Matúš, ako ste spokojný s doterajším priebehom ročníka?

„Veľmi nie som. Trápime sa ako tím. Náš program je veľmi náročný, prvých 17 zápasov sme kvôli výstavbe nového štadióna hrali, respektíve ešte budeme hrať vonku. Nedávame góly, preto sa aj trochu trápime.“

V akom meste sídlite?

„V Indianapolise.“

V rámci tejto ligy sa často lieta?

„Niekedy aj lietame, jasné. Niektoré kluby sú na druhej strane Ameriky, inak by to ani nešlo. Naozaj teraz veľa cestujeme, spíme na hoteloch a po dvoch nociach sa znova niekde sťahujeme. Pri takomto rozpise je to, samozrejme, únavné. Avšak chápem, že nám stavajú štadión. Teraz je to náročné, ale 7. decembra by sme mali hrať otvárací zápas na novom štadióne, tak verím, že sa to ustáli a budeme na tom lepšie aj výsledkovo.“

Aký veľký štadión vám stavajú?

„Zhruba osemtisícový. O nejaké dva týždne sa tam ideme pozrieť. Už to dokončujú, azda sa to stihne v termíne.“

Servis pre mužstvo je na tejto ECHL úrovni v poriadku?

„Je úžasný. Tréningovú halu máme spojenú s hlavným štadiónom. Je to maximálne profesionálny servis so všetkým, čo k hokeju patrí. Na čo si spomeniete, to tam je.“

Váš tím dal iba osem gólov v ôsmich zápasoch, ale od vás sa góly asi nečakajú, však?

„Typologicky som skôr hráč na tretiu, štvrtú formáciu. Hrávam iba oslabenia, na presilovky nechodím. Moja robota je sem-tam sa pobiť, pomôcť v oslabeniach. Je to jednoducho moja úloha. Mám aj taký plán s trénerom, lebo oni vedia, že ma môžu povolať aj do AHL, a teda hrám v pozícii, ktorá mi je vlastná. Musím niekde začať, do AHL mi skôr otvorí dvere táto úloha. Som si vedomý, že hráčov, ktorí v AHL majú dávať góly, je veľmi veľa, prakticky sú všetci draftovaní a jasné, že dostanú priestor pred hráčmi, ktorí draftom neprešli.“

S ktorým tímom AHL máte zmluvu?

„S Rocfkordom, farmou Chicaga, aj Indy Fuel patrí pod Chicago.“

Ako ste sa k zmluve prepracovali?

„Cez kemp. Pozvali ma na tréningový kemp AHL, odohral som dva prípravné zápasy, strávil som tam celkovo dva týždne. Najskôr si ma ponechali, boli spokojní a potom z toho bola dvojcestná zmluva v AHL.“

Takže zahrať si v AHL je jasný zámer tejto sezóny?

„Presne. Komunikujem o tom aj s manažérom Rockfordu. Oni sledujú každý zápas. Dvoch obrancov už vytiahli hore, ale útočníka ešte žiadneho. Avšak je tam teraz 15 útočníkov, žiadny z nich nie je zranený, majú v podstate plnku.“

Mali ste náročné tri sezóny počas pandémie. Odohrali ste v NCAA len 7 zápasov v súčte troch rokov. Zaujímavé, že vás to nezlomilo.

„Veru, bolo to vtedy naozaj náročné. Tréner Mike Towns, ktorý ma do NCAA priviedol, tam nakoniec strávil iba prvú sezónu. Na začiatku ma aj celkom podporoval, hoci bolo jasné, že až tak veľa toho ako mladý hráč neodohrám. Ale chápal som to, bol som prvý rok na univerzite, tých 5 štartov bolo v norme. Tímu sa darilo, nebol dôvod do toho zasahovať. Po jeho odchode som už nemal takú oporu u trénerov. Skrátka mi neverili. Keď som aj hral, tak to bolo iba proti najlepším tímom, keď sme dostali nálož a išli sme domov. Celkovo to boli roky, keď sa odohralo len 20 zápasov v sezóne, veľa tréningov sa kvôli covidu rušilo. Po treťom roku som išiel do NCAA III. To boli vynikajúce dva roky, keď som doštudoval, posunul som sa do Indy Fuel v ECHL.“

Bola tá zmluva s AHL milým prekvapením?

„Akože prekvapenie to bolo, áno. Na druhej strane mi pomohlo, že som tam už bol minulý rok. V podstate som neuspel, ale dalo mi to veľa. Bol som viac pripravený, vedel som, čo budú vyžadovať a sledovať. Viac som sa teda zameral na svoje silné stránky. Som rád, že ma podpísali.“

Čo vy a Slovensko, je to v hre smerom do budúcnosti?

„Tento rok som nastavený výlučne na Ameriku a rád by som tu dosiahol čo najviac. Štarty v AHL by boli výborné, ale uvidíme, čo prinesie táto sezóna. Tá zmluva je na rok. Samozrejme, som otvorený aj možnostiam v Európe. Uvidíme, aké majú so mnou plány tu v zámorí. Ak mi po sezóne nebude dávať Amerika zmysel, určite by som sa rád vrátil. Táto sezóna je zatiaľ slabšia, uvidíme, ako sa to pohne ďalej.“

Na Slovensku veľa ľudí kvality ECHL reálne nepozná, ale určite vnímajú počet hráčov, ktorí práve z tejto súťaže do našej ligy prichádza. Vy sám ako vnímate náročnosť tejto ligy?

„Konkrétne poznám dvoch hráčov, ktorí sú teraz na Slovensku. Jedným z nich je Andrusiak a druhý Centazzo. Sami viete, ako sa im obom darí. Tí chalani sa vedia na Slovensku presadiť, aj keď nie všetci, nie je to pravidlo. Ja som dlho nebol na Slovensku, nevidel som celé zápasy našej ligy, takže to nechcem porovnávať. V ECHL je veľa mladých hráčov, ktorí sa potrebujú rozvíjať, zlepšovať, aby mohli zabojovať o AHL. Je to liga, v ktorej si kupujete čas a veríte, že po sezónach v ECHL si prebijete cestu vyššie. Súťaž je dosť tvrdá, ale nechcem to porovnávať s našou extraligou, lebo desať rokov som v zámorí a z našej ligy vidím iba zostrihy. Ako som však povedal, sú aj úspešní hráči, ale aj takí, ktorým Európa nesadne. Napríklad však na AHL úrovni vidíte ten rozdiel, tam už sú hokejisti, ktorí v kritických situáciách, keď sa rozhodujete v zlomku sekundy, dokážu jednotlivé momenty a herné situácie riešiť lepšie. Tam už vidíte, že prečo tento chalan hrá len ECHL a tento je v AHL.“