Sezóna sa pre vás skončila iba pred niekoľkými dňami. Aká bola?
„ Bola to veľmi pekná sezóna, vzhľadom na to, že to bol môj prvý ročník. Ale chceli sme ísť ďalej. Hlavný turnaj nám ušiel o dve miesta. Skončili sme na 18. mieste, pričom do hlavného turnaja postupuje 16 najlepších tímov. Aj by sme mali možnosť postúpiť priamo do semifinále našej ligy,0 a teda by som si mohol sezónu predĺžiť minimálne o 2 týždne. Z tohto pohľadu je to smutné, ale taký je šport.“

V playoff ste prehrali v trojzápasovej bitke, keď ste v ozhodujúcom zápase dostali 5 gólov. Ako to prebiehalo?
„Do nejakej 54.minúty bolo 2:2. Aj keď na strely to tak nevyzeralo, bol to vyrovnaný zápas. Potom nám ale dali gól, my sme museli otvoriť hru a z brejkov nám dali dva rýchle góly. Výsledok nezodpovedá celkovému priebehu. Iste, porazili nás, z tohto pohľadu boli lepší. Ale nám chýbalo skutočne len trochu šťastia.“

Mohli ste nejakému gólu zabrániť?
„Asi ten tretí gól. Tam mali prečíslenie tri na dva a ja som pri tom padol alebo čo. Aj som si to pozeral zo záznamu, čo sa tam vlastne stalo. Vyzerá to tak, že pri pohybe z jednej strany na druhú sa mi asi korčuľa zasekla v ryhe. Nestáva sa to často, skôr na tréningoch, no teraz bol z toho gól. Čo už? Teraz to už neovplyvním.“

V prvom zápase playoff išlo na vás 41 striel, čo tiež nie je málo. Aj druhý zápas bol celkom dobrý, no v tom najdôležitejšom to nevyšlo. Prečo?
„My sme mali počas celej sezóny podobné zápasy. My sme hrali ako tím. Nemali sme hráča, ktorý by dokázal rozhodovať zápasy. My sme boli skupina 22 hráčov, ktorá ťahala za jeden povraz. Ktorí dávali do toho všetko, hádzali sa do striel, pomáhali mi, ako sa dalo. No v tomto jednom zápase to tak vyšlo, prestrieľali nás. No my sme dokázali dať 2 góly a aj vďaka tomu sme vyhrali. Ďalšie dva zápasy nám to už nevyšlo, tam sme tie góly nedokázali streliť.“

Kedy ste sa dozvedeli, že budete stáť v bráne v už od prvého zápasu playoff?
„Už týždeň pred playoff som to vedel. My sme s North Dakotou hrali aj posledné 2 zápasy základnej časti. Ten predposledný som hral a po jeho skončení mi tréneri povedali, že chcú, aby som hral aj playoff zápasy. Aby som bol pripravený. V tom poslednom som sedel na striedačke.“

No v poslednom zápase základnej časti ste dostali 5 gólov. Ani to trénerom neprekážalo?
„To je pravda. Prehrali sme 4:5 po predĺžení. Tento súper je jednoducho veľmi silný, majú tam veľmi veľa hráčov, čo sa dokážu presadiť. Aj ja tam poznám jedného, s ktorým som hral ešte v Chicagu v USHL.“

Sezóna takisto neodštartovala najlepšie. Najskôr 4 góly z 27 striel, v druhom zápase dokonca 4 góly z 8 striel a striedanie… Čo vám vtedy napadlo?
„Nebolo to dobré, to je jasné. Ja som si však veril. Vždy keď sa príde do nového prostredia, trvá určitý čas, kým si človek na to zvykne a vybojuje si dôveru trénerov. V prvom zápase som urobil jednu chybu, čo nalomilo dôveru trénerov. Dali mi síce šancu aj v druhom zápase, kde som ale dostal 4 góly z 8 striel. Potom som ešte hral 2 zápasy v októbri proti dvom slabším súperom. Ale keď prišli na rad tí ťažší, to som už iba sedel na striedačke. Mesiac som nehral. Ale veril som tomu, že keď budem makať a robiť tie správne veci, tak sa mi to vráti. Snažil som sa podporovať chalanov v tíme, do šatne som chodil vždy v dobre nálade a makal som na tréningoch. Nebolo to na začiatku ideálne, ale v každej sezóne sa vyskytne obdobie, kedy to nejde. Mne sa to stalo na jej začiatku.“

Postupne sa to však lepšilo, dokonca prišli aj dve čisté kontá. Kto vám pomohol naštartovať dobrú formu?
„Ja som si stále veril. Vedel som, že mám na to, aby som si vybojoval pozíciu jednotky. Pomohol mi aj náš hlavný tréner. On spolupracuje s mentálnym trénerom, čo ja veľmi dobre poznám. Ja spolupracujem už niekoľko rokov s Pavlom Lackom z Trenčína. Ale po prvýkrát to bolo od hlavného trénera. A podľa mňa to bol ten rozdiel.“

Odrazilo sa to aj na tíme?
„My sme mali veľmi mladý tím. Veď 12 nás bolo nováčikov, čo je vlastne polovica tímu. Napriek tomu sme odohrali jednu z najlepších sezón v histórii klubu. Podľa mňa je aj toto veľká zásluha hlavného trénera. To ako komunikoval s hráčmi, s lídrami tímu a aj akých sme vlastne mali lídrov… Hlavný tréner to veľmi dobre zvládol.“

Bol nejaký zápas, alebo moment, ktorý ku ktorému sa stále vraciate?
„Stále ešte myslím na ten posledný zápas v sezóne. My sme na to mali. Ale môžem povedať, že v celej sezóne som zažil veľmi veľa dobrých podnetov, na ktorých môžem stavať. Tie zápasy mi veľmi veľa dali. Môžem povedať, že som odohral dobré zápasy.“

Aká vládne medzi vami brankármi konkurencia?
„Mojim konkurentom bol Jacob Kucharski. Dvojmetrový brankár, draftovaný, ktorý navyše prestúpil do nášho tímu pred touto sezónou. Bolo jasné, že súboj s ním nebude jednoduchý. V podstate on začal ako jednotka, chytával piatkové zápasy. Ja som chytal väčšinou v sobotu. To bolo počas prvých 4 týždňov. Potom on dostal viac priestoru, ja som nechytal. Ale napriek tomu sa z nás stali veľmi dobrí kamaráti. Jednoducho ten tím bol tak nastavený. My sme sa navzájom podporovali. Keď som ja nechytal, tak som ho podporoval, keď on nechytal, mal som v ňom oporu. Máme aj veľmi dobrého brankárskeho trénera s kamarátskym prístupom. Jasné, bola tam konkurencia. Ale myslím si, že obaja sme z toho vyťažili maximum.“

Boli tam aj iní brankári?
„Áno. V každom univerzitnom tíme sú minimálne 3 brankári. No ten tretí je v podstate iba tréningový brankár. Pripravuje sa s tímom, trénuje, chodí aj do školy a celkovo je súčasťou tímu. No do zápasov veľmi málo zasahuje.“

Pôsobenie v NCAA je spojené aj so školskými povinnosťami. Bolo to náročné spojiť dohromady?
„Ono to je všetko na takej úrovni, aby to nekolidovalo. Všetci vedia, že my športovci máme menej času. Hlavne my hokejisti. Navyše na našej univerzite je hokej šport číslo 1, takže sa nám snažia vyhovieť, kde sa dá. Dá sa to zladiť. Je to náročné, no nie až natoľko, aby som každú noc strávil nad knihami. Navyše sa to dá skombinovať. Osobná alebo online výučba. Napríklad ja som to mal v pomere 3:1, teraz mám 4 predmety online a iba jeden musím navštevovať. My si môžeme výučbu prispôsobiť nášmu programu. Máme pevne stanovené hodiny, kedy by sme mali byť na štadióne a podľa toho si to prispôsobujeme.“

Sú na tejto univerzite aj nejakí iní Slováci?
„Bol tu futbalista Dominik Danis z Trenčína, no ten už zmenil školu. O žiadnych iných Slovákoch neviem.“

Stihli ste v tejto sezóne vrátiť sa na chvíľu na Slovensko?
„Podarilo sa mi to počas vianočných sviatkov. Na 10 dní som mohol byť doma, na čom som sa veľmi tešil. Predchádzajúce dva roky som to nemohol urobiť, pretože som bol na juniorských MS.“

Aké majú plány na budúcu sezónu vo vašej organizácii. Chcú ísť ešte ďalej?
„Určite áno. My sme teraz urobili obrovský progres a to nielen herný. Aj čo sa týka návštevnosti. Predtým tu chodilo na zápasy priemerne 4 000 divákov, teraz to bolo viac ako 7 000. Ak sa nemýlim, to bola tretia najlepšia návštevnosť v celej NCAA. Pritom Omaha nie je známa hokejová škola. Ale už sa tam dostávame. Tréner vie čo robí, má to veľmi dobre nastavené. Je tam potenciál, niečo veľké v nasledujúcich sezónach dosiahnuť.“

Aká bola atmosféra na vašich zápasoch?
„Bol som prekvapený. Niekedy to bolo naozaj búrlivé, niečo iné, na čo som bol zvyknutý. Keď príde masa študentov, začne hrať kapela, do toho mažoretky… Je to naozaj veľmi živelné.“

Aký je váš najbližší program?
„Teraz práve cestujem k moru, veď ste ma zastihli na letisku. Idem si trochu oddýchnuť, no potom sa vraciam na školu a uvidím, čo bude ďalej. Približne o 3 týždne nám začne opäť tréning. Keďže všetci budeme na škole, tak ten čas treba nejako využiť.“

Na univerzitách je veľmi populárny tzv. Spring Brake. Máte aj vy niečo také v pláne?
„Niečo také. Na našej univerzite to vyšlo akurát na tento týždeň. No bolo to veľmi ťažké zorganizovať. Veď pred niekoľkými dňami som ešte ani nevedel, či bude sezóna pokračovať alebo nie. Ja som sa rozhodol ešte len včera večer, že pôjdem na Floridu. Ale iba na 3 dni. No čo viem, čo sa iní chalani dohadujú, tí pôjdu na dlhšie. Napríklad Jano Lašák plánuje ísť do Mexika do Cancúnu, kde je veľmi populárna destinácia. To si ja ale nemôžem dovoliť, pretože my máme voľno iba tento týždeň. Ono sa to líši od jednotlivých univerzít.“

Je nejaká pravdepodobnosť, že by ste sa zúčastnili prípravy na tohtoročné MS?
„Ja stále verím, že sa mi to podarí. Viem, že sa kemp začína asi o 2 týždne. Ja som síce ešte žiadnu pozvánku nedostal, no dúfam, že sa tak stane.“

Nebol by problém so školou?
„Určite by sa to dalo zariadiť. Vzhľadom na to, že mám iba jeden predmet, ktorý by som mal absolvovať osobne, by sa s tým určite dalo niečo robiť. Online hodiny by možno boli problém vzhľadom na časový posun, ale aj tu by sa s tým dalo niečo urobiť. A skúškové obdobie začína až 16. mája. Tréner by proti tomu nič nemal a pre školu je to vlastne aj dobrá reklama.“

V prvej sezóne ste nakoniec patrili medzi najlepších brankárov nováčikov. Neťahá to pozornosť skautov NHL?
„Nejaký kontakt tam je. No nič konkrétne, čím by som sa mohol pochváliť. Agent mal niekoľko rozhovorov, zatiaľ však bez výsledku. Je to niečo ako s tou reprezentáciou. Môže sa to zmeniť za deň alebo týždeň, ale môže to dopadnúť aj tak, že nič z toho sa nestane. Ako som povedal, netuším, čo prinesú najbližšie dni. Myslím si ale, že po takejto sezóne, ktorú som odohral, je tam nejaká šanca.“

Do novej sezóny vám zostáva ešte veľa času. Približne 6 mesiacov. To je dosť dlhá doba.
„Tak rýchlo som sezónu ešte nikdy nekončil. V USHL som bol zvyknutý bojovať do konca a končili sme väčšinou až v máji. Domov som sa dostal až na konci mája. Ale ešte dúfam, že to zmení reprezentácia. Ja sezónu ešte neuzatváram.“