Kariérne odpichnutie v Banskej Bystrici

Pred začiatkom minulej sezóny stál na križovatke. Doslova. Mal mnoho ponúk, no nemal v chrbte takú sezónu, aby si mohol príliš vyberať. Keď sa však ozvala Banská Bystrica, mladý Richard neváhal ani sekundu. „Pôsobenie v Banskej Bystrici mi veľmi pomohlo, našiel som tam skvelých trénerov, v kabíne skvelú partiu a výborné podmienky na trénovanie. Naozaj mi podali pomocnú ruku a dali mi priestor, aby som sa ukázal. V juniorke sme boli naozaj dobrá zostava a všetko vygradovalo v play- off, kde sme v štvrťfinále zdolali Trenčín a síce sme v semifinále nestačili na Košice, v sérii o 3.miesto sme si vybojovali bronz, ktorý mal pre nás v tú chvíľu cenu zlata. Mali sme skvelú trénerskú dvojicu Ján Hegyi – Miroslav Chudý a ťahali nás hráči ako Tomáš Matoušek, Filip Nemček, Mário Lunter. Pôsobenie pod Urpínom mi dalo naozaj veľa, odchytal som mnoho zápasov v juniorke a trénoval som s A –tímom.“ Práve vo vyraďovacích bojoch našej juniorskej súťaže ukázal ohromné kvality. Jeho erudícia spočívala v obrovskej podpore spod bielej masky. „Pomohol mi aj štart za reprezentáciu do 20- rokov v Kanade, kde som odchytal časť duelu proti Česku. Potom spomínané play- off a nakoniec turnaj v Piešťanoch, kde sme pre Slovensko vybojovali opätovnú miestenku do A- kategórie reprezentácie do 18- rokov. Tieto zápasy mi dali veľmi veľa, zrejme som zaujal aj skautov určitých klubov, pretože po sezóne mi prišli ponuky. Ako kmeňový hráč Banskej Bystrice som nechcel veľmi pomýšľať na odchod, pretože som mal reálnu šancu prebojovať sa do prvého tímu, no prišla ponuka, ktorú som sa napokon rozhodol prijať.“ Fanúšikovia jeho odchod oplakávali, nezabudnú, ako sa pred zápasmi na rozcvičke porozťahoval po ľade ako koberec, ani na jeho oslavné tance po víťazných zápasoch, ktoré sa stali hitom internetu.
 

Ameriku ako takú si zatiaľ pochvaľuje

Po dňoch tuhého rozmýšľania sa to rozhodol skúsiť. Ísť ťažšou cestou. Chytať najvyššiu juniorskú súťaž v Amerike a byť ako vo výkladnej skrinke talentov stále na očiach, to nemohol odmietnuť. Funkcionári Banskej Bystrice pustili Richarda na ročné hosťovanie s tým, že dvere do klubu má otvorené. „Cesta do Ameriky bola pokojná. Po príchode na miesto určenia ma však naraz prepadla mierna neistota. Nepotešila ma ani správa, že celý môj brankársky výstroj mi neprišiel, niekde sa pozabudol. Prvé tréningy som tak odchytal v požičanom výstroji. Rozprával som sa aj s trénerom, z tej debaty mám dobrý dojem, musím to však potvrdiť na ľade. V kempe sme zatiaľ traja brankári, konkurencia vyzerá dobre. O to viac sa musím snažiť, aj keď nie je to len o hokeji. Život je tu iný, iná kultúra, iné návyky, stravovanie, všetko. Aj časový posun, ktorý stále cítim a vyčerpáva ma. Poradím si však, nato som sem prišiel,“, také boli slová mladého Richarda, ktorého prvé dni v novom svete ťažila aj clivota za najbližšími. Zvykol si však, oklepal sa a má za sebou až aj premiéru na ľade v súťažnom zápase. Po turnaji, v ktorom odchytal tri zápasy, sa dostal do bránky aj v prvom súťažnom zápase svojho mužstva. „Debut sa mi celkom vydaril, len škoda, že sme prehrali 3:4. Zlikvidoval som 40 striel a tréner Derek Lalonde  mi po zápase povedal, že som splnil to, čo odo mňa očakával. Spočiatku som bol nervózny, no neskôr to zo mňa opadlo.“ Priznal, že začiatky v Amerike neboli preňho jednoduché, no už si zvykol a je odhodlaný presadiť sa. „Pocity z môjho pôsobenia tu mám dobré, našiel som výborné podmienky na trénovanie a o hráčov sa tu príkladne starajú. V kabíne sme veľmi dobrá partia a je tu veľa draftovaných hráčov. Tempo na tréningoch je vysoké, na zápasoch ani nehovorím, ako brankár si musím zvykať aj na užšie klzisko. Bývam v dome s jednou rodinou, kde sa o mňa pekne starajú, sú to milí ľudia a varia mi dokonca už aj slovenské jedlá. Rodina je však rodina, na odlúčenie od nej si ťažko zvykám, ale volávame si každý deň cez skype, vidíme sa aspoň takto, čiže sa to zvládnuť dá. Teraz je ale všetko na mne, aby som sa presadil a niečo tu dosiahol.“ Toľko Richard Sabol, veľká brankárska nádej Slovenska.