Jurajov otec nezačal naše rozprávanie ničím iným ako draftom. „Neriešime to. Čítam stále, že to bude Montreal, ale potom som čítal že nie, lebo nejakí tamojší novinári ho zhejtovali, že nemá body. Tak sa na tom smejem. Ale mne je to jedno. Ja som tam bol vo frankofónnej oblasti dvakrát a tam cudzincov považujú za druhoradých. Takže ja neviem, čo by bolo dobré. V New Jersey sa odrazili od dna, tak by bolo možno dobré ísť tam. Arizona má asi najväčší záujem, ale to je púšť, je to trošku nehostinné prostredie,“ povedal Slafkovský starší a po chvíľke mlčania dodal: „Z jeho pohľadu by bolo dobré aby čím skôr hral. Mne ide skôr o to, aby mu dali šancu. A mne Arizona a New Jersey prídu ako tímy, v ktorých mu dajú šancu.“

Slovenský krídelník vyslovil túžbu zahrať si NHL už v októbri, jeho otec na to zareagoval. „Ja mu to môžem len priať. Ťažko ho porovnávať s ostatnými hráčmi ročníka. Juro má výhodu v tom, že v Kanade nemôžu jeho rovesníci hrať za mužov. Takže ťažko to porovnať, ako by oni vyzerali pri mužoch. Ja to vnímam tak, že tak pri tých junioroch vnímajú Kanaďania a Američania len to, kto má koľko bodov. Kanada má teraz na MS Cola Sillingera, ja si pamätám ako neviditeľného hráča. Ale po drafte mu dali šancu a odvtedy hráva pravidelne. Takže ja si myslím, že Juro má šancu tiež.“

Potom už prišla reč aj na trochu nehokejové veci. Pýtali sme sa, či mladému Jurovi nestúpla sláva do hlavy, lebo mimo ľadu pôsobí pred novinármi veľmi rozvážne a pokorne. „My sme mu stále s manželkou dohovárali, aby sa držal pri zemi. Príkladov tých, ktorí zle dopadli, tých je dosť. My sme sa ho snažili vystríhať a dúfam, že si to berie k srdcu.“

Gólový výbuch talentovaného mladíka na ZOH v Pekingu prekvapil mnohých fanúšikov, nie však jeho otca. „Ja som čakal, kedy to už rozbalí. Ja som vedel, že jeho čas príde a aj som mu to hovoril. Vo Fínsku mu nešlo, lebo tam hrali ultrabetón, ale ja som vedel, že ´vybuchne´.  A vyšlo to na olympiáde. Oni hrali v Turku systém, ktorý mu niečo dá, ale na to sa nedalo pozerať. Toto v reprezentácii je niečo úplne iné. Keď obranca v Turku chytí puk na modrej a musí sa okamžite dať za bránku a počkať kým sa ostatní zoradia. To nie je ako tu, že chytí puk a ide po nejakej strane do pásma. Mne hovoril aj Sasu Hovi, že toto je teraz trend. Ale pre diváka je to hrôza. Ale napriek tomu ja verím, že mu to niečo dalo. Každý sa rád pozerá na hokej, v ktorom padajú góly. A takýto hokej má rád aj Juro.“

Pre novinárov je Slafkovský veľmi zaujímavý a slušný respondent a to práve pre svoju žoviálnosť a vyjadrenia, v ktorý nepožíva osvedčené vatovité klišé výrazy. „Neviem po kom to má. Po mne nie, ja sa novinárom vyhýbam. Respektíve som nemal nikdy možnosť takto rozprávať. Neviem, kde to nabral (úsmev),“ povedal starší z rodu.

Otec slovenského hokejistu nedávno zachytil aj to, ako jeho syna porovnávajú s Jágrom: „Tá prihrávka čo dal proti Francúzom, toto vedel Jágr. Nejaké prvky tam možno sú, neviem kto to vymyslel ako prvý, ale Jágr je Jágr.“

Mladý hokejista má za sebou nesmierne náročnú sezónu, odohral v nej takmer 90 zápasov. To je na  jeho vek úctyhodné, ale aj náročné. „Teraz po MS bude mať voľno, ale obávam sa, že má toho ´plné tašky´. Cíti sa dobre, ale je to obrovská záťaž. Potreboval by vypnúť. Ale nemyslím na to. Pôjde na NHL combine a potom si oddýchne,“ potvrdil otec, ktorý je tiež súčasťou synovej budúcnosti, prijal už aj telefonáty od predstaviteľov niekoľkých klubov z NHL:  „Mňa sa pýtali skôr na to, aký je Juro mimo ľadu. Volali mi asi traja, alebo štyria.“

Na záver sme sa spýtali, či sa po Pekingu zmenil život aj Slafkovskému staršiemu: „Človek to vníma. Raz sa mi stalo že som dostal menšiu pokutu, keď zistili, že Juraj je môj syn. Ale pravda je, že večeru v pokoji rodiny si môžeme dať len vtedy, keď si objednáme domov donáškovú službu. Po ceste mestom nás zastavia vždy.“