V Žiline sa nevidel. Vyhlásenie Trenčína považuje za nešťastné, ale rešpektuje ho
Útočník Martin Jakúbek tri sezóny hviezdil v kádri Žiaru nad Hronom. Javil sa teda ako vhodná voľba do skladačky žilinského tímu. Tam tiež potvrdil svoje kvality a absolvoval jarné oslavy už z dokončeného extraligového postupu. Nasledovala medzizastávka pod hradom Matúša Čáka a spätná cesta do mesta hliníka.
Vaše body v play-off taktiež pomohli dotlačiť Žilinu do extraligy. Nechceli od vás ďalšie aj medzi elitou?
"Žilinčania mi ponúkali zmluvu rovno na ďalšiu sezónu, ale povedal som im, nech to necháme tak a uvidíme, čo bude. Po sezóne sme si sadli s Ferom Skladaným. Vedel som, že prídu nové posily. Okrem toho si klub uplatnil opcie na svojich hráčov a nejako som sa tam nevidel. Rozišli sme sa normálne. Predsa kvôli tomu sa nezrúti svet. Vzájomne sme si popriali veľa šťastia."
Prestup do Trenčína bol dlhšie plánovaný?
"Nebolo to v pláne. Volal mi však tréner Ernest Bokroš, či by som využil šancu posilniť Trenčín. Dohodli sme si teda stretnutie, kde sme si prešli, čo by odo mňa chceli, kde by som hral, atď. Dlhšie ma lámali až ma zlomili."
Ako ste vnímali letné zmeny v klube?
"Vyzeralo to veľmi nádejne. Všetci si prajú, aby sa trenčiansky hokej pohyboval na vyšších umiestneniach. Musím povedať, že som bol nadšený, keď sa to tam obmenilo."
Dnes už ale neobliekate dres Dukly. Čo sa stalo po prvom kole?
"Neprichádzal som domov kvôli peniazom. Oslovilo ma, že hľadali hráča na post, s ktorým som bol stotožnený. Nemal som problém akceptovať to a tešil som sa z tejto šance. V príprave sa však začínalo ukazovať, že to asi nebude ideálne. Nie som typ hokejistu, ktorý bude držať miesto niekomu mladému vo štvrtom útoku. Dospel som do štádia, že je to zbytočné naťahovať. Videl som nejaké príspevky a komentáre, kde sa písalo, že som odišiel pre nenominovanie na zápas do Spišskej Novej Vsi. Hlúposť. S Richardom Pavlikovským som sa stretol ešte pred začiatkom ligy a povedal mi, že mám vydržať. Súhlasil som s tým, no v piatok proti Nitre som hral iba štyri minúty. Povedal som si stačí, nemá to pre mňa význam. To isté som deklaroval vedeniu."
V statuse na sociálnych sieťach sa písalo, že ste údajne ťažšie znášali tlak. Čím bol teda spôsobený?
"Považujem to za nešťastné vyhlásenie, ale rešpektujem ho. Samozrejme, zamrzelo ma to, ale už to nezmením a je to za mnou."
Zanechal tento koniec pachuť?
"Veľmi som sa tešil na pôsobenie v Trenčíne. Nešiel som tam s očami veľkého lídra. Mal som byť podľa dohody v tretej päťke. Neskrývam sklamanie z toho, ako to dopadlo. Hrať v trenčianskych farbách bol vždy môj sen. Ako dieťa som chodil pozerať na dnešných veteránov a vravel som si wow, raz to chcem zažiť."
Definitívne zatvárate extraligové dvere?
"Nech hrajú mladší chlapci. Mojim cieľom bolo hrávať doma, aj keď nikdy nehovor nikdy."
Mali ste jasno v tom, že chcete ísť späť do Žiaru nad Hronom?
"Áno. Neváhal som. V klube to funguje a dokázali mi vyhovieť s podmienkami, ktoré má možno 60-70% hráčov v najvyššej súťaži."
Urobili ste radosť Nicolasovi Gašparovi a Viktorovi Fekiačovi, s ktorými ste v predošlých rokoch vytvorili úderné trio?
"Ježišmária, chlapci boli celí bez seba, keď som im oznámil, že sa vraciam (úsmev). Ako prví to vedeli. Trenčianskemu vedeniu sa musím poďakovať za bezproblémové ukončenie zmluvy."
Trénerom ostal Jerguš Bača, doplnený o Jozefa Stümpela. Kam môže táto kombinácia potiahnuť mužstvo?
"Hokej sa tu hrá zhruba štyri roky. Vedenie ho jednoducho miluje, robí všetko pre jeho kvalitný chod a pre nás hráčov by urobilo prvé i posledné. Stále myslím na najvyššie ambície a verím nášmu tímu. Nemusíme mať veľké hviezdy. Fungujeme ako rodina, jeden za druhého by položil život a na ľade môžeme dosiahnuť veľké veci."