sme získali medailu. Možno až neskoršie si poriadne uvedomím, čo sme vlastne dosiahli. Ale som hrdý na celý tím, po tých dvoch zápasoch sme si niečo povedali v kabíne a začali sme hrať úplne inú hru."

Pred nedeľňajším finále kraľoval štatistikám brankárov s priemerom 0,86 gólu na zápas a 96,58% úspešnosťou zákrokov: "Náš tím nie je až taký silný, takže väčšinou je to o tom, že keď brankár dobre zachytá, tak môžeme niečo vyhrať. Som rád, že sa to podarilo." Slováci vstúpili do posledných troch duelov ako papieroví outsideri, no Rybár s tým problém vôbec nemal. "Necítil som sa nervózny. Tlak mám rád, vždy som ho mal rád. Snažil som sa sústrediť na seba, na svoju prácu, na každú strelu. Zostať pokojný a dávať chalanom signál, že sa na mňa môžu spoľahnúť," povedal skromne.

Veľkú podporu mal z domu: "Manželka sa veľmi teší, celá moja rodina vstávala ráno o piatej a nevyspala sa. Znova a znova. Takže som to určite vyhral aj pre nich a teším sa na nich, keď prídem domov." A podpora to nebola len psychická. Otec a bývalý reprezentačný brankár Pavol Rybár, strieborný a bronzový medailista z MS, mu počas celého turnaja dával cenné rady a pripravoval informácie o najbližších súperoch. "Komunikovali sme celý turnaj, strihal mi videá. Pred každým zápasom som videl všetkých tých strelcov, čo na mňa pôjdu, čo hrajú v presilovkách, kam strieľajú, takže som bol excelentne pripravený. Mal som veľkú podporu a lepšie sa mi čítala hra," povedal pre TASR.

A podporu mal aj od brankárskych kolegov. S Konrádom sa poznajú už od mládežníckych čias, keď sa striedal v bránke Slovana Bratislava s jeho otcom. "Sme kamaráti, stále sme v kontakte. Je to super človek, celý turnaj ma podporoval. Bral tú pozíciu zo striedačky, stál pri mne a snažil sa ma podporovať. keď som videl, že mi verí, tak som sa cítil lepšie," dodal.