Koniec kariéry v 37-mich rokoch pre zdravotné dôvody. Už môžeme prezradiť, že išlo o problémy so srdcom. Ako takú informáciu zoberie hlava?

„Nebral som to tragicky. Najmä teraz, keď vidím, čo sa deje športovcom. Či už Borisovi Sádeckému, alebo MMA zápasníkovi Miroslavovi Štrbákovi. Takisto mladí chalani zomierajú na ihriskách. Ja som vlastne rád, že sa na to prišlo. Možno mi to aj zachránilo život, to nikto nevie.  Život ide ďalej. Uvidíme, prečo sa to vlastne zistilo, lebo verím, že všetko zlé je aj na niečo dobré. Môžem začať inú etapu.“

Cítili ste sa zle, alebo?

„Ja som sa cítil úplne v pohode. Po udalostiach s Borisom Sádeckým však prišiel do Levíc tréner Dušan Gregor a on chcel zistiť, v akom stave je naša fyzička. Poslal nás na kontrolu športovému lekárovi. Vedenie nám to vybavilo u jedného lekára pri Banskej Bystrici. Samotný test som fyzicky prešiel úplne v pohode, necítil som žiadne ťažkosti ani na ľade a ani v posilňovni. Fungoval som normálne.

Vnímate to tak, že váš prípad môže byť dvihnutým prstom aj pre ostatných hokejistov?

„Práve na to chcem poukázať, lebo na Slovensku sa takýmto vyšetreniam podľa mňa málo venujeme. Áno, v minulosti som to absolvoval, ale to bolo asi pred desiatimi rokmi. A to už je dosť dlhá doba. Robili sa aj iné testy ako VO2 max, či wingate, ale komplexná športová kontrola sa nerobila dosť dlho a pokiaľ viem, nezmenilo sa to doteraz. Hlavne v tomto čase, keď sú rôzne post covidové stavy, by sa mal dať každý športovec poriadne skontrolovať. Buď to bude individuálny záujem hráčov, alebo to budú iniciovať samotné kluby. Mne možno tréner Gregor zachránil život. Je smutné skončiť s hokejom takto, ale určite som rád, že sa na to prišlo.“

Veľa sa teraz rieši vírus, očkovanie a podobne. Vy ste sa zamýšľali nad tým, čo mohlo spôsobiť tento nález?

„Očkovaný nie som. Covid som prekonal takto pred rokom. Či to má spojitosť s tým, alebo som takto fungoval už dlhšie, to objektívne neviem posúdiť. Sám som sa cítil dobre, nemal som žiadne ťažké zranenie, kde by mi mohli na predoperačných vyšetreniach na niečo také prísť. Celú kariéru som si prešiel bez veľkých komplikácií. Aj teraz ako 37-ročný som patril na fyzických testoch k najlepším v tíme. Prišlo sa na to pri kontrole. Ktovie, ako by na nej dopadli chalani, ktorí zomreli. Tiež sa možno cítili dobre.“

Keď sa obzriete za kariérou. Aká bola?

„Dvadsať rokov som sa udržal v profesionálnom hokeji, nebola to krátka kariéra. Určite mohla byť pri troche šťastia dlhšia, ale nevadí. A mohla byť aj lepšia, ale bola fajn. Teší ma, že som zažil najväčší boom v Nitre pod trénerom Stavjaňom, neskôr výbornú sezónu pod trénerom Oremusom. Takisto v Piešťanoch som bol pri vstupe do extraligy, kde to tiež bolo super. Otočenie série z 0:3 proti Martinu, keď som pôsobil v Trenčíne. To bolo takisto skvelé. Mrzí ma len, že môj osemročný a teraz aj dvojmesačný syn ma nevideli, respektíve neuvidia hrať, keďže som bol vo Francúzsku a v Belehrade. A keď už som sa vrátil, prišiel vírus. To je možno také mínus kariéry, ale teraz trénujem deti, dokonca aj môjho syna, takže uvidíme, kam sa posuniem. Mám C licenciu, som prihlásený na béčko a uvidíme, čo bude ďalej v tejto oblasti. Pri hokeji chcem rozhodne zostať. Zatiaľ je to pri deťoch, možno to neskôr bude pri starších. Mám nejaké nápady v hlave, tak uvidíme, čo z toho bude,“