Diskusia: Zabudnutý Summit Series 1974
Po ohromnom úspechu na športovom a mediálnom poli, ktoré vygeneroval Summit Series 1972, sa v Kanade krátko na to začalo uvažovať o pokračovaní tohto podujatia. O 2 roky neskôr sa im to aj podarilo, no záujem už nebol taký veľký, ako by sa očakávalo. Spôsobila to hlavne neúčasť hráčov NHL, ktorá výrazne znížila kredit tohto podujatia. Napriek tomu to ale bola ďalšia zaujímavá konfrontácia medzi kanadským a sovietskym hokejom.
V roku 1972 sa odohrala slávna séria zápasov, ktorá sa do histórie zapísala pod názvom Summit Series. Už tam sa viaceré osobnosti zámorského hokeja snažili o vytvorenie skutočne toho najlepšieho tímu, aký mohla Kanada postaviť. No vedenie NHL si stanovilo podmienku, že nominovaní budú môcť byť iba hráči, ktorí majú v čase konania turnaja platnú zmluvu s klubom z tejto súťaže. A tak sa stalo, že z pôvodnej nominácie vypadli hráči ako Bobby Hull, Gerry Cheevers, Derek Sanderson a J.C. Tremblay. Najvýraznejšou stratou bol Bobby Hull, ktorý v sezóne 1971/1972 ešte v drese Chicaga Black Hawks nastrieľal 50 gólov. Nespokojný so svojim nízkym platom však v lete 1972 podpísal zmluvu s klubom Winnipeg Jets, ktorý ale začínal pôsobiť v novovzniknutej konkurenčnej súťaži WHA (World Hockey Association). Za podpis dostal rovný milión dolárov, čo bola v tom čase neslýchaná suma. Ale táto ho stála účasť na prestížnom medzinárodnom turnaji.
V apríli roku 1973 sa stretli predstavitelia kanadského a sovietskeho hokeja, aby prediskutovali možnosť ďalšieho podobného turnaja. A 26. apríla 1974 padlo konečné rozhodnutie. Tentokrát mal hlavné slovo kanadský hokejový zväz, ktorý chcel nominovať hráčov z oboch súťaží. Ale podobne ako v súčastnosti, hlavné slovo mali tak či tak predstavitelia NHL. A tí sa nechceli znížiť k tomu, aby v jednom tíme hrali rovnocennú úlohu hráči z NHL ako aj z WHA. Tým pádom by priznali, že WHA je skutočnou konkurenciou, čo by mohlo znamenať odliv ďalších hráčov. Na to ale nepristúpili a tak bola Summit Series 1974 čisto záležitosťou WHA.
Samozrejme sa tým výrazne znížila kvalita kanadského tímu. Ale aj tak sa tam našlo viacero známych hráčov. Najväčšou hviezdou sa stal Bobby Hull, ktorý zaznamenal 7 gólov a 2 asistencie. Stal sa tak najlepším strelcom a najproduktívnejším hráčom turnaja. Nechýbala ani legenda Gordie Howe. Aj on sa v lete 1974 upísal klubu WHA. V tom čase mal už 46 rokov, no stále to bol efektívny hráč. V kanadskom tíme hrali aj jeho synovia Mark a Marty. Všetci traja sa potom neskôr stretli aj v klube New England Whalers. Toto bola vlastne jediná reprezentačná akcia, na ktorej sa Gordie Howe počas svojej nekonečnej kariéry objavil. Jeho syn Mark Howe reprezentoval USA na olympiáde v roku 1972 a potom ešte na kanadskom pohári 1982. Zo známych hráčov, ktorí boli nominovaní na Summit Series spomeňme ešte obrancu Pata Stapletona, Paula Hendersona, Franka Mahovlicha, Marca Tardiffa či Réjeana Houla. Z nich je najzaujímavejší Paul Henderson. Bol to práve on, kto v roku 1972 strelil víťazný gól v poslednom zápase napínavej série.
V tíme Sovietskeho Zväzu sa predstavilo mnoho hráčov, ktorí boli účastníkmi aj v roku 1972. Presnejšie z 24 nominovaných ich bolo 17. Nechýbal brankár Vladislav Tretjak. Tentokrát však nedochytal všetky zápasy. V tom poslednom ho v bráne nahradil Alexander Sidelnikov. Tréner Boris Kulagin mal k dispozíciu aj trojicu Valerij Charlamov, Boris Michailov a Vladimir Petrov. V 70-tych rokoch minulého storočia to bola pravdepodobne najlepšia útočná trojica. Nielen kvôli nesporným hokejovým zručnostiam, ale aj vzhľadom na dlhodobé spoločné pôsobenie v jednej formácii. V tíme sa samozrejme nachádzalo viacero ďalších ostrieľaných hráčov, ktorí boli pevne integrovaní do reprezentácie. Predsa len, pre Sovietsky Zväz išlo o prestížne podujatie, kde chceli potvrdiť svoju svetovú dominanciu.
Opäť bolo na programe 8 zápasov, rovnako ako v roku 1972. Prvé 4 sa opäť odohrali v Kanade, no tentokrát už domáce médiá nerozširovali myšlienky, že Sovietov rozdrvia. Skúsenosť z roku 1972 velila byť opatrný. A keďže išlo iba o hráčov WHA, táto opatrnosť bola skutočne na mieste. Mnohé kanadské médiá dokonca predpovedali jasnú dominanciu súpera, ktorý by mohol vyhrať všetkých 8 stretnutí.
Záujem fanúšikov však bol stále veľký. V Quebecu sa dali lístky zohnať len veľmi ťažko. Väčšina z nich bola k dispozícii iba vďaka lotérii, pričom každý fanúšik musel zaplatiť 2 doláre len za účasť v losovaní. Z viac ako 2 miliónov záujemcov potom vylosovali šťastných 15 000 výhercov. Približne 3 000 kanadských fanúšikov neskôr odcestovalo do Moskvy, kde sa takisto chceli dostať na zápasy. Cena v Rusku bola stanovená na 10 až 50 rubľov, no vstupenky neboli len tak voľne k dispozícii. Títo fanúšikovia však neváhali priletieť a pred každým zápasom sa snažili v okolí zimného štadióna zohnať vstupenku. Nejednému z nich sa to aj podarilo.
Prvý zápas sa skončil remízou 3:3, druhý zápas vyhrali domáci 4:1, tretí sa skončil vysokou výhrou Sovietov 8:5 a v poslednom kanadskom stretnutí sa opäť zrodila remíza 4:4. Tieto zápasy sa odohrali od 17. do 27. septembra 1974 v 4 rôznych kanadských mestách (Quebec City, Toronto, Vancouver, Winnipeg).
Nasledoval presun do Európy. No ešte pred príletom do Moskvy odohral kanadský tím zápasy proti Fínsku a Švédsku na ich ľade. V oboch prípadoch boli úspešní. Nad Fínskom zvíťazili vysoko 8:3 a nad Švédskom tesne 4:3. V Moskve sa im ale príliš nedarilo. Trikrát utrpeli prehru a získali iba bod za remízu 4:4. Predstavitelia Sovietskeho Zväzu mohli byť tentokrát spokojní. Ich tím ovládol celú sériu, keď prehrali iba 1 z 8 zápasov. Ale aj tam sa ozývali hlasy, že to predsa len nie je najlepší kanadský tím, takže nie je na mieste prílišný optimizmus.
Kanadský tím tak svoju úlohu nezvládol. Hráči a funkcionári neboli spokojní, no museli uznať kvality súpera. Ešte pred návratom do vlasti odohrali zápas v Prahe proti výberu Československa. Náročný program sa ale podpísal pod ich výkony a naša reprezentácia vtedy zvíťazila 3:1. Góly zaznamenali Jiří Bubla, Ivan Hlinka a Július Haas. V bráne stál najskôr Jiří Holeček, dobre známy aj košickým fanúšikom, kde dlhé roky pôsobil. Približne v polovici zápasu ho ale vystriedal Jiří Crha.
Ďalší Summit Series sa nekonal. Ale už počas konania tohto v roku 1974 sa začala črtať ďalšia významná hokejová udalosť, do ktorej mali byť zapojené viaceré krajiny. Kanadský Pohár v roku 1976 ponúkol hokejovým fanúšikom pokračovanie, ale s tým rozdielom, že sa ho zúčastnili aj reprezentácie Československa, Fínska, Švédska a USA. To je už ale iný príbeh.
Dokument o Summit Series 1974
- DMforever
- To sa este dneska moze napisat nejaky clanok o Rusku?
- 12.8.2024 - 23:25
- +6
- rasti_assez
- Nedavno natocili o serii dokument, ice breaker, bolo to pekne spracovane z pohladu hracov, novinarov, fanusikov.Mne sa pacil ten stret kultur. Ako boli sovieti hotovi z premiera Trudeaua, ze vysiel hadzat buly osobne, ked boli zvyknuti na hodnostarov v iba v lozi, alebo a z aplausu a vyvolavania hracov. Ako siel Esposito s hokejkou tresnut po hlave vychodonemeckeho rozhodcu.Fanusicka, vtedy teenagerka ktora usla rodicom na zapas do Moskvy, ktora ma doteraz na chrbte zimomriavky z ruskej hymny.Bojovnost Kanadanov a zlyhanie sovietov v poslednych minutach posledneho zapasy v Moskve pri velkom naskoku.
- 13.8.2024 - 7:01
- +2
- speedman
- Vďaka.
- 13.8.2024 - 9:41
- 0
- AzraeI
- Legenda 17, ruske sfilmovanie serie cez profil Valerija Charlamova https://www.csfd.sk/film/321510-legenda-17/prehlad/
Uz 11-rocny film, to to běži, to jsou leta - 14.8.2024 - 21:49
- +1
- rasti_assez
- Tam je to z pohladu Rusov. V tom kanadskom dokumente prave nespomenuli dost nesportovy az hanebny moment, ked trener Kanady usmernil tvrdeho chlapika z Philadelphie-Leacha,aby zlomil Charlamovovi clenok, lebo si snim kanadania nevedeli rady.
- 15.8.2024 - 21:22
- 0
- zomi
- Kanaďania hrajú fér pokiaľ vyhrávajú, resp. sa hra na ich nôtu. Svoje správanie prejavili na prvých MS 1977, keď veľký športovec Phil Esposito prikorčuľoval k našej striedačke a uštedril Jánovi Staršiemu taký direkt, že by sa zaň nemusel hanbiť M.Spinks, či jeho brat Leon Spinks. Obaja ol. víťazi na OH 1976. Vtedy prišla- na široký ohlas kanadskej verejnosti - robiť do Viedne Kanadská ministerka športu.
- 16.8.2024 - 9:57
- 0
- zomi
- Myslíš ten dokument, kde Phil E. "srdcocitne" hovori a odkazuje Michajlovovi, že ešte má u neho na rováši. A Michajlov, ktorý mi nebol veľmi sympatický - mu odpovedal - teraz sympatie opak pravdou - Kľudne, nech sa ozve Phil, je ochotný to poriešiť.
- 16.8.2024 - 10:14
- 0