Boli ste najvyšším zástupcom IIHF, ktorý bol zodpovedný za helsinskú časť šampionátu. Ako teda hodnotíte priebeh turnaja v Helsinkách, kde hrala aj slovenská reprezentácia?

„Musím zložiť poklonu organizačnému výboru, ako promptne dokázal zareagovať na situáciu s presunom turnaja do novej haly. Je to síce staršia aréna, postavená už v roku 1966, ale hokej je z nej doslova cítiť. Napokon sa nám podarilo vyrovnať so všetkými prekážkami, ktoré táto zmena dejiska priniesla. Najpodstatnejšia zo všetkého bola skutočnosť, že sa zápasy mohli opäť hrať pred divákmi. Do Helsínk pricestovali tisíce fanúšikov zo Švajčiarska, Nemecka a Slovenska. Na mňa osobne urobilo veľký dojem aj to, ako šampionátom žili samotní Fíni. Keď som sa autom presúval medzi Helsinkami a Tampere, tak šoférmi – dobrovoľníkmi boli napríklad plukovník fínskej armády, pilot Finnairu alebo vysokoškolský učiteľ.“

Spomínali ste prekážky pri organizácii šampionátu v Helsinkách. Tým najväčším incidentom bol zrejme požiar na helsinskom štadióne, ktorého následkom bol napokon len posun zápasov o 100 minút.

„Tri týždne predtým som bol ako šéf turnaja v Istanbule, kde sa im najskôr v prvej hale pokazil kompresor a následne z druhého štadióna unikol amoniak, takže v priebehu jedného dňa sme sa sťahovali až do tretej haly. Problém s požiarom v helsinskej aréne sme mali vyriešený asi v priebehu tridsiatich minút - čo sa týka bezpečnosti, požiarnych opatrení, organizačného výboru či presunu televízneho vysielania.“

„Život ma naučil, že nad takýmito vecami sa má uvažovať, až keď sa stanú. Samozrejme, že by sme museli reagovať a vyriešiť to, aby sme zápasy vsunuli do termínov, v ktorých by to bolo možné.“  

Známe sú dejiská šampionátov až do roku 2026, pričom na MS 2026 vo Švajčiarsku sa bude hrať v hale vo Fribourgu, ktorá má kapacitu 7 100 divákov. Aréna v Rige má oficiálnu kapacitu 10 300 ľudí, ale pre účely šampionátu v roku 2023 klesne pod hranicu 10 000. Nebola hranica desaťtisíc divákov tá, pod ktorú IIHF pri voľbe dejísk nechcela ísť?

„Je naším snom, aby sa hralo v halách s kapacitou 14 - 15 000. V Českej republike máme skúsenosť s halou v Brne, ktorá na papieri stojí už desať rokov a vieme teda, ako veľmi zložité je vybudovať takúto infraštruktúru. To, čo sa podarilo Fínom v Tampere je úplne unikátne. Dôležitá je schopnosť organizovať, nie to, či je kapacita štadióna o tisíc alebo dvetisíc miest nižšia. Samozrejme, pod päťtisíc ísť nechceme. Ale ak má hala kapacitu sedem alebo osem tisíc, tak to až tak nevadí.“

IIHF má za sebou náročné obdobie, keď po pandémii covidu, ktorá zrušila alebo odsunula jednotlivé turnaje, nasledovala ruská vojenská invázia na Ukrajinu, ktorá mala z hokejovej stránky následok v podobe vylúčenia Ruska a Bieloruska z turnajov IIHF. Čo všetko ste v tejto súvislosti museli riešiť?

„Na začiatok zdôrazním, že celá rada IIHF si stojí za svojím rozhodnutím, že suspendovať Rusko a spolu s ním aj Bielorusko je riešenie, ktoré zaistí bezpečnosť a integritu turnajov IIHF. Nedokážem si totiž predstaviť, že by nejaké ruské družstvo, napríklad do osemnásť rokov, hralo niekde v Európe a muselo by byť okolo nich osemdesiat bodyguardov alebo špeciálna jednotka, ktorí ich prevezie z hotela na štadión a naspäť. Po športovej stránke je Rusko nepochybne dôležitým článkom A-kategórie majstrovstiev sveta. Popri tom so sebou prináša aj množstvo fanúšikov a partnerov, čo je zas výzva pre nášho marketingového partnera Infront. V tejto súvislosti prebehla diskusia medzi IIHF a spoločnosťou Infront, či budú medzi partnermi šampionátu aj ruské firmy ako Gazprom. Infront prišiel o štyroch partnerov a tiež o ruské vysielacie práva, čo sú obrovské straty, ktoré sa nedajú hneď nahradiť.“

Zohralo podľa vás pri vylúčení Ruska a Bieloruska svoju úlohu aj to, že prezidentom IIHF už nie je René Fasel, ktorý bol známy svojou náklonnosťou k týmto krajinám?

„Je to rovina špekulácií, ale rada IIHF má trinásť členov, ktorí boli zvolení ako nezávislé osobnosti. Podobným rozhodovaním sme si prešli aj minulý rok, keď bol šampionát odobraný Minsku. Teraz síce prichádzajú žaloby z ruskej hokejovej federácie na IIHF, ale všetky naše rozhodnutia sa opierajú o stanovy a pravidlá práve preto, aby boli takýmto spôsobom nenapadnuteľné. V niektorých situáciách sa zvonku môže zdať, že riešenie neprichádzajú rýchlo, tie však musia byť vždy podložené niečím, čo môžete prípadne predložiť na súde. Myslím si, že sme reagovali razantne, keď už štyri dni po zahájení invázie bolo Rusko predbežne suspendované. Zároveň sme pracovali na získavaní argumentov a faktov, aby sme naše ďalšie rozhodnutia v tejto veci mali adekvátne podložené. Ak by nás niekto žaloval o náhradu finančných škôd, tak nevydarená kauza by mohla teoreticky zlikvidovať celú IIHF.“

Aký bude teda ďalší osud Ruska a Bieloruska?

„Na terajšom kongrese v Tampere sme rozhodli, že nebudú hrať celú sezónu 2022/2023. Tým, že kongresy IIHF sa konajú každý rok v máji a aj septembri, dáva nám to možnosť lepšie zareagovať na vývoj situácie. Uvidíme, ako to bude vyzerať v septembri a pokiaľ sa situácia začne upokojovať, tak sa môžeme rozprávať o tom, ako budeme po športovej a technickej stránke Rusko a Bielorusko integrovať naspäť do súťaží. Ak sa to však bude vyvíjať tak, ako sa to vyvíja teraz, tak v máji prijmeme rovnaké rozhodnutie, že budú na rok obe krajiny suspendované.“

„Treba brať do úvahy, kam patria po športovej stránke. Ak by sme ich zaradili do najnižšie divízie, tak na ďalšie roky znehodnotíme dané turnaje a ostatným krajinám prakticky zoberieme reálnu šancu postúpiť vyššie. V prípade šampionátu A-kategórie môžeme zvažovať, či nebudeme jeden rok hrať s dvomi tímami navyše. Bavíme sa aj o možnej fúzii divízii IA a IB. Súčasná štruktúra je dvakrát po šesť tímov a uvažujeme nad návrhom zlúčiť obe divízie do jednej spoločnej s desiatimi tímami. Bola by to de facto kópia MS najvyššej kategórie, len s desiatim účastníkmi. Hralo by sa v dvoch mestách, v play-off by sa tímy stretli na kríž. Takto sa však určite v najbližších rokoch ešte hrať nebude. Musí sa napríklad vykonať štúdia uskutočniteľnosti a zistiť, koľko to vlastne bude stáť IIHF, organizátora turnaja a jednotlivé tímy. Tiež musíme brániť záujmy tímov z nižšej divízie, aby mali dané turnaje zmysel, aby mali mužstvá možnosť postúpiť a aby nadväznosť postupov a zostupov zostala zachovaná.“

Je známe niečo viac o osude Svetového pohára, ktorý by sa podľa zverejnených informácií mal uskutočniť vo februári 2024?

„Mali sme rokovania so zástupcami NHL a NHLPA, ktorí prišli do Helsínk a Tampere. Dohodli sme sa, že prebehnú individuálne rozhovory s klubmi, ligami, marketingovým partnerom a nasledujúci týždeň sa vrátime k vyhodnoteniu spätnej väzby. Potom podľa toho budeme alebo aj nebudeme pokračovať v ďalších rokovaniach.“

Cítiť obojstranný záujem?

„Cítim obojstranný záujem rokovať a byť dobrými partnermi. Máme rozdielne pohľady na termíny, lokality, podmienky. Je to veľké svetové a teda organizačne zložité podujatie, ale máme záujem byť stále pri jednom stole a vysvetľovať si svoje argumenty.“