Vždy keď prídu MS, je to ako keby aktuálna snímka slovenského hokeja v priamej konfrontácii so svetovou špičkou a nielen s ňou. Fotka z roka 2025 je pokazená ako už dávno nie. Chýba kompozícia, ostrosť, svetlo. Všetko sa tvorilo v čase, z týždňa na týždeň nová a nová absencia. Na konci dňa nemohla takmer kompletná zostava z NHL, nechcený Studenič a ani finalisti českej extraligy. Len z absencií sme v našom podcaste vyskladali 20-členný výborný káder.

Aby toho nebolo málo, na listine absencií sa ocitol aj hlavný tréner. A výsledok na seba nenechal dlho čakať. Sám tréner Országh označil tento tím rôznymi prívlastkami. Bojovný, pracovitý, ochotný fárať, kvalitný len do určitej miery. Slová ako kreatívny, šikovný, či skúsený právom chýbali. Každý jeden zápas vyzliekal tento tím v rôznych veciach. Najmä v zakončení, veď menej gólov zo slovenských hokejok história nepamätá a je to rekord, ktorý sa bude prekonávať veľmi ťažko. Pritom dobré šance sme videli, len koncovke chýbal dôraz, dôvtip, razancia, chladnokrvnosť, presnosť. A keď sa to dostalo do hláv, roztočila sa špirála, z ktorej neskúsení hráči nevedeli vystúpiť.

Nebol to najhorší slovenský prejav na MS, tento primát stále drží šampionát z roku 2017, prípadne z roku 2009. Bol však priamoúmerný tvorbe finálnej zostavy, ktorá v Štokholme smrdela kolínskou. Tých paralel bolo až priveľa, pritom viacerí ľudia v slovenskom hokeji verili, že spomienka na MS v Nemecku spred ôsmich rokov sa už nikdy nevráti. Za Ramsayho sa to ani nikdy nestalo.

Otázky, ako ďalej, s kým na striedačke a hlavne ako zamedziť faktu, že štyri plnohodnotné formácie ostanú doma, budú v lete 2025 dôležitou témou slovenského hokeja. Musia byť.