V nominácii bol jeden brankár už draftovaný klubom NHL. Nebol to Peter Budaj, pretože ten už nebol vekovo spôsobilý hrať na tomto turnaji. Ján Chovan sa dostal do konečnej nominácie vďaka kvalitným výkonom v zámorskej juniorskej súťaži USHL. V celej sezóne, to znamená aj po skončení MS, mal úspešnosť 92,5 %. Prvý zápas sezóny však odohral až na začiatku novembra a do konania šampionátu stihol iba 12 zápasov. Možno aj to rozhodlo o jeho pozícii. Za veľkou mlákou však pôsobil už od sezóny 2000/2001. Prvé dva ročníky odohral v OHL, no tie mu nomináciu na šampionát nepriniesli. Šancu dostal až na poslednú chvíľu. Draftovaný bol už v roku 2001 klubom Toronto Maple Leafs v 7. kole. Na šampionáte však zastával pozíciu dvojky. Jednotkou bol rodák z Martina Peter Ševela, ktorý však hokejovo vyrastal vo Zvolene. Aj on pôsobil v tejto sezóne v USHL. Ale tam odišiel až po novom roku, konkrétne vo februári. Najskôr hral na Slovensku, kde sa pokúšal presadiť v tíme Hkm Zvolen. Štatistiky naozaj nemal zlé. Podľa oficiálnych údajov na stránke hockeyslovakia.sk odohral v našej najvyššej súťaži za Zvolen 14 zápasov s úspešnosťou 94,34 %. Za B-tím odohral v 1. seniorskej lige takisto 14 zápasov s úspešnosťou 90,14 %. A v 18 zápasoch juniorskej Extraligy mal úspešnosť 92,08 %.
Obaja brankári mali zaujímavú kariéru. Aj keď nehrali v špičkových zámorských či európskych ligách, nemajú za čo hanbiť. Chovan pôsobil do sezóny 2005/2006 v zámorí, kde si najskôr vyskúšal ligu UHL a nakoniec krátko aj SPHL. Potom sa vrátil do Slovana Bratislava, odkiaľ do zámoria odchádzal. Tam vydržal 3 sezóny, pričom ale pôsobil aj na farme v Ružinove. Neskôr si vyskúšal pôsobenie v Bielorusku, Lotyšsku, v Kazachstane, na Ukrajine a na Slovensku v Spišskej Novej Vsi a v Nových Zámkoch. Tam nakoniec aj po sezóne 2016/2017 ukončil aktívnu kariéru. Peter Ševela odohral v zámorí iba 9 zápasov v lige USHL. Hneď potom sa vrátil na Slovensko, kde pôsobil v kluboch zo Zvolena, Martina, Banskej Bystrici a Žiliny. Dlhé roky však bol aktívny aj v Maďarsku. V roku 2014 bol dokonca členom maďarskej reprezentácie na MS nižšej divízie, no v zápase sa nepredstavil.
Na juniorskom šampionáte sa predviedol v dobrom svetle. Začal v 2. zápase proti Rusku, kde z 33 striel inkasoval 4 góly. Proti Švajčiarom vychytal čisté konto (33 zásahov) a od Američanov dostal 3 góly z 26 striel. Nevyšiel mu zápas proti Fínsku, kde sa vystriedali obaja brankári. A obaja aj inkasovali 3 góly. To už bol štvrťfinálový zápas, ktorý Slováci prehrali jasne 0:6. V zápase o konečné 5. miesto proti Česku zaznamenal druhé čisté konto na turnaji, keď vychytal všetkých 25 striel. Jeho celková úspešnosť tak bola 93,33 %. Ako jeden z mála slovenských brankárov dokázal na jednom turnaji majstrovstiev sveta vychytať shutout viac ako v jednom zápase. Vlastne to dokázal iba on a Jaroslav Halák. Ján Chovan odohral prvý zápas proti Bielorusku, kde ale nemal veľa práce. Smerovalo na neho iba 10 striel a v 59. minúte ho nahradil v bráne Ševela. Potom sa dostal do akcie už iba v spomínanom zápase proti Fínsku.

Z dnešného pohľadu bola obrana kvalitnejšia ako útok, čo pred šampionátom priznal aj hlavný tréner Róbert Spišák. Štyria z nominovaných hráčov už na takomto podujatí hrala. Boli to Tomáš Slovák, Milan Jurčina, Karol Sloboda a Richard Stehlík. Všetci pôsobili v zámorí a môžeme povedať, že boli oporami svojich tímov. Slovák mal skutočne výbornú formu, keď v celej sezóne zaznamenal až 71 bodov za 18 gólov a 53 asistencií. Na konci sa aj tešil nielen zo zisku titulu WHL, ale mohol sa pochváliť aj tým, že sa stal v základnej časti najproduktívnejším obrancom. On ale hral na MS juniorov v sezóne 2000/2001, tie nasledujúce vynechal. Na svojom druhom šampionáte však tak trochu sklamal. Nielenže nezaznamenal ani bod, ale nazbieral aj 36 trestných minút, čo bolo najviac zo všetkých hráčov. Produktívnym obrancom v juniorskej OHL bol aj Karol Sloboda, ktorý nazbieral 46 bodov v 59 zápasoch. V zámorí pôsobili aj Peter Maček (QMJHL) a Oliver Maron (OHL). Zo slovenskej 1. ligy prišiel Milan Varga a z českej najvyššej súťaže Dominik Graňák. Viacerí z týchto obrancov reprezentovali Slovensko aj na iných, seniorských vrcholných podujatiach. Dominik Graňák napríklad bol až na 12 majstrovstvách sveta a má aj jednu striebornú medailu. Richard Stehlík bol na 2 seniorských MS, Karol Sloboda sa tam predstavil jedenkrát a Milan Jurčina 5-krát. On k tomu pridal aj účasť na 3 olympiádach a ako jediný obranca sa aj predstavil v NHL. Stehlík, Slovák, Sloboda a Graňák pôsobili v špičkových európskych súťažiach. Najzáhadnejšiu kariéru, ak sa to tak dá označiť, má za sebou Oliver Maron. Veľa informácií o ňom nie je. Známy portál Eliteprospects pri ňom ešte uvádza 3 sezóny v zámorskej súťaži EOSHL a to je asi tak všetko.

Medzi útočníkmi boli 3 hráči draftovaní klubmi NHL. Ale ani jeden sa nedokázal prepracovať na seniorský šampionát. Dokonca aj iné reprezentačné akcie boli skôr raritou ako pravidlom. Rastislav Špirko odohral neskôr za Slovensko desiatky zápasov, no žiadny na vrcholnom podujatí. O ostatných hráčoch sa nedá povedať ani to. Čo sa týka draftu NHL, tým si prešli Igor Pohanka (2. kolo 2001 New Jersey Devils), Tomáš Troliga (3. kolo 2002 St. Louis Blues) a Ivan Koložváry (7. kolo 2001 Toronto Maple Leafs). Pohanka a hlavne Troliga doplatili na rôzne zranenia, ktoré im výrazne okresali kariéru. V roku 2007 bol dokonca účastníkom vážnej dopravnej nehody a kvôli početným zraneniam musel vynechať celú sezónu.
Čo sa týka nominácie, tak iba 3 útočníci pôsobili v danej chvíli v zámorí. Rastislav Lipka a Igor Pohanka vo WHL a Michal Lukáč v QMJHL. Neboli však vysoko produktívni hráči, iba Pohanka zaznamenal viac ako 50 bodov (56). Pomerne veľa útočníkov ale pôsobilo v našej najvyššej súťaži. Juraj Sýkora v Skalici a v Slovane Bratislava, Michal Važan a Špirko v Martine, Troliga v Košiciach a neskôr v Martine, Samir Saliji v Nitre a Ivan Koložváry v Dukle Trenčín.

Slovenská reprezentácia sa nakoniec umiestnila na celkovom 5. mieste. To určite nie je a ani v tých časoch nebol zlý výsledok. Zaujal hneď prvý zápas, v ktorom naši hráči nasúkali bieloruským brankárom až 11 gólov. Dvaja hráči, menovite Karol Sloboda a Michal Kokavec zaznamenali 2 presné zásahy. Rastislav Špirko si pripísal 4 body. V nasledujúcom zápase proti Rusku sa však nikto nedokázal gólov presadiť. Toto bol prvý juniorský šampionát, na ktorom sa predstavil Alexander Ovečkin. Napriek 6 gólom sa v zápase proti Slovensku gólov nepresadil. Slováci prehrali 0:4. V nasledujúcom zápase vyhrali nad Švajčiarskom 3:0, no potom prišli 2 prehry, kde zaznamenali iba 1 gól do siete USA. Proti Fínom vystrelil na bránu iba 15-krát. Nízky počet striel si pripísali aj v zápase o konečné 5. miesto proti Česku (18), no tu opäť výborne zachytal brankár Ševela, ktorý zlikvidoval všetkých 25 striel. Víťazný gól v 1. tretine strelil Anton Zágora. Bol to jeho prvý a zároveň jediný gól na majstrovstvách sveta.

Štvrťfinále Slovensko : Fínsko