Vzhľadom na to, že ste odišli do zámoria už vo veku 15 rokov, nemal slovenský fanúšik veľa možností vás spoznať. Mohli by ste nám priblížiť, kde ste doteraz pôsobili?
„S prípravou som začal v prípravke Dukly Trenčín, odkiaľ som následne išiel do HK Iskra Partizánske. Tam som skoro každý deň dochádzal a odohral som tam 3 sezóny od 2HT do 4HT. Od 5. hokejovej triedy som sa vrátil do Trenčína, nakoľko by už bolo cestovanie veľmi náročné spojiť aj so školou. Tam som strávil tri roky a potom ma oslovili páni tréneri Uram a Karaffa z Hokejových Talentov Liptovský Mikuláš. Pozvali ma na pár tréningov a zápasov a ďalšiu sezónu som tam mal hrať za kadetov. No sezóna sa predčasne skončila kvôli koronavírusu. Ďalšiu sezónu sa situácia zopakovala, no ja som stále hrával v Liptovskom Mikuláši, ale už za dorast. Po niekoľkých mesiacoch bolo zase na Slovensku zakázané hranie zápasov, tak ma oslovil pán Jonák z Pilsen Wolves (Plzeňští Vlčáci) a strávil som v tomto klube v doraste niečo viac ako mesiac. A keď sa opatrenia na Slovensku uvoľnili, vrátil som sa späť do Dukly Trenčín, kde som aj dokončil sezónu v doraste. Od sezóny 2022/23 som v USA, konkrétne v Des Moines Buccaneers.“

Vráťme sa ešte k vašim úplným hokejovým začiatkom. Pamätáte si, kedy ste vôbec po prvýkrát držali hokejku?
„Na korčule som sa postavil, keď som mal 2 roky a hokejku som prvýkrát chytil, keď som mal 3 roky. Ono to bola viac menej náhoda, keď ma dedkova sestra zobrala na verejné korčuľovanie a ja som si ľad zamiloval.“

Robili ste aj iný šport?
„Asi do 12 rokov som robil aj zápasenie. Dokonca mám aj zopár medailí. Je to výborný šport pre všeobecný pohybový rozvoj. Chodil som aj 2-krát do týždňa plávať a tam som sa dobre naučil všetky plavecké štýly. Bola to taká forma aktívnej regenerácie popri hokeji.“

Vy ste sa veľmi rýchlo rozhodli, že to skúsite v zámorí. Čo bolo tým impulzom, ktorý vás o tom presvedčil?
„Pozeral som a skoro stále pozerám zápasy NHL. Je to môj život a vedel som, že raz by som chcel do zámoria odísť. Len som nevedel, že to bude tak skoro. Môj hokejový poradca Marián Mišík mi poradil, že by bolo dobré ísť už v ďalšej sezóne do USA. Nielen aby som bol viac na očiach skautom, ale hlavne preto, aby som sa v USA čo najrýchlejšie udomácnil.“

Bol to váš nápad, alebo túto tému nadhodili rodičia?
„Tak my sme sa s otcom stále doberali, že sa raz budem sťahovať do USA. Len plán bol tak v 17-tich rokoch.“

Kedy ste vlastne o tom začali uvažovať po prvýkrát?
„Keď som videl, že kvôli koronavírusu boli už 2 sezóny nekompletné, padli rozhovory o tom, že odídem do zahraničia. Rozhodol som sa až po skončení minulej sezóny.“

Ako to vlastne celé prebiehalo? Mali ste hneď dohodu s vašim súčasným klubom? Alebo boli v hre aj iné možnosti?
„Počas poslednej sezóny na Slovensku som dostal niekoľko ponúk či už z Čiech, Švédska, Švajčiarska, Kanady a USA. Ponuka z klubu Des Moines Buccaneers ma zaujala a dohodol som si telefonický míting s prezidentom klubu Ryanom Bennettom. Po rozhovore s ním bolo moje rozhodnutie odísť do USA veľmi rýchle.“

Zúčastnili ste sa aj nejakého výberu priamo v klube?
„Nezúčastnil. Prezident klubu mal moje zápasy napozerané a naštudované. Hneď prejavil záujem, aby som prišiel do jeho klubu.“

Populárne je aktuálne nielen zámorie, ale aj fínske alebo švédske kluby. Týmto smerom ste sa nechceli vybrať?
„Ponuky boli, ale keďže chcem popri hokeji aj študovať, myslím si, že USA je tou najlepšou voľbou a tak som sa aj rozhodol.“

Keď sa pozrieme na váš profil na známom portáli eliteprospect.com, vidíme tam 4 rôzne súťaže v aktuálnej sezóne. Mohli by ste nám tieto súťaže objasniť?
„Mám 15 rokov, som ročník narodenia 2007, takže v USA môžem hrať ešte za u15. Ale hneď ako som prišiel do klubu, začal som trénovať a hrať za u16, čiže hráči ročníka 2006. Za túto kategóriu som odohral všetky zápasy. Za u15 som odohral tiež zopár zápasov, ale to bolo skôr na mne, kedy pôjdem. Vždy som sa rozhodol až v daný deň. Napríklad som odohral zápas za u16 a keď bol zápas za u15 v ten istý deň, išiel som chalanom pomôcť. Tréneri u15 a u16 boli so mnou spokojní, tak som dostal príležitosť nastúpiť na pár zápasov aj za u18, hráči ročníka 2004 a 2005. Aj tam sa mi celkom darilo a tréner bol so mnou spokojný. Každá kategória hrá súťaž AAA a súťaž T1EHL. Ide o tie najkvalitnejšie súťaže v tých kategóriách v USA.“

Sezóna sa pomaly chýli k záveru. Máte aj vo vašich ligách playoff zápasy?
„Áno aj v týchto súťažiach je playoff. V u16 sme postúpili do ďalšieho kola do Chicaga, čo máme cez víkend. A keby sme tam boli úspešní, budeme hrať finále USA Hockey Nationals v San Jose začiatkom apríla.“

Vzhľadom na to, že máte ešte len 15 rokov, je vo vašom prípade aktuálna aj škola. Ako ste to vyriešili v tomto smere?
„V Des Moines navštevujem denne strednú školu. Predmety ktoré mám, mi klasifikujú aj na Slovensku. A ostatné predmety, ktoré v USA nemám, si dorábam. V Trenčíne chodím na Strednú športovú školu. Vlastne ja tam chodím už od 6.ročníka, keďže mám formu 8-ročného gymnázia. Umožnili mi tento spôsob výučby a keď sa to všetko podarí, budem mať vlastne maturitu aj na Slovensku aj v USA.“

Rozhodovali o vašom pôsobení aj referencie o tejto škole?
„Klubu Des Moines Buccaneers záleží aj na vzdelávaní. Oni majú nejakú dohodu s miestnou strednou školou Johnston High School, ktorú navštevujem.“

Des Moines Buccaneers je klub aj v súťaži USHL. Znamená to, že máte s nimi spoluprácu?
„Sú to dva rozdielne kluby. Jeden v ktorom som ja, ktorý hrá zápasy v kategóriách od u14 do u18, nuž a potom klub USHL. V tomto USHL tíme som mal už možnosť aj trénovať. Chodím tam každý utorok, viac sa mi kvôli škole zatiaľ nedá. Ale keď nám skončí sezóna, budem tam chodiť častejšie. Keď som tam prišiel na druhý tréning, čakalo ma tam príjemné prekvapenie. Moje meno bolo už aj na skrinke v kabíne. Mimochodom sú tam aj Slováci útočník Ľubomír Kupčo a brankár Ján Korec. Ten si ma stále doberá. :)“

Koľko hráčov vlastne pôsobí v rôznych tímoch tejto organizácie?
„Každá kategória má 2 brankárov a od 15 do 20 hráčov. Kategória u18 trochu viac, tam sa vytvára ešte väčšie konkurenčné prostredie. V deň zápasu musia prísť všetci na zraz a až pred zápasom sa dozvedia kto ide hrať. Ostatní pomáhajú v časomiere a s nahrávaním zápasu.“

Všimli sme si, že v tíme do 18 rokov je ďalší slovenský hráč, Andrej Kubala zo Žiliny. Ten tam už pôsobil v predchádzajúcej sezóne. Boli ste s ním v kontakte, keď ste uvažovali o tejto škole?
„Vedel som že tam Aďo je. Ale v kontakte som s ním predtým nebol. Teraz spolu bývame v rovnakej billet rodine, v jednej izbe. Rodina je super, je nám tam dobre a Aďo je super chalan.“

Nemali ste trému pred cestou? Ako prebiehali prvé dni v novom prostredí?
„Trému som nemal. Predsa len som sa ja rozhodol odísť. Ťažšie bolo lúčenie od rodiny. Ale po dvoch týždňoch s chalanmi to už bolo lepšie a zvládam to úplne v pohode.“

Ako by ste opísali kvalitu zápasov v jednotlivých vekových kategóriách?
„Tak v u15 keď hrajú dva veľmi kvalitne tímy proti sebe, tak sa to kvalitatívne vyrovnáva nášmu dorastu. V u16 je to približne na úrovni juniorky a v u18.. To už je úplne o niečom inom. Na všetko je oveľa menej času predsa je to ihrisko menšie takže tam treba rýchlejšie rozmýšľať. A keď som na tréningu s USHL, tak to už je iný “mazec”. :-)“

Aké sú celkové podmienky na rozvoj mladého hráča v tomto klube?
„Každý deň mám tréning v kategórii u16, chodieval som aj na u18, ale im už sezóna skončila. Okrem toho sú každé ráno a poobede skills tréningy a je len na mne, na ktoré prídem a na koľko z nich. Môžem trénovať, koľko len chcem. Máme tu aj fitko a strelnicu.“

Ako teda vyzerá váš bežný hokejový týždeň? Je náročné spojiť školu a zápasy s tréningmi?
„Môj bežný deň vyzerá tak že ráno 4.30 vstávam, od 6:00 mám tréning s u16, potom si chodievam zacvičiť do posilňovne. Školu mám od 9:30 do 13:10, takže keď prídem zo školy, je tam nejaký ten čas na úlohy. Po škole vždy chodievam strieľať na strelnicu a potom mávam ľad s u18 a tréning zručnosti. Zápasy sú väčšinou od piatka do nedele, takže keď sme na cestách, tak tam vždy je priestor na školu. Je to veľmi náročné, ale dá sa to skĺbiť.“

Ako by ste sa opísali ako hráč?
„Tak ja som skôr ten kreatívny hráč, ktorý radšej vždy nájde voľného spoluhráča. Ale viem to zobrať aj na seba a dať aj ten gól. Moje silné stránky sú korčuľovanie, práca s pukom a nahrávky. Stránky na ktorých musím popracovať sú defenzívna hra a prudkosť streľby.“

Ešte pred odchodom do zámoria ste stihli odohrať zápasy za slovenskú reprezentáciu do 16 rokov. Boli to prvé vaše skúsenosti s reprezentáciou, alebo ste sa už zúčastnili nejakých prípravných kempov?
„Zápasy boli tri a pred nimi som bol pozvaný na oba prípravné kempy. Ale zúčastnil som sa len jedného, nakoľko som ešte predtým dostal pozvánku na kemp do Švajčiarska, ktorý viedol Mike Ellis, šéf skills developmentu hráčov Tampa Bay Lightning. Potom som odišiel do Toronta a Montrealu, kde ma trénoval Pierre Dagenais, bývalý hráč NHL. Reprezentovať je cťou pre každého hráča, tak pokiaľ by som niekedy dostal pozvánku, určite nebudem váhať ani minútu.“

Aké sú vaše ďalšie hokejové ciele?
„Môj najbližší cieľ je USHL a potom NCAA . Chcem zostať v USA a tu si postupne budovať kariéru, či už sa to týka školy alebo hokeja.“

NHL je snom asi každého hokejistu. Ako je to u vás?
„Myslím niekedy aj tak ďaleko, až k NHL. Ale samozrejme teraz je pre mňa priorita USHL. Ostatné príde neskôr.“