Ako prvý sa do kontaktu s touto trofejou dostal Peter Šťastný. A stále je slovenským hráčom (ak nepočítame Stana Mikitu), ktorý bol k Hart Memorial Trophy najbližšie. V sezóne 1981/1982 skončil v hlasovaní na celkovom 4. mieste s 15 bodmi. Dvakrát sa ocitol na 2. mieste a 9-krát ho novinári určili ako 3. najužitočnejšieho hráča základnej časti. Za dve druhé miesta tak získal 6 bodov (2*3) a za deväť tretích miest ďalších 9 bodov (9*1). Vtedy bol bodovací systém iný, ako je tomu v súčasnosti, preto vidíme taký nízky počet hlasov. Peter Šťastný zaznamenal v tejto sezóne 139 kanadských bodov. Pred ním sa umiestnili v hlasovaní Mike Bossy a Bryan Trottier z New Yorku Islanders a neohrozeným kráľom sa stal Wayne Gretzky. V tomto ročníku si pripísal na konto neuveriteľných 212 kanadských bodov a v hlasovaní získal 315 bodov, čo bolo o 185 bodov viac ako mal druhý Trottier.
Peter Šťastný získal niekoľko hlasov aj v sezónach 1980/1981 (2), 1982/1983 (5), 1983/1984 (2) a 1985/1986 (3). A to znamenalo umiestnenie na 12., 7., 12. a opäť 7. mieste. V sezóne 1984/1985 aj napriek 100-bodovému zisku hlasy nedostal. Prednosť mal jeho spoluhráč Michel Goulet.

Zaujímavý je aj prípad Žigmunda Pálffyho. V sezóne 1996/1997 sa aj on dostal do pozornosti niektorých novinárov. Tu už hráči získavali body za umiestnenie na 1. až 5. mieste. A to znamená, že Pálffy nazbieral 16 bodov za jeden hlas na 2., 3., 4. a 5. mieste, čo bol 12. najlepší výsledok. V základnej časti si pripísal na konto 90 bodov za 48 gólov a 42 prihrávok. V produktivite New Yorku Islanders mal náskok 26 kanadských bodov pred Travisom Greenom. Táto trofej v podstate určuje najužitočnejšieho hráča pre svoj tím. Najjednoduchším meradlom tejto definície by mohol byť spomínaný bodový odstup od iných spoluhráčov. Z tohto dôvodu je zaujímavé, že v nasledujúcom ročníku nedostal ani jeden hlas. Pritom bol lídrom bodovania ostrovanov s odstupom 22 bodov a najlepším strelcom s odstupom rovných 20 gólov.

Ďalší zaujímavý fakt: Zdeno Chára je jediný Slovák, ktorý v hlasovaní o Hart Memorial Trophy dostal body aj za prvé miesto. S tým sa nemôže pochváliť ani Peter Šťastný. Chára to dokázal v sezóne, v ktorej nakoniec získal Norris Trophy pre najlepšieho obrancu. Bola to sezóna 2008/2009. Celkovo získal 79 bodov a bol najlepšie hodnoteným obrancom. Chára bol pri tejto cene spomínaný až 7-krát, čo je takisto slovenský rekord. Chára má aj rekord za celkový počet bodov získaných v hlasovaní (79).

Marián Hossa sa v hlasovaní po prvýkrát objavil v sezóne 2002/2003. Jeho meno sa objavilo na 3., 4. a 5. pozícii. Je jasné, že s takou bilanciou nemohol zamiešať karty na najvyšších priečkach. Jeho najvyššie umiestnenie bolo na 10. pozícii.

Pomerne vysoko bol aj Peter Bondra. V sezóne 1997/1998, v ktorej túto trofej opäť získal Dominik Hašek, zaznamenal 52 gólov a 26 asistencií. S obrovským náskokom bol najlepším strelcom Washingtonu Capitals. Veď druhý najlepší strelec Adam Oates mal na konte iba 18 gólov. Bondra nakoniec skončil v hlasovaní na celkovom 6. mieste, pričom jeden novinár ho označil ako 2. najdôležitejšieho hráča. Slovenský kanonier sa tam objavil ešte jedenkrát a to v ročníku 2000/2001.

Meno Marián Gáborík nájdeme pri výsledkoch hlasovania celkom trikrát. Objavíme tam aj meno obrancu Ľubomíra Višňovského. V tejto sezóne nazbieral až 68 kanadských bodov. V hlasovaní dostal 3 body za jeden hlas na 4. pozícii. A je tam dokonca aj Marek Svatoš. V sezóne 2005/2006 bol s 32 gólmi najlepším strelcom Colorada Avalanche. Jeden novinár si toho všimol a umiestnil ho na 5. pozíciu, za čo získal 1 bod.

Od sezóny 2011/2012 však už žiadny slovenský hráč nemal tú česť, alebo skôr výkony, aby sa objavil na hlasovacích lístkoch.

Tabuľka zoradená podľa sezón